sobota 17. júla 2021

Neviete sa "dokopať" k vybaveniu nezáživných úloh? Tieto myšlienky vás motivujú!

Foto: Pexels

V poslednom čase sa mi podarilo odškrtnúť si niekoľko dlho odkladaných úloh a teraz si vravím, na čo som čakala?! Mohla som to vybaviť už dávno... Ale viete, ako to chodí, niekedy k vybaveniu nezáživnej úlohy potrebujeme práve to: panebože, veď ja na to myslím už rok a ešte stále som to neurobil/a! Čo je skvelé - zakaždým, keď sa už takto pustím do vybavovania niekoľko týždňov, mesiacov, rokov (!) starých úloh, nejaký čas fungujem na tejto vlne a škrtám si jednu vec za druhou, pretože ma poháňa skvelý pocit, ktorý z toho mám. A tak vám teraz, keď som rozbehnutá, viem posunúť pár myšlienok, ktoré vás môžu hecnúť, ak náhodou tiež občas zhŕňate úlohy pred sebou:)

Dobrá správa na úvod - niektoré úlohy ani zďaleka netrvajú tak dlho, ako si myslíme. Stojí pred vami nudná úloha a vy si vravíte toto bude nadlho alebo touto úlohou zabijem hodinu svojho života, ale keď tú hodinovú úlohu budete mesiac odkladať, zabijete ňou nie hodinu, ale mesiac. Inak povedané - každá úloha je minimálne taká dlhá, ako dlho ju človek odkladá. Fakt, že na danú nezáživnú úlohu myslíte, vás oberá o energiu, lebo sústreďujete svoju pozornosť na niečo negatívne (svoju pasivitu a neschopnosť konať) namiesto toho, aby ste vzali život do vlastných rúk. VY by ste mali manažovať svoje úlohy, nie oni vás. Ak sa do nezáživnej úlohy pustíte teraz, už zajtra pre vás bude minulosťou.

Zvoľte si systém vybavovania úloh. Možno vám vyhovuje vyčleniť si čas (napr. dopoludnie alebo deň) na takéto úlohy a potom budete mať zase na čas pokoj. A možno nechcete stráviť celú sobotu pri nezáživných úlohách, v tom prípade budete na nezáživných úlohách pracovať častejšie, ale po troške. Zistite, ktorý systém vám vyhovuje viac a toho sa držte. 

Ďalšia myšlienka bude znieť možno demotivujúco, v skutočnosti je motivačná!:) Sú úlohy, ktoré za vás nikto iný nespraví. Niekedy akoby sme čakali - neviem - na spasenie? a dúfame, že sa daná vec vyrieši sama alebo ju vyrieši niekto iný alebo sa skrátka čosi udeje a my sa nebudeme musieť unúvať. Lenže niektoré úlohy "nevyhnijú" a celkom určite si vás počkajú, aj keby ste ich 100 rokov odkladali. Ak od začiatku viete, že máte dočinenia s niečím, čo skôr či neskôr budete musieť urobiť, naozaj (NAOZAJ) nemá zmysel to odkladať. 

Na druhej strane sú úlohy, ktoré si človek sám sebe zadá (mal by som toto, lebo aj ostatní to tak robia), pritom je to niečo, s čím nie sme stotožnení, je to taká úloha "keep yourself busy" alebo niečo, po čom v skutočnosti vôbec netúžime, len sme sa stali obeťou porovnávania. Je možné, že ak nejakú úlohu dlho odkladáme, možno to robíme preto, lebo daná úloha pre nás nie je dôležitá, neodráža naše predstavy o živote, ale predstavy, ktoré nám vnukol niekto iný. Preč s takýmito úlohami.

Veľmi užitočné pri vybavovaní nezáživných úloh je vymeniť musím za chcem. Nie je to bohvieaký pocit, keď niečo musíte, lebo nemáte na výber. Ale keď niečo chcete, lebo vám to prinesie to a ono (niečo pozitívne vám daná úloha určite prinesie, len dobre porozmýšľajte!), je ten svet hneď krajší, veď to znie, akoby to bolo vaše rozhodnutie, vaša slobodná vôľa, že práve teraz chcete robiť TOTO.  

Možno najviac motivujúca myšlienka je pre mňa (a možno bude aj pre vás) tá, že aj nezáživné úlohy nás posúvajú bližšie k vysnívanému životu. Uvediem príklad - pravdepodobne nikoho nebaví hľadať si novú prácu, ale ak vás súčasná práca nenapĺňa a túžite po lepšej práci, tomu hľadaniu a chodeniu po pohovoroch sa nevyhnete. Iný príklad - snívate o novom bývaní, ale nechce sa vám denne prechádzať inzeráty a jednať s neserióznymi ľuďmi, žiaľ, bez toho to nepôjde. Myslím, že chápete, čo tým chcem povedať, často sú to práve tie nezáživné úlohy, ktoré nás delia od niečoho krásneho a v tom prípade sa oplatí sa do nich pustiť. 

Ďalšia vec, ktorá u mňa dobre funguje, sú situácie, keď si uvedomím, že o určitom probléme som sa s niekým bavila pred mesiacom, pred pol rokom aj pred rokom. Vtedy mi v hlave zasvieti kontrolka hej, už to riešiš nejako dlho, nie? To sú tie chvíle, kedy sa zamyslím, či som danú vec riešila naozaj alebo som chodila iba po povrchu a v skutočnosti by sa dalo urobiť ešte viac. Niekedy je človek presvedčený, že sa niečomu už dlho intenzívne venuje alebo že už urobil všetko, ale obvykle tomu nie je celkom tak. Ak niečo nie je vyriešené, potom to, čo si doteraz robil, nemožno nazývať riešením. 

Na záver nesmiem zabudnúť na ten skvelý pocit, ktorý z vybavenia nezáživnej úlohy máte. Po tŕnistej ceste chutí cieľ lepšie ako keď ide o malú/jednoduchú úlohu, ktorú netreba oslavovať. Nezáživné úlohy nemá nikto rád, ale sú súčasťou nášho života a je len na nás, či si z nich urobíme strašiaka alebo sa necháme motivovať pocitom, aké to bude, keď ich vybavíme. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára