Strach, stres, úzkosť
Foto: Pexels
Strach. Stres. Úzkosť. Aj keď by sme tieto pocity najradšej vyškrtli z našich životov (a možno sa o to už pár rokov snažíme?), predsa tu sú. 100 % mojich článkov vychádza zo situácií, ktorými som si sama prešla a 99 % z nich píšem až v čase, keď mám tieto situácie (ne)úspešne za sebou. Tento článok patrí medzi to 1 % – píšem vám o niečom, čím si práve teraz prechádzam. V posledných týždňoch som bola nesústredená, skákala som doma aj v práci z úlohy do úlohy, zacyklovala som sa v úlohách, žiadny môj výstup som nepovažovala za dosť dobrý, žiadny deň za dostatočne efektívny, prepadávala ma panika, triviálne rozhodnutia mi trvali večnosť, niektoré situácie ma celkom paralyzovali. Celé to obvykle začína nevinne tým, že vás niečo baví, venujete tomu kopu času, energie, prepínate svoje sily, chcete to robiť na 120 %, príp. nemusí ísť len o jednu aktivitu, ale môže ísť o akúsi náhlu všeobecnú chuť žiť a užívať si život, v rámci ktorej si na seba naložíte viac ako je únosné. Napr. ja som človek, ktorý baží po zmysluplne využitom čase, efektívnych dňoch, dokonalých výstupoch, akurát jedného dňa sa prebudíš a cítiš sa ako štvaná zver. A teraz nehovorím o fyzickej alebo duševnej únave, ktorú dokáže vyriešiť víkend na chate, 10-hodinový spánok, dobrá knižka či prechádzka. Hlbšia vyčerpanosť sa môže prejavovať rôzne, výstražná kontrolka by vám mala zasvietiť, ak:
- dlhodobo cítite strach a stres
- sa nedokážete sústrediť (napr. sa dlho pozeráte na vec pred sebou a neviete si dať do súvisu, prečo tam je a čo s ňou treba robiť)
- nedokážete pracovať systematicky napriek tomu, že za iných okolností táto vlastnosť patrí medzi vaše silné stránky
- nachádzate po sebe veľa chýb, čo u vás nebýva zvykom
- máte problém s pamäťou alebo si usporiadať myšlienky, mávate "okná"
- nedokážete ovládať svoje emócie (záchvaty paniky, hnevu, plaču...)
- zmocňuje sa vás bezradnosť v celkom bežných, jednoduchých situáciách
- triviálne rozhodnutia vám zaberú kopu času a stoja vás veľa energie
- prestávajú vám robiť radosť činnosti, ktoré vás za iných okolností tešia, resp. už aj pri výkone týchto činností pociťujete napätie, stres
- sa u vás začnú objavovať zdravotné problémy
- máte zníženú/zvýšenú chuť do jedla
- zintenzívňujú sa vaše zlozvyky (fajčenie, maškrtenie...)
- vás snaha o dokonalosť privádza do situácií, v ktorých sa "zaseknete", zacyklujete sa v úlohách (napr. viacnásobne sa prezlečiete, pretože by to mohlo byť ešte lepšie; mnohonásobne sa vraciate k už hotovej úlohe, aby ste sa presvedčili, že ste urobili všetko, ako bolo treba a pod.)
- máte nepokojnú myseľ – množstvo myšlienok vás doslova vyrušuje, váš mozog je extrémne činný a núti vás stále niečo robiť/nad niečím premýšľať; neviete „vypnúť“
- robíte krok A, ale myšlienkami ste už pri kroku B, C, D, E
- máte strach/stres z toho, že vám niečo uniká alebo že by ste v danej chvíli mali robiť niečo iné/niečo užitočnejšie
- máte problém so spánkom, príp. vám ani dostatok spánku nepomáha znovu obnoviť sily.
Ak čokoľvek z vyššie uvedeného na sebe spozorujete, spomaľte. Doprajte si pár dní voľna, dobite si baterky. Vypustite všetky aktivity, ktoré by vás mohli stresovať, vyvolať vo vás strach či úzkosť. Vy sami musíte cítiť, čo počas takéhoto "ozdravovacieho režimu" potrebujete (byť týždeň offline? nedvíhať telefón? nestretávať sa s toxickými ľuďmi? nepracovať na veciach, ktoré prebúdzajú váš perfekcionizmus?). Zobrať si voľno a využiť ho na ďalšie naháňanie sa a odškrtávanie úloh nikam nepovedie. Pouvažujte teda starostlivo, čo by vám najlepšie pomohlo dostať sa opäť do pohody. Ak sa potrebujete porozprávať, kontaktujte maminu, sestru, kamošku..., kouča alebo psychológa. Každopádne ste to VY, kto musí rizikovú situáciu identifikovať a ste to VY, kto ju musí riešiť. Nečakajte na vhodnejší čas, neodkladajte svoje zdravie na neskôr - stres je spúšťačom ďalších nepríjemností a neskôr už môže byť naozaj neskoro.