Kde sa vzala nedostatočná sebaláska a ako na nej pracovať?

Foto: Pexels

Nie som odborník, ale verím, že okrem balíčka vlastností a predispozícií, ktoré človek dostane do vienka geneticky, existuje množstvo naučených vlastností a postojov, pri ktorých si vôbec neuvedomujeme, že nie sú naše, ale sú prevzaté - od rodičov, súrodencov, spolužiakov, kamarátov. Tieto naučené... nazvime to vzorce (môžu to byť myšlienky, vlastnosti, názory, reakcie na určité situácie, hodnoty...) by tu s nami neboli, ak by nám ich niekto nevnútil. Tieto vzorce sa nám páčiť môžu, ale nemusia. A my sa môžeme rozhodnúť, či pri nich zostaneme alebo si nájdeme iné, svoje - také, ktoré nás viac vystihujú. 

Naučené vzorce nie je ľahké rozoznať. Myslím si, že toto je aj prípad nedostatočnej sebalásky, nízkeho sebavedomia. Niekto nám túto schopnosť vnímať sa v negatívnych súvislostiach dal a už sa s nami vlečie... 20 rokov? 30 rokov? Z nedostatočnej sebalásky človek nevyrastie, na nedostatočnej sebaláske treba pracovať. Každý jeden deň, 7 dní v týždni, 365 dní v roku. A čo pri tom veľmi pomáha? Objavenie zdroja, odkiaľ to nízke sebavedomie pramení. Pouvažujte, kde sa na vás táto schopnosť súdiť sa, zhadzovať a kritizovať sa nalepila. Nebola to situácia ani dve, hľadajte skôr životné etapy - obdobia, v ktorých ste sa dlhodobo nachádzali. Mali vaši rodičia prísnu výchovu? Vyrastali ste v nedostatku? Mali ste šťastie na partnerov, ktorí si vás nevážili? Šikanoval vás niekto? Využíval vás niekto? 

Možno si spomeniete, že ste ako dieťa strávili každé leto u svojej starej mamy, ktorá bola strašne šporovlivá a táto vlastnosť sa preniesla aj na vás, takže vám je teraz ľúto vyhodiť peniaze za kvalitné potraviny, lepšiu zdravotnú starostlivosť, zaujímavý vzdelávací kurz a pod., čím si vlastne dávate sám/sama sebe najavo, že nie ste dosť dobrá/ý, že si tieto veci nezaslúžite. 

Možno si uvedomíte, že ste mali doteraz len takých partnerov, ktorí vás brali ako samozrejmosť, usmerňovali vás, kritizovali, snažili sa vás zmeniť, nedávali vám priestor byť sám/sama sebou, v dôsledku čoho ste nadobudli dojem, že to VY ste ten chybný článok, to s VAMI niečo nie je v poriadku, to VY by ste mali na sebe makať, to VY by ste sa mali zmeniť, to VY by ste sa mali prispôsobovať. 

Možno ste si prešli toxickým kamarátstvom - najbližším človekom vám bol dlhé roky niekto, kto vás v skutočnosti využíval, nedokázal sa tešiť z vašich úspechov, závidel vám, ohováral vás, preto ste sa utiahli do seba, horšie nadväzujete kontakty, ťažko si udržujete vzťahy, nedokážete ľuďom dôverovať. 

Možno ste sa ako dieťa necítili ľúbená/ý, nedostávalo sa vám dostatok lásky a pozornosti, pochvaly a podpory, rodičia vám nedávali dostatok kompetencii, a tak sa z vás stal človek vo všeobecnosti nekompetentný, menejcenný, nikdy nie dosť dobrý a večne ustráchaný. 

Takto by sme mohli v príkladoch pokračovať ďalej, ale teraz je čas, aby ste si vy vybavili svoje obdobia - tie, ktoré vás postavili do role človeka s nízkym sebavedomím. Pomenujte konkrétne situácie a faktory, ktoré vás do tejto podoby vyformovali. 

Máte?

Všetky tieto faktory majú niečo spoločné - sú to externé faktory. Pocit menejcennosti vám dalo niečo/vám dal niekto zvonka, pocit menejcennosti nevznikol vo vašej hlave, ale tento pocit ku vám prišiel a vy ste si ho osvojili. V tejto situácii teda môžete urobiť jediné - prestať sa stotožňovať s tým, čo vám kedysi ktosi povedal/urobil. Všetky tie veci sú súčasťou iného človeka - toho, čo sa k vám správal spôsobom, ktorý vás poznačil a nevypovedajú vôbec nič o vás - o tom, aký/á ste alebo čo dokážete. Nenechajte svoju minulosť a iných ľudí, aby maľovali váš obraz o sebe.