Ako sa vysporiadať s organizačnými a personálnymi zmenami v práci?

Foto: Pexels

Organizačné a personálne zmeny v práci môžu, ale nemusia byť príjemné. Závisí od toho, či sa vás "tí hore" chystajú presunúť na lepšie miesto alebo prepustiť, všakže. Tento článok bude o zdanlivo negatívnych zmenách, aj keď ako ja rada hovorím, všetko zlé je na niečo dobré a aj v zlom sa nájdu pozitíva. Prečo sú organizačné a personálne zmeny pre ľudí takým strašiakom?

• Niektorí ľudia majú radi určitú rutinu (nie stereotyp, ale niečo, na čo sa môžu každý deň spoľahnúť). Ráno vstanem, idem do práce, mám určitý režim, mojimi kolegami sú Katka, Lenka, Tomáš, môj nadriadený je Michal, mojimi klientmi sú firmy X a Y, každý mesiac mi príde výplata, ktorá mi bez problémov pokryje náklady. V dôsledku organizačných a personálnych zmien zrazu nič z toho nie je isté. Katka už zajtra nemusí byť vaša kolegyňa, Michal už nemusí byť váš nadriadený, firmu Y vám odoberú z portfólia alebo vás presunú na celkom iné oddelenie.
• Finančné hľadisko. Neistá práca je spojená s neistým príjmom. 
• Človek lepšie znáša zmeny, ktoré sú výsledkom jeho vlastných rozhodnutí ako zmeny riadené inými ľuďmi. Zmeny riadené inými ľuďmi nemusia zohľadňovať váš názor, vaše potreby a priority, skrátka sa dejú, lebo je o nich presvedčený niekto iný.
• Veci sa menia zo dňa na deň. Nikto nič nevie, včera sa povedalo jedno, dnes sa deje iné. 
• Ľudia si šepkajú. Z domnienok sa stávajú "zaručené informácie", šíri sa strach a neistota. 
• Atmosféra na pracovisku je toxická, ľudia chodia do práce negatívne naladení, sťažujú sa, sú demotivovaní, cítia krivdu (odrobil som pre vás X rokov a takto sa mi zavďačujete?!)
• Ľudia začínajú byť sebeckí, neohľaduplní, vytráca sa kolektívny duch, každý si hľadí vlastné šťastie, vytráca sa dôvera, naštrbujú sa vzťahy. 
• Ak sa so zmenami nedokážete stotožniť alebo vám hrozí prepustenie, čaká vás hľadanie novej práce, každovečerné "lúskanie" pracovných ponúk, písanie motivačných listov, pohovory, nový nadriadený, noví kolegovia, nové pravidlá a nové prostredie, ktoré nemusí byť lepšie ako to, v ktorom ste pracovali doteraz. 

Ako sa s organizačnými a personálnymi zmenami vysporiadať? Závisí od toho, čo vám hrozí a či ste ochotný to akceptovať. Ak viete, že na konci tunela je výpoveď (či už ju máte dostať alebo vás situácia vyčerpáva tak, že ju skôr či neskôr dáte vy), potom sa môžete rovno vrhnúť do hľadania novej práce, nemá zmysel to odkladať. Strhnite leukoplast rýchlo, netýrajte sa tým, že budete veciam dávať čas, druhú, tretiu, štvrtú šancu, prehodnocovať, radiť sa s kamarátmi. Mimochodom. V takejto situácii vás názory ostatných nemusia zaujímať. Nech máte akokoľvek dobrých kamarátov, oni sú oni a vy ste vy a VY najlepšie viete, čo chcete, čo potrebujete a ako sa ohľadom danej veci cítite. To isté platí aj v práci. Ak za deň stretnete 10 namosúrených kolegov, ktorí už toho majú plné zuby, prečo nám nič nepovedia, veď ja sa z toho idem zblázniť..., nechajte ich, nech si frflú. Už som to spomínala vo viacerých článkoch a poviem to znova - nezáleží na tom, čo sa nám v živote deje, ale ako sa k tomu postavíme. Môžete si zo solidarity pofrflať s ostatnými kolegami, každému dať za pravdu, že situácia fakt nie je bohvieaká a je to celé jeden veľký zmätok, ale choďte si svoje. Ak cítite, že sa vaša kapitola uzatvára, nebráňte sa. Ak máte chuť (a je vám umožnené) v práci pokračovať (aj za cenu toho, že tých 10 ufrflaných kolegov budete naďalej stretávať), pokračujte. Nenechajte iných ľudí, aby určovali váš pocit z vecí, ktorým sa venujete. Že im niečo vadí, neznamená, že vy nemôžete byť spokojný. Pouvažujte preto za seba (!!), ako chcete, aby váš život zajtra vyzeral. Ak nie ste stotožnený s tým, ako sa situácia vyvíja, ste to vy (!!), kto z nej bude musieť vykorčuľovať. Nebuďte ako tých 10 kolegov, ktorí len tárajú a sťažujú sa, nechávajú sa ovládať emóciami, kazia deň iným, ale nechce sa im urobiť nič pre to, aby sa niekam posunuli. Váš zamestnávateľ vám nie je nič dlžný, on nie je strojcom vášho šťastia, nie je zodpovedný za vašu schopnosť splácať hypotéku a živiť rodinu, nie je povinný zamestnávať vás naveky. Tým chcem povedať, že akékoľvek sťažovanie si je zbytočné - ak sú organizačné a personálne zmeny na vás "príliš", sústreďte energiu namiesto hnevu, trápenia sa a frflania do hľadania svojho šťastia, určite na vás niekde čaká:)