utorok 20. apríla 2021

Čaká vás prvý full time job? Článok (nielen) pre absolventov

Foto: Pexels

Prvá full time práca. Možno by k tomu mohla existovať nejaká príručka, aby človek vedel, že TAKTO sa to nerobí. Lebo aj keď ste zvyknutí pracovať "odjakživa", máte k práci kladný vzťah, skúsili ste počas štúdia rôzne brigády a máte pocit, že už vás nič neprekvapí, môže vás prvá full time práca "prevalcovať" (sklamať, vyšťaviť, odradiť...). Preto vám chcem posunúť týchto pár postrehov (napísal sám život):

  • Nepodceňujte sa. Pre absolventa je náročné zistiť, či sú jeho očakávania akurát, málo alebo príliš. Nehovorím len o mzdových podmienkach, ale o pracovných podmienkach ako takých. Rozprávajte sa preto s kamarátmi, rodičmi, známymi, urobte si prieskum na internete, mrknite očkom po zákonníku práce. Zistite si, čo je a čo nie je v poriadku. Ako absolventi ste v nelichotivej situácii (buď rád, že ti dáme prácu, tak nevyskakuj) a je dosť možné, že to na začiatok budete musieť akceptovať. Dôležité je, aby ste dostali aspoň to minimum, na ktoré máte nárok zo zákona a aby ste priebežne nezabudli svoje nároky zvyšovať zároveň s tým, ako rastú vaše vedomosti, zručnosti, kompetencie.   
  • Strážte si čas, ktorý trávite prácou. Hovorím o nutkavom pocite stále niečo doháňať, nadrábať, dokončovať - ešte toto, ešte tamto..., dávať si nereálne ciele a predvádzať sa (pred sebou, partnerom, šéfom, kolegami...) koľko toho stíhate, aký ste zaneprázdnený, dôležitý, nenahraditeľný. Ako nováčik sa budete chcieť ukázať, že zvládate, stíhate, ste šikovný a je na vás spoľah, v dôsledku čoho budete pracovať veľa. Ťarcha skúšobnej doby je šialená, ale dlhodobo to takto ťahať nemôžete. Nastavte si racionálne hranice, jasné, že zo začiatku sa budete potrebovať veľa učiť a budete mať chuť sa učiť a budete ochotný tomu venovať veľa času, ale neskĺznite do toho až tak, že si z práce 15 hod/deň vytvoríte štandard. 
  • Vnímajte. Vadí vám, že nemáte v práci ani 10 min na to, aby ste sa v kľude naobedovali? Prekáža vám open space? Vytáča vás určité správanie vášho šéfa? Stretávate sa so situáciami, ktoré sú pre vás vysoko stresujúce alebo nekomfortné? Perfektné. Toto všetko sú dôležité informácie pre vás, pretože keď si najbližšie budete hľadať prácu, už budete PRESNE vedieť, čo ste a čo nie ste ochotný akceptovať. Ale predovšetkým. To, že ste absolvent, neznamená, že si necháte ka*ať na hlavu. A tým sa dostávame k ďalšiemu bodu. 
  • Nezotrvávajte zbytočne dlho na mieste, ktoré nie je pre vás "to pravé orechové". Slovo fluktuant sa stalo nadávkou, človek nadobúda dojem, že má nasilu zostávať niekde, kde ho to ničí, lebo to super vyzerá v životopise. Ak vám napríklad zamestnávateľ neplatí odvody, ale vy sa donútite stráviť v danej práci 5 rokov, prichádzate o 5-ročné odvody a toto fakt nie je cesta.    
  • Nezabúdajte, čo je náplňou vašej práce. Možno nebudete hneď prvý týždeň robiť svoj "core business", pretože sa k nemu najskôr musíte dopracovať vedomostne, a tak vám nadriadený alebo kolegovia vyplnia čas kadečím. Ale. Byť plnohodnotným zamestnancom po skúšobnej dobe a robiť všetko možné od polievania kvetov, zdvíhania telefónov, cez varenie kávy, chodenie na poštu až po upratovanie kancelárie (ak nie ste asistentka ani upratovačka) nie je vašou povinnosťou. Asi k tomu majú tendenciu skĺznuť malé firmy, kde nie sú ľudia vyčlenení špeciálne na určité činnosti, ale ak toto všetko robíte v rámci svojho súkromného času alebo počas pracovnej doby na úkor toho, že nestíhate dôležitejšie veci, tak to NIE JE v poriadku. 
  • Nenechajte sa zneužívať. Na túto tému som písala samostatný článok. Ochotní a šikovní ľudia sú niektorými zamestnávateľmi odmenení nie poďakovaním, pochvalou alebo peknou výplatou, ale len ďalšou (nevďačnou) prácou. Ak je na vás spoľah, ste ústretový, schopný, zodpovedný, potom pre vás nebude problém urobiť toto, urobiť tamto, dokončiť niečo po jednom kolegovi, po druhom kolegovi a vlastne vybaviť každú úlohu, ktorú nikto iný nechce(l). Byť super(wo)man je dočasne/občas príjemný pocit, ale z dlhodobého hľadiska je to len tlak a stres (a kopa nevďačnej roboty) a za akú cenu? 
  • Nebojte sa o veciach komunikovať. Nie s kolegami, ktorí nemajú kompetencie niečo zmeniť, ale s nadriadeným(i). Ja som vo svojej prvej práci také "gule" nemala, zásadné veci, ktoré mi prekážali, som dusila v sebe, s kolegyňami sme si občas ponadávali, sťažovala som sa kamoškám, partnerovi, rodičom. Dnes viem, že to bola len ventilácia, ale nie riešenie. Ak sa cez niečo fakticky neviete prekusnúť, vadí vám to, ale komunikácia s nadriadeným by to mohla zmeniť, skúste to. Nemáte čo stratiť (len prácu) (srandujem...) a váš nadriadený pravdepodobne ani netuší, že vás niečo štve a že od toho závisí vaše šťastie a vaša budúcnosť vo firme. 

Tento článok by mohol byť nehorázne dlhý, ale povedala som si, že "na úvod" stačí. Možno táto téma ešte bude mať pokračovania, lebo k nej mám čo povedať a chcem o nej hovoriť, pretože správne nastavenie vzťahu k práci a podmienok v práci výrazne ovplyvňuje kvalitu nášho života. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára