O produktivite a neproduktívnych dňoch

Foto: Pexels

Zvyknete sa zamýšľať nad svojou produktivitou? Tešíte sa z produktívnych dní? Máte výčitky, ak nie ste produktívny? Predstavujem si svoje o 5 rokov mladšie ja. Milovala som hustle kultúru, vzhliadala som k aktívnym, nonstop "bizy" ľuďom a každý malý prestoj som vnímala ako premárnený čas, ktorý mohol byť využitý lepšie. Potrebovala som stále niečo robiť. Za niečím sa naháňať. Nevedela som oddychovať. Pracovala som cez deň, po večeroch, cez sviatky, cez víkendy. Bola som hladná po práci, po uznaní, po skúsenostiach, po výsledkoch. Dopadlo to ako to dopadlo, bola som vyčerpaná, pokazili sa mi vzťahy s ľuďmi, nemala som žiadny kvalitný voľný čas, podlomilo sa mi zdravie, už by som to obdobie nevrátila späť. 

Dnes je pre mňa zdravie dôležitejšie ako práca. A psychická pohoda dôležitejšia ako uznanie. Neznamená to, že som sa stala lenivou alebo menej zodpovednou. Len som sa naučila počúvať sa. Keď je treba, zamakám ako za starých dobrých čias, nevadí mi zostať dlhšie v práci alebo začať skôr (alebo oboje), pretože aj v súčasnosti mi stále záleží na tom, aké výstupy po mne zostávajú. Chcem robiť veci načas a poriadne. Ale už mám svoje hranice. Naučila som sa rozlišovať medzi pozitívnou a negatívnou produktivitou. Robia mi radosť dni, kedy toho veľa stihnem, keď mi aktivity jedna na druhú pekne nadväzujú, nikto a nič ma nevyrušuje, keď mám dostatok času a vhodné podmienky pre prácu, keď mi veci idú hladko a rýchlo. To je pozitívna produktivita. Negatívna produktivita je taká, keď sa vyslovene naháňam. Keď to nie je o tom, že chcem (môžem a dokážem) veľa stihnúť, ale keď musím (lebo termíny). Vtedy sa ako naschvál veci komplikujú, nedaria, kazia..., a tak je celá práca obalená do stresu a to celé do hnevu a to celé do zlej nálady. 

Medzi dobrou, pozitívnou, šťastnou produktivitou a tou zlou, negatívnou, stresujúcou je veľmi tenká čiara. A je super naučiť sa s tým pracovať. Ja napríklad, ak ráno zistím, že ma čaká množstvo práce, radšej si v daný deň na popoludnie nič neplánujem, aby som sa nenaháňala kvôli tomu, že o nejakom čase mám niekde byť/niečo robiť/s niekým sa stretnúť. Nechám si popoludnie voľné a v kľude si robím. V kľude neznamená pomaly, ale s chladnou hlavou, bez stresu. Každý človek zvláda vysoké pracovné nasadenie inak, niekto vyslovene potrebuje tlak a stres, aby niečo urobil, ale predpokladám, že takí ľudia nečítajú tento blog a nepotrebujú články o work-life balance:) Chcem tým povedať, nepozerajte sa na to, ako to má vaša kamoška, vaši kolegovia a čo všetko za deň stíha vaša obľúbená influencerka, ale zamerajte sa na seba, aká miera a najmä podoba produktivity je PRE VÁS tá zdravá, príjemná, pozitívna. Možno v nejakej fáze života vás bude baviť extrémna produktivita a budete mať za vzor extrémne produktívnych ľudí, ale možno v inej fáze vás neustále naháňanie sa za niečím a neustála aktivita vyčerpajú. Neznamená to, že ste zleniveli, že starnete (to áno, ale...), že niečo s vami nie je v poriadku. Naše potreby, názory a životné podmienky sa menia, a tak sa mení aj naša ochota pracovať a podávať výkony. Ochota pracovať nielen v práci, ale vo všeobecnosti ochota vybavovať akékoľvek úlohy. Starať sa o domácnosť, pestovať koníčky, športovať, podnikať kroky pre lepšiu budúcnosť... 

Na sociálnych sieťach to niekedy vyzerá, že iní ľudia majú dni 24/7 nabité programom, stále niekde sú, stále niečo robia. Nezabúdajte na to, že po A/ to tak nie je a po B/ nezáleží na tom, akú produktivitu potrebujú ku šťastiu iní, ale aká produktivita robí šťastných vás. Nemusíte sa za každú cenu naháňať, lebo "je to moderné". Neporovnávajte sa. Každý človek má iné tempo, iné potreby. A nie každý deň je nedeľa. Po pár produktívnych dňoch zákonite príde jeden alebo viac dní, kedy to skrátka nepôjde. Nebude sa vám dariť, nebude sa vám chcieť. Môžete si to buď vyčítať, hnevať sa, alebo to prijať a radšej si oddýchnuť. 

Pekný večer vám prajem:)