Pár dôvodov, prečo to s mojím blogom každý rok vyzerá (ale nedopadne) zle
Tento rok to bude 10 rokov, čo sa tu s vami na blogu delím o svoje myšlienky, postrehy, názory. Môj blog prešiel viacerými premenami, predovšetkým obsahovými. Začínala som ako "beauty blogerka", ale veľmi rýchlo som pochopila, že ma táto rola nebaví a o kozmetike píšem iba preto, že je to populárne. V skutočnosti mi písanie o kozmetike a o tom, čo som v daný deň robila, pripadalo plytké, neužitočné a keď si predstavím samú seba vo veku 22 rokov, nemohlo to byť ani inšpiratívne. Pre môj vlastný vnútorný pokoj už tieto staré články na blogu nenájdete:) V istom momente ma začalo baviť písanie o mentálnom zdraví, zmysluplnom trávení (voľného aj pracovného) času a hygge témach. Pred pár rokmi som si zakúpila doménu a tak vznikla ivaora. Z času na čas zabrúzdam do svojich starých článkov s cieľom zistiť, či sú dané myšlienky pre mňa stále aktuálne. Či sa s daným článkom viem aj dnes stotožniť. Je zaujímavé sledovať, ako sa človek vyvíja, ako zreje, ako rastie. Nedarí sa mi písať na nejakej super pravidelnej báze - sú obdobia, kedy na blog čas a chuť mám a potom zase obdobia, kedy nemám čo povedať. Veľká dilema prichádza, keď ku mne kreatívna kríza príde v rovnakom čase ako faktúra za doménu (teda v januári:). Pravdupovediac, už bolo pár januárov, kedy som si povedala, že nezaplatím. Že nechám blog "padnúť", veď už asi písať nebudem. Ale nakoniec vždy zaplatím a vždy píšem. Niekedy to trvá mesiace, ale k blogu sa vždy jedného dňa vrátim. Niekedy si hovorím, že som fakt hrozná blogerka. Nebavia ma spolupráce, za celých 10 rokov som ich prijala možno 5 a aj za tie som si nadávala. Nemám rada, keď mi niekto v mojej záľube (!!) určuje mantinely. Nepublikujem pravidelne, fotografie čerpám z fotobanky (pritom fotografovanie zbožňujem!) a pri písaní nových článkov sa neriadim štatistikami - tým, aké témy sú na blogu populárne, skrátka píšem o tom, o čom práve písať chcem. Nikdy som nemala na Instagrame či na Facebooku zaplatenú reklamu a - opravte ma, ak sa mýlim, ale tuším som nikdy nerobila ani žiadnu giveaway alebo čokoľvek podobné, čo by na môj blog prinieslo viac čitateľov. Vždy som túžila po tom, aby sa k môjmu blogu dostávali ľudia na základe toho, že si googlia nejakú tému a medzi výsledkami nájdu môj článok. Podľa mňa takýto ľudia dokážu skôr oceniť obsah môjho blogu, keď na ňom nájdu niečo k téme, aká ich zaujíma. Nelákalo ma robiť masovky štýlom poďte-všetci-na-môj-blog, dokonca mi je nepríjemné, keď môj blog objavujú ľudia, ktorí ma poznajú, ale v skutočnosti majú nulový záujem o veci, o ktorých píšem. Vždy som si veľmi priala, aby sa moje články dostávali predovšetkým k ľuďom, ktorí to ocenia a ktorí to potrebujú a ktorých to zaujíma. Aj keby takýchto ľudí malo byť 0 alebo 5, malo by to pre mňa väčší zmysel ako mať tu bambilión ľudí, klikajúcich na môj blog iba zo zvyku.
Aj keď som bola už veľakrát v situácii, kedy som zvažovala, že svoj blog zruším, napokon každý rok sú to tie isté dôvody, pre ktoré sa rozhodnem v blogovaní zotrvať:
- Baví ma písanie. Aj keby môj blog nikto nečítal, aj tak by som písala. Potrebujem písať, je to moja základná fyziologická potreba:) Mám obdobia, kedy píšem menej alebo vôbec, ale skôr či neskôr sa na blog vždy vrátim.
- Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že sa článkami snažím pomáhať čitateľom, motivovať čitateľov a inšpirovať čitateľov, v skutočnosti článkami veľmi pomáham sebe, motivujem a vediem k lepším návykom najmä samú seba. Keď svoje myšlienky zachytávam písomne, zamýšľam sa nad nimi oveľa intenzívnejšie ako keby mi iba prechádzali hlavou. Kedykoľvek vás o čomkoľvek presviedčam (naučte sa stanovovať si hranice, nestresujte sa, nájdite si každý deň čas pre seba atď.), snažím sa vštepovať to v prvom rade sebe (a občas to naozaj pomáha:).
- Komunita mojich čitateľov nie je hlučná, nie je ju veľmi vidieť ani počuť, ale keď už sa niekto ozve, je to fakt silné:) Z času na čas mi príde krásna správa, ako som niekomu pomohla, niekoho inšpirovala a to je tak úžasný pocit ♥ Moji čitatelia nezvyknú komentovať, z času na čas dostanem súkromnú správu na IG alebo mail, prípadne mi niekto z okolia povie, že sa mu páčil ten alebo onen článok. Je pozoruhodné, koľko ľudí v hlave rieši presne to isté, ale mnoho tém je stále tabuizovaných alebo to nie sú témy, ktoré vybalíš v kuchynke v rámci small talku na kolegu. Mnohé témy si vyžadujú intimitu, súkromie, dôveru. Teším sa, že môj blog vytvára bezpečný hygge priestor pre ľudí, ktorí cítia alebo prežili niečo podobné.
Ja som mala minulý rok 10 rokov. Neuveritelne, ked sa to na to pozriem - začinala som ako ty - kozmetickými recenziami a inými trápnymi článkami - mnohé ako ty som už zmazala... fakt to boli nič nevypovedajuce články. Ja som naopak mala množstvo spoluprác, bolo ich až tolko, že mi to už prerastalo cez hlavu, no akosi v tom obdobi sa mi aj narodil moj syn, takže na blog už nebolo tolko času a ani na spoluprace..tak som to postupne stopovala a vyberala si len najzaujimavejšie... Aktuálne sa blogu venujem vtedy, ked je čas, čo je teda fakt málo - svedči o tom aj len 35 článkov ročne, čo je v porovnani s predošlými rokmi, ked som ich dávala vyše 100 alebo 200, fakt rozdiel. A najviac som sa našla v pečeni a publikovani receptov - prináša to hodnotu nielen mne, lebo ma to bavi, ale aj ostatným, pretože sa možu inšpirovat.
OdpovedaťOdstrániťŽelám vela uspechov, neprestavaj, kým ta to bavi. Ja som tiež velakrat chcela, ale nedá mi to, lebo to mám rada.
Ďakujem Zuzi ♥ A tiež ti gratulujem :) 35 článkov je stále krásne číslo po toľkých rôčkoch a popri synovi. Je skvelé, že máš stále o čom písať a že ťa blogovanie stále teší :) Prajem ti dostatok priestoru na písanie, veľa inšpirácie a skvelých čitateľov :) P.S. Nezvyknem ti komentovať články, ale tvoje koláčiky vyzerajú naozaj úžasne :)
Odstrániť