piatok 25. júna 2021

Život (nie) je vždy fér

Foto: Pexels

V poslednom čase som sa dostala do niekoľkých situácií, kedy mi takpovediac bolo ukrivdené a tento pocit bezmocnosti, keď sa človek nemôže dovolať svojho práva, je tak vyčerpávajúci, že som sa rozhodla zdieľať ho s vami, vypustiť paru a trošku vás motivovať, ak prežívate niečo podobné. Človek niekedy venuje kopec energie a času niečomu, na čom mu záleží/čo ho trápi, žiaľ, s nulovým výsledkom a často preto, že narazí na neochotu, nezáujem alebo zlomyseľnosť iných ľudí. Určite ste sa aj vy niekedy ocitli v situácii, kedy ste vedeli, že máte pravdu/ste v práve, ale druhá strana vašu požiadavku, vaše právo, vaše potreby zamietla/poprela/odignorovala. Možno ste riešili reklamáciu nejakej hodnotnejšej veci, ktorá vám nebola uznaná alebo si od vás niekto vypýtal nezmyselný poplatok, prípadne vás niekto využil v práci alebo obabral v podnikaní a pod.

Poďme sa na to pozrieť najskôr zo strany "ľudí, ktorí tieto krivdy páchajú" (možno/určite som aj ja niekomu niekedy krivdila, to len aby bolo jasné, že som si toho vedomá). Ľudia obvykle vo svojich zamestnaniach podliehajú určitému systému, pravidlám, zodpovedajú sa šéfovi, auditu... Ja si však myslím, že nech už je nejaký systém akokoľvek nastavený, veľa vecí aj tak stojí a padá na ľuďoch a na ich (ne)ochote. Keď sa chce, všetko sa dá. Ak niekto berie svoju robotu ako "chodím si tam posedieť na pár hodín, nech mám z čoho platiť účty", nemôžeme od neho čakať zázraky. Žiaľ, ľudia si niekedy svoje postavenie, kedy rozhodujú o záležitostiach iných ľudí, nedostatočne uvedomujú alebo si ho uvedomujú až príliš dobre a patrične to zneužívajú a vôbec im nedochádza, čo svojím správaním spôsobujú. A že im by sa tiež nepáčilo, keby sa k nim niekto takto zachoval. Preto v tejto časti článku chcem apelovať na všetkých, čo toto čítate, ak vo svojom podnikaní/zamestnaní pracujete s požiadavkami/potrebami ľudí, prosím, skúste k nim pristupovať podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia, nie v kontexte vašej aktuálnej miery pracovného nasadenia, motivácie či nálady a popri tom, ako zohľadňujete všetky postupy, pokyny a predpisy, správajte sa slušne a ľudsky. Dnes sa k niekomu pekne zachováte vy, zajtra sa niekto pekne zachová k vám. 

To hlavné, o čom som sa tu s vami chcela porozprávať, je ale to, ako zachovať, ak ste to VY, kto ťahá za kratší koniec. Všímam si na sebe, že aj keď som dobrosrdečný a empatický človek, snažím sa do všetkých vcítiť a brať na všetkých ohľad, akonáhle sa dostanem do situácie, keď mi niekto krivdí, správam sa spôsobom, ktorý mne samej s odstupom času nie je sympatický. Spočiatku dokážem viesť o veciach priateľskú konverzáciu, dať druhej strane dostatok času, šancu, dve, tri, ale keď sa stretnem s aroganciou, nekompetentnosťou, ignoranciou či neochotou, niečo sa vo mne zlomí a už to ide - nastupuje sarkazmus, urgencie, výkričníky v mailoch, už nie som ochotná hrať mŕtveho chrobáka alebo počúvať výhovorky. Vtedy vymieňam cukor za bič v domnienke, že možno toto na dotyčného človeka funguje, ale pravda je taká, že voči niektorým ľuďom/firmám/úradom nič nezmôžete a je len na vás, či sa rozhodnete túto skutočnosť prijať alebo budete naďalej venovať svoj čas a energiu veciam, ktoré nedokážete ovplyvniť. 

Uplynulé dni ma priviedli k myšlienke, že neférovým situáciám venujem kopu svojho šťastia, snažím sa veci urgovať, riešiť, vypisujem maily, telefonujem, vyhľadávam si informácie na internete, študujem zmluvy, zákony, obraciam sa na rôzne inštitúcie, pýtam sa známych aj neznámych..., ale úprimne? Na konci dňa je to stratený čas, ktorý som mohla vložiť do niečo iného, krajšieho, hodnotnejšieho, tie chvíle mi už nikto nevráti. Verím, že všetko sa deje z nejakého dôvodu a každému sa všetko raz vráti, takže až tak nefér ten život zas nie je. Nehovorím, že by človek mal akceptovať všetko, čo mu život prinesie, kráčať ako ovca s davom a neozvať sa. Ale vždy si treba zvážiť, za aké úsilie nám daná záležitosť stojí a keď si jedného dňa poviete, že vám na tom síce záleží, ale už vám to začína prerastať cez hlavu, vypusťte to. Dajte veciam voľných priebeh (dočasne? navždy?), nadýchnite sa, sústreďte sa na niečo iné. Nemajte výčitky za to, ako ste sa správali, keď ste sa dožadovali svojho práva (ak to bolo v rámci normy:)) a neobviňujte sa za to, že ste nedokázali urobiť viac, nie je to VAŠA neschopnosť.

2 komentáre:

  1. Ivi začila som v práci novej nedávno niečo podobné. Totálnu neochotu zo strany šefky, nepochopenie a teraz som totálne nevedela že čo robiť. Začala som hľadať niečo nové ale desne ma to vyčerpalo a nepodarilo sa. Takže som si to prehodnotila a usúdila, že proste zatiaľ som spravila čo som mohla, ozvala som sa, povedala veci narovinu aj sa snažila o nový post avšak akosi mi život ukazuje, že moja snaha tu nefunguje. Takže som to nateraz proste prijala je to fakt a uvidím čo ďalej. Avšak práca ma o energiu oberá stála a to sa mi nepáči.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Áno, presne TOTO - človek sa nechce nechať unášať životom a bojuje o svoje šťastie, postaví sa k danej veci proaktívne, ale výsledok aj tak žiadny. Myslím, že všetci si tým občas prechádzame, tu a teraz je to vyčerpávajúce, ale z dlhodobého hľadiska to bude jedného dňa iba etapa, uzavretá kapitola:)

      Odstrániť