Ste so svojím životom naozaj spokojný?

Foto: Pexels

Dobré ráno:) Ste so svojím životom naozaj spokojný? Nepríjemná otázka hneď zrána, ja viem. Ale je dôležité si na ňu z času na čas odpovedať, pretože od našej celkovej spokojnosti sa odvíja množstvo vecí. Naše zdravie - fyzické aj psychické, kvalita vzťahov, pracovná výkonnosť, kreativita, až po to, ako trávime svoj voľný čas. A na(ne)šťastie to platí aj opačne. To, aké vzťahy pestujeme, ako trávime svoj voľný čas, čomu venujeme svoju pozornosť, ako sa staráme o svoje fyzické a mentálne zdravie atď. vplýva na našu spokojnosť. Je to uzatvorený kruh a je nevyhnutné si raz za čas položiť kontrolnú otázku a preveriť si, ako na tom NAOZAJ tu a teraz sme. 

Poviem vám za seba, v poslednom čase nie som veľmi spokojná. Mám síce všetko, čo človek ku šťastiu potrebuje a nič hrozné sa v mojom živote nestalo, napriek tomu TO NIE JE ONO. Viete, podľa čoho to poznám? Ak mám práve nespokojné obdobie, bývam rozladená úplne zo všetkého. Hocijaká maličkosť ma vie podráždiť, neviem sa pre nič nadchnúť, nemám chuť stretávať sa s ľuďmi, uzatváram sa do seba. Aktuálne to už pár týždňov na sebe pozorujem, môže za to nepochybne vyššie pracovné nasadenie, nie úplne ideálny (mierne povedané) pracovný kolektív, do ktorého som sa na jeseň dostala, často sa tlačím do vecí, ktoré mi nie sú komfortné, odchýlila som sa od svojich dobrých zvykov (napr. variť si domácu stravu, chodiť do práce a z práce pešo, nedostatok spánku som kompenzovala kávou) a začala som flákať svoju obľúbenú rutinu (napr. prestala som si čítať pred spaním, písať denník vďačnosti atď.). Všetky tieto drobnosti, keď sa nazbierajú, kvalita života je niekde úplne inde ako by mohla byť, keby... 

A sme pri tom dôležitom bode. Už len uvedomenie, že niečo s naším životom nie je v poriadku, je veľký posun, pretože veľa ľudí podľa mňa túto schopnosť sebauvedomenia nemá. Budú nespokojní, ufrflaní, protivní chodiť po tejto planéte a otravovať život sebe aj iným. Niektorí ľudia akoby stále nechápali, že SÚ TO ONI, ktorí musia prijať opatrenia, na niečom zapracovať, niečo zmeniť, aby sa cítili lepšie, NIKTO INÝ to za nich nespraví. Sú určité vzácne situácie, kedy sa veci akoby vyriešia samé, ale ako často sa to stáva? Resp. ako dlho človek musí žiť v nespokojnosti, kým sa niečo vyrieši samo? Zoberme opraty svojho života do vlastných rúk!

Vo víre každodenného života môžeme svoju nespokojnosť prehliadať, prípadne sa môžeme cítiť bezradne ohľadom toho, ako ju riešiť. Človek potrebuje mať trošku času pre seba, aby si utriedil myšlienky a získal nadhľad nad vlastným životom. Zoberte si pár dní voľno, zmeňte prostredie, doprajte si kvalitný čas pre svoje myšlienky, sny a ciele. Čo je to, čo vás v skutočnosti hnevá? Ako by ste to mohli zmeniť? Neuspokojte sa s prvými odpoveďami, choďte do hĺbky. Možno vás denne vytáča šéf, ale v skutočnosti to nie je on, kto vám vadí, ale fakt, že ste už dávno chceli byť na jeho mieste. Možno vás vyčerpáva prítomnosť niektorých ľudí vo vašom živote, ale v skutočnosti vás vytáča vaša nechuť/neschopnosť s tým niečo urobiť. Možno vás ubíja, že sa vám už niekoľko mesiacov nedarí naštartovať vlastný biznis, ale v skutočnosti po ňom netúžite, iba sa vám zdalo vzrušujúce to vyskúšať. Ako som povedala, choďte do hĺbky. Šúpte tú cibuľu, až kým neprídete k jadru veci.

Ja som svoju cibuľu šúpala počas predĺženého víkendu začiatkom novembra. Dokázala som pomenovať ABSOLÚTNE PRESNE dôvody svojej nespokojnosti a k nim sa mi v hlave ihneď začali objavovať aj riešenia. Spísala som si, čo by som chcela v týchto dňoch vo svojom živote zmeniť a ako na to. Všetko mám poznačené v telefóne v aplikácii Keep, takže tieto body mám 24/7 po ruke a každý deň sa k nim vraciam, aby som si ich lepšie uvedomila a zapamätala. Mnohé z nich som už vybavila alebo na nich aktívne pracujem, viaceré sú dlhodobého charakteru a tie si neviem len tak odškrtnúť. Pre inšpiráciu - aby ste chápali, že nemusí ísť o veľké veci - v mojom zozname sa objavili napr.: obedná prechádzka každý pracovný deň, 8 hodín spánku, pred spaním si čítať, každý deň 10 min strečing, písať si denník vďačnosti či hodinka angličtiny každý deň (čo viem hravo vybaviť počúvaním podcastu alebo seriálom). 

Priznať si, že tu a teraz nie sme na 100 % spokojný, je úplne v poriadku. Práve naopak, je to nevyhnutný krok, ak s tou nespokojnosťou chceme niečo urobiť. Ako to máte vy? Viete sa priebežne počas roka zamýšľať nad tým, kto ste, kde ste a kde by ste chceli byť alebo si to nechávate na novoročné predsavzatia? 

Pekný víkend vám prajem:)