Oplatí sa ísť na vysokú školu?

Foto: Pexels

Večera sa mi v obchode prihovoril "chlapec", ktorý si ma pamätal z vysokej školy a keď som si uvedomila, že to je už 6 rokov, čo som zo školy preč (a 11 čo som na univerzitu nastúpila!), donútilo ma to porozmýšľať, čo mi vysoká škola dala a ako sa môj život vďaka nej, resp. po nej zmenil. Nemám žiadnu ucelenú predstavu o tomto článku, poňala som ho len ako súhrn mojich postrehov, ako sa teraz s odstupom času na vysokoškolské štúdium pozerám: 

• Vysoká škola vám nedá rozum na všetko. Aj po vyštudovaní vysokej školy bude množstvo vecí, a to aj v rámci vášho odboru, ktoré nebudete poznať, nikdy ste o nich nepočuli, nikdy ste sa s nimi nestretli. Niektoré veci prvýkrát zažijete alebo pochopíte až v praxi. 
• Množstvo vecí (aj takých, ktoré vás zaujímali alebo ste vedeli, že sú dôležité) po určitom čase zabudnete. Vysoká škola nie je konečná stanica, vzdelávanie sa je celoživotný proces.
• Možno sa vám stane (tak ako mne), že vyštudujete niečo, čomu sa práve vďaka hlbšiemu spoznaniu problematiky nebudete chcieť venovať. Je to zahodených 5 rokov? Ja hovorím NIE JE. Poznanie toho, čo robiť nechcete je rovnako a možno aj viac dôležité ako poznanie toho, čo robiť chcete. 
• Vybrať si vysokú školu vo veku 18 rokov je náročné, ale viete čo? Možno to nemusí byť až taký "big deal". Mne sa to hovorí, keď to už mám za sebou, ale práve preto vám viem priniesť jeden dôležitý pohľad na vec, ktorý som ani ja tých 11 rokov dozadu nemala. Nepozerajte sa na ten daný odbor ako na ten PRAVÝ A JEDINÝ ("one and only"), ktorý si vyberáte na celý život a už sa mu musíte venovať. Presne tento zastaralý názor vyvíja na decká vyberajúce si vysokú školu nezmyselný tlak, o ktorý nikto nestojí. Ak sa pri výbere školy seknete, môžete predsa školu zmeniť. Alebo ju doštudovať, budete mať titul a uplatnenie si môžete hľadať v príbuznom odbore. Prípadne si môžete urobiť kurz v oblasti, ktorá vás baví alebo skrátka "s prázdnymi rukami" skúsiť šťastie v oblasti, v ktorej ste neštudovali. 
• Povedala by som, že niektorým ľuďom titul netreba a niektorým ani ten titul nepomôže. Napríklad ja som ľudí nikdy nevnímala cez máš alebo nemáš titul, pre mňa je oveľa dôležitejšie, ako sa človek správa, ako uvažuje, ako reaguje, čo z neho vyžaruje a pod.  
• Nemala som možnosť študovať na všetkých vysokých školách/univerzitách na Slovensku, preto nemôžem generalizovať, ale študovala som na univerzite, ktorá sa každoročne radí medzi tie "lepšie", žiaľ, bola som sklamaná z kvality výučby a praktík niektorých učiteľov, ktoré by som zaradila do 3. cenovej. Na hŕstku vyučujúcich dodnes s láskou spomínam, na ich prístup, postrehy a vedomosti, vážila som si ich ako ľudí a mali na mňa veľký vplyv. Povedala by som však, že títo ľudia predstavovali možno 1/3 pedagogických zamestnancov, 1/3 patrila do kategórie neurazí/nenadchne a 1/3 by som sfleku poslala domov.
• Nikto na tomto svete nemôže povedať, či by sa mu aj bez vysokej školy podarilo byť tam kde je s vysokou školou, pretože nikto taký scenár nezažil. Občas sa nad touto otázkou aj ja zamýšľam, pretože život človeka občas zaženie do situácií, kedy si povie, že si so svojím diplomom môžete akurát tak utrieť ***. Na druhej strane som zažila aj pár situácií, kedy mi moje vzdelanie pomohlo, bola som vďaka nemu uprednostnená/zvýhodnená a boli to tak dôležité situácie (pracovná oblasť, vybavovanie hypotéky...), až mi zabehlo, aké čarovné sú tie tri písmenká pred menom. 
• Vysokú školu je dobré vnímať nielen cez podstatu veci - že tam človek ide študovať, ale vysokoškolský život je tvorený aj životom mimo školy, životom na priváte/internáte, študentskými brigádami, užitočnými kontaktmi, ktoré počas štúdia môžete získať, zaujímavými aktivitami/projektmi, ktorých sa môžete zúčastniť... Nemusí to byť pravidlo, ale taký ten ozajstný dospelácky život (hľadanie prvej práce, vlastné bývanie, platenie účtov, založenie vlastnej rodiny...) sa vysokoškolákom začína neskôr ako ľuďom, ktorý vhupnú do dospelosti hneď zo strednej. Počas vysokej školy môžete nazbierať pracovné skúsenosti, môžete cestovať, môžete striedať internáty/nájmy, aby ste zistili, v ktorej lokalite sa dobre býva, môžete si šetriť na vlastné bývanie, ísť na work and travel alebo erasmus... Tých 5 rokov sa okrem štúdia dá využiť na všeličo, k čomu ľudia s ukončenou strednou školou možno až taký prístup nemajú. 
• Ak nemáte vysokú školu alebo na ňu nechcete ísť, nie ste menejcenný člen spoločnosti. Spoločnosť potrebuje všetkých ľudí rovnako bez ohľadu na stupeň a oblasť dosiahnutého vzdelania.
• Napriek tomu by som chcela povedať všetkým, čo nad vysokou školou uvažujú - ak môžeš, choď. Máme to šťastie, že máme vzdelanie zadarmo (ja viem, každé štúdium niečo stojí, ale chápete, čo myslím - neplatíme školné, študenti majú rôzne zľavy, vlaky zadarmo). Sú krajiny, kde je vzdelanie finančne veľmi náročné alebo pre bežných ľudí prakticky nedostupné. Vážme si a využívajme, čo máme. Poznám veľa ľudí, čo žartujú, že nevedia, či im vysoká škola niečo dala, ale nepoznám nikoho, to by povedal, že by mu niečo vzala.

Určite mi po publikovaní tohto článku napadne ešte 5 ďalších "strašne dôležitých" vecí, ktoré by bolo dobré v súvislosti s touto témou zmieniť, ale zostaňme pri tom, čo mi napadlo ako prvé, možno sa tu do budúcnosti ešte objaví nejaký článok o študentskom živote:)