sobota 12. júna 2021

Keď sa jedlo stane nepriateľom

Foto: Pexels

Blogujem od roku 2013 a nech už môj blog prešiel akýmikoľvek premenami, celý čas som sa vyhýbala jednej téme - moje názory na jedlo a stravovanie. Dôvody boli dva: 

1/ podľa mňa neexistuje žiadna univerzálna pravda o tom, čo by sme mali a nemali jesť, každý si sám musí nájsť, čo mu vyhovuje. Jeden rok je potravina XY "in", druhý rok nás už "najnovšie výskumy z USA" vystríhajú, že spôsobuje rakovinu, obezitu, smrť. Internet je plný samozvaných "odborníkov", ktorí vás presvedčia kedykoľvek o čomkoľvek, ale aj medzi skutočnými odborníkmi sa názory na jednu a tú istú vec rôznia. Na nálepky "zdravé" a "nezdravé" mám alergiu, veď aj keď je niečo "zdravé", môže vám byť z toho zle a aj keď je niečo "nezdravé", môže vám to zahojiť dušu, ak na to máte chuť a ľúbite tú atmošku, keď si dáte kúsok ... (no povedzte, čoho?:) 

2/ s jedlom mám prakticky celý život komplikovaný vzťah. Ako tínedžerku ma desilo každé deko, ktoré by som mohla pribrať z jedla, vody, zo vzduchu. Keď sa mi tieto veci v hlave upratali, nastala iná komplikácia - po nástupe na vysokú školu som začala mať problém s trávením, ktorý sa časom stupňoval, až som sa dostala do fázy, kedy mi bolo zle "zo všetkého". Kritický bol pre mňa prelom rokov 2019/2020, kedy ma moje (ťažko povedať, či nefunkčné alebo až príliš funkčné) trávenie vyradilo z normálneho života. Nechcela som chodiť von, obmedzila som kontakty, zrušila som všetky voľnočasové aktivity. Dala som výpoveď v práci, kde som zažívala enormný stres. Absolvovala som rôzne vyšetrenia a sedenia u psychológa. Napriek pohodovejšej práci, mojej snahe nestresovať sa a odsledovať si potraviny, ktoré mi spôsobujú ťažkosti, som sa nikam nedostala. Ja sama mám už roky "hokej" v tom, ktoré potraviny sú vhodné a nevhodné pre mňa, takže by mi asi ruka odpadla, keby som sa niekedy na blogu pokúšala písať múdrosti na túto tému.

Každopádne. Dnes je ten deň, kedy začínam... nazvime to "nový život", aj keď prechádzka ružovou záhradou to asi nebude. Tento týždeň som si po rokoch trápenia sa priznala, že nie som schopná rozoznať potraviny, ktoré mi vadia a absolvovala som test potravinovej intolerancie. Ukázalo sa, že mám intoleranciu najvyššieho stupňa na potraviny, pri ktorých som to predpokladala, ale aj na potraviny, pri ktorých by mi to ani vo sne (!!) nenapadlo. Keď už som mala v rukách tieto výsledky, nebolo divu, že som si reakcie na potraviny nevedela odsledovať, mám vysokú intoleranciu na všetky úplne bežné potraviny, ktoré som jedávala na dennej báze. Naopak, keď som sa pozrela na ten krátky zoznam potravín, na ktoré nemám žiadnu intoleranciu, uvedomila som si, že ich vzájomne veľmi nie je možné kombinovať (a že si nemám ani čo dať na raňajky!!) a patrične som si kvôli tomu poplakala.

Dôvod, prečo píšem tento článok je prozaický - chcem pomôcť vám, čo tento článok čítate a prechádzate si niečím podobným. Niekedy už len vedomie, že v tom človek nie je sám, pomáha. Sú témy, ktoré obvykle nerozoberáme s kamarátmi, rodinou, kolegami, pretože sú "príliš". Keď poviete, že máte problém s trávením, je to len všeobecná informácia a o detailoch je vám hlúpe hovoriť a možno o ne ani váš poslucháč nestojí. Nikto, kto nezažíva presne to isté, čo vy, netuší, aké vyčerpávajúce to je. Náročné po praktickej, fyzickej aj psychickej stránke. Vy sa síce vyrozprávate, ale tým sa vec nerieši. Ak by som vám mohla z vlastnej skúsenosti niečo poradiť, bolo by to:

1. Negooglite, neraďte sa s kamarátmi, vyhľadajte lekára. Čím skôr to urobíte, tým kratšie sa budete trápiť. Možno vám nepomôže prvý ani druhý lekár, ktorého navštívite, ale ak nedokážete nájsť riešenie svojpomocne, nenechajte sa odradiť, hľadajte a skúšajte ďalších odborníkov.

2. Ak nenachádzate podporu u ľudí vo vašom okolí, títo ľudia do vášho úzkeho kruhu nepatria alebo potrebujú čas, aby si uvedomili, že ich správanie voči vám nebolo/nie je korektné. Vždy sa nájdu ľudia, čo vám budú silou mocou nútiť ich zdravé (!!) domáce (!!) koláče a urazia sa, ak sa neponúknete. Ja som si kvôli potravinovej intolerancii narušila niekoľko vzťahov - či už kvôli tomu, že som nechcela chodiť von, stravovať sa mimo domu alebo som skrátka videla reakcie ľudí, čo "na mňa nemali náladu" alebo ma nepodporili v čase, keď som to potrebovala. Potravinová intolerancia, ak ju máte vo väčšom rozsahu a obmedzuje vás, má žiaľ vplyv aj na medziľudské vzťahy. 

3. Nenúťte sa tváriť sa, že sa nič nedeje. Ja som sa v uplynulých pár rokoch niekoľkokrát "natlačila" do situácií, ktoré mi boli mimoriadne nekomfortné, pretože "sa to odo mňa očakávalo" (zo slušnosti som sa ponúkla jedlom, o ktorom som vedela, že mi z neho bude zle; chodila som v kŕčoch na tréningy, pretože kamoška by bezo mňa nešla, ...), ale dnes viem, že sa v takýchto situáciách mám/chcem starať viac o seba ako o šťastie iných.  

4. Nevyhoďte hneď celú chladničku:) Pred 2 rokmi mi identifikovali histamínovú intoleranciu. Ešte v ten deň, ako mi volala doktorka, som prešla celú kuchyňu a vyradila veľké množstvo potravín. Chcela som sa stravovať do konca života už len vhodnými potravinami a to hneď. Výsledkom bolo zúfalstvo, z jedla sa stal nepriateľ, v potravinách som sa bezradne presúvala medzi regálmi a bolo mi smutno z toho množstva jedla, ktoré som si nemohla vložiť do košíka. Chcela som na 100 % dodržať diétu, ale ešte som ani nevedela, aká to je, pretože histaminici na potraviny reagujú odlišne. Sama som si na seba vytvorila tlak, že ak sa chcem cítiť dobre, musím mať disciplínu, ale v skutočnosti som sa len zbytočne stresovala, stanovovala si nezmyselné pravidlá, obmedzovala a týrala sa. Preto tentokrát, keď mi prišli výsledky testu na potravinovú intoleranciu, nepreskočila som hneď z voza na voz, ale dopriala som si cca 3 dni, kým som vstrebala nové informácie, pouvažovala nad novým jedálničkom a zostavila si nákupný zoznam. Tentokrát som žiadne potraviny nevyraďovala - dojedla som, čo som mala v chladničke a zvolila postupný prechod k jedálničku, ktorý mi vyplynul z výsledkov. Myslím si, že takáto postupná zmena je človeku viac prirodzená a lepšie ju akceptuje ako keď vám z hodiny na hodinu zmizne pol špajze:)   

5. Je to klišé, ale nastavenie mysle je oveľa dôležitejšie ako to, čo sa vám v živote deje. Ako som spomínala vyššie, potraviny, na ktoré nemám vôbec žiadnu intoleranciu, sa medzi sebou nedajú veľmi kombinovať a práve na nich (len na nich) by som mala fungovať 3 mesiace. Keď som si to prečítala, na 30 minút sa mi "zrútil svet", ale potom som sa zamerala na to, čo mi táto nová etapa prinesie. Priniesla mi nádej - mám nádej, že dočasným vyradením nevhodných potravín ich po pár mesiacoch/rokoch budem môcť opäť zaradiť do jedálnička. Nádej, že mi možno celý jeden deň, dva alebo viac dní/týždňov po sebe nebude z jedla zle. Že sa budem môcť viac socializovať a viesť viac slobodný život (aj keď s krabičkou domáceho jedla v kabelke:)). Vďaka novým pravidlám som napríklad dnes ráno mala na raňajky ryžu s ovocím, čo by mi v živote nenapadlo si pripraviť a aká je to dobrota! Na desiatu som mala čerstvý hrášok, ktorý som (si lúpala priamo zo strukov!!) nejedla už niekoľko rokov a ktorý by mi za iných okolností nenapadlo si kúpiť. Aj keď je to niekedy ťažko uveriteľné, každá životná situácia má svoje pozitíva a na tie sa treba zamerať. 

2 komentáre:

  1. Ivi tak sa drž, nech ti je čím skôr lepšie. Nie si v tom sama, ja mám tiež kadečo veď vieš. Lepok a laktóza ma nemajú v láske a pritom sú to tak skvelé veci. Ten lepok ma trápi samozrejme viac. Avšak ako píšeš aj ja verím, že to časom budem môcť jesť. A ty určite tiež.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj Janka, ďakujem ♥ Prajem nám obom skorý návrat medzi všežravcov :))

      Odstrániť