Stále niečo odkladáte? Skončite s prokrastináciou!

Foto: Pexels

Odkladanie dôležitých úloh na neskôr alebo prokrastinácia je nám mnohým dôverne známa. Poviem vám pravdu, aj keď nepatrím medzi ukážkových prokrastinátorov, občas sa pri tom aj ja pristihnem. Akurát pri príprave tohto článku som sa dozvedela, že prokrastinácia má psychický pôvod a všetko ostatné je len číra lenivosť:) Nech už to nazveme akokoľvek, reč je o prioritizovaní nepodstatných vecí pred podstatnými (najskôr vyhajpujem túto nepodstatnú excelovskú tabuľku k dokonalosti, až potom uskutočním ten dôležitý telefonát).

Prečo prokrastinujeme?

1. úlohu považujeme za nepríjemnú, nudnú, náročnú
2. o danej úlohe nie sme dostatočne vnútorne presvedčený
3. úloha je dôležitá, ale nie je naliehavá, takže ju stačí urobiť zajtra, o týždeň, o mesiac...  
4. máme pocit, že si ešte potrebujeme niečo rozmyslieť/zistiť pred tým, ako sa do úlohy pustíme
5. dúfame, že kým sa k danej úlohe dostaneme, z nejakého zázračného dôvodu už nebude potrebné ju vykonať
6. sme presvedčení, že danú úlohu vybavíme lepšie/rýchlejšie až na poslednú chvíľu, keď budeme v časovom strese
7. sústreďujeme sa iba na úlohu samotnú, nevnímame ju v širšom kontexte

Tak čo, našli ste sa?:) Za seba môžem povedať, že najčastejším dôvodom prokrastinácie u mňa je bod č. 3. Naopak, bodu č. 6 sa oblúkom vyhýbam, pretože neznášam prácu pod tlakom (takým tým nezdravým) ...a práve preto robím projektovú manažérku, haha! 

Poďme si k jednotlivým bodom, ktoré som uviedla vyššie, niečo viac povedať. 

1. Nepríjemná, nudná alebo náročná úloha. Dali by ste kráľovstvo za to, aby ste ju mohli mať z krku. Tak prečo to neurobíte? Vybavte túto úlohu ako prvú a budete mať pokoj. Ak sa do takejto úlohy pustíte hneď, bude vám trvať 20 minút. Ale ak na ňu budete celý deň myslieť, potom si ju odložíte na zajtra a zajtra najskôr urobíte všetko možné pred tým, ako sa do úlohy pustíte, venujete jej množstvo hodín a energie už len tým, že na ňu budete 48 hodín myslieť. Máte možnosť zbaviť sa hroznej úlohy tu a teraz ALEBO vás bude prenasledovať ešte celý deň, týždeň alebo mesiac. Ak nie je nevyhnutné, aby ste úlohu vykonali vy, jednoducho ju delegujte.  
2. O úlohe nie ste presvedčený. Takéto úlohy k nám prichádzajú skôr v pracovnom prostredí. Niečo treba urobiť, ale vy v danej úlohe nevidíte pointu, zmysel. V takomto prípade môžete dať spätnú väzbu tomu, od koho úloha prišla - čo si o nej myslíte a prečo. Argumentujte vecne, bez emócií, pretože problém je v úlohe samotnej a nie v tom, že ju urobiť neviete/nechcete. Niekedy si zadávateľ úlohy sám neuvedomí, že k jej výkonu nedal dostatok informácií alebo že informácie sú zavádzajúce, nepresné ...prípadne, že úloha je naozaj nezmyselná.
3. Úloha je dôležitá, ale nie je naliehavá. Tu vám poviem, čo funguje na mňa. Pomáha mi zostavenie to do listu (na daný deň a týždeň). Keď nejakú úlohu nechcem donemoty prepisovať z pondelka na utorok, z utorka na stredu, zo stredy na štvrtok..., proste ju urobím. Osvedčilo sa mi naplánovať si takéto úlohy spolu, napr. vyčlením si jedno dopoludnie a porobím všetky tie dôležité, ale nenaliehavé veci - poplatím faktúry, vybavím maily, vytriedim a pozakladám si papiere... 
4. Potrebujete si niečo rozmyslieť alebo zistiť pred tým, ako sa pustíte do úlohy. Dobrá správa - už tým, že o veci rozmýšľate alebo si niečo zisťujete, na úlohe pracujete:)
5. Dúfate, že úloha pominie skôr ako sa ku nej dostanete. Hovorí sa tomu aj nechať problém vyhniť:) Pekným príkladom je návrat po týždňovej dovolenke do práce. Pondelkový mail: klient píše, že si s niečím nevie rady, či mu môžete pomôcť - mail na 3 strany, 5 printscreenov v prílohe, 10 minút by vám trvalo si to len prečítať. Utorkový mail: klient píše "už som na to prišiel, prosím, považujte môj predchádzajúci mail za irelevantný". Je pravda, že niektoré úlohy sa vyriešia samé, ale ako často sa to stáva?:) Hľadajte teda kompromis medzi pustím sa do úlohy hneď ako príde a túto úlohu vybavím netuším kedy.  
6. Riešenie úlohy pod tlakom. Ak to na vás funguje, je to v poriadku, vy sami najlepšie viete, čo vám vyhovuje. Kamoška sa na univerzite začínala učiť až večer pred skúškou, v tom čase som sa ja drtila už piaty deň, všetko naštudované, zopakované. A čo myslíte, ako to dopadlo? Titul máme obe. Nie je dôležitý spôsob, ale že je to v pravý čas hotové. 
7. Odizolovanie úlohy od kontextu, v ktorom vznikla. Žiadna úloha pre nás nemá zmysel, ak ju vytrhneme z kontextu. My nerobíme niečo preto, aby to bolo hotové, ale sú tu iné, vyššie dôvody. Chceme, aby bol spokojný klient, potom je spokojný aj šéf a potom sme spokojný my. Chceme mať peknú výplatu, chceme si žiť dobre, chceme mať pekné bývanie, investovať do vzdelania, chodiť na dovolenky. To isté platí o úlohách mimo pracovnej sféry - vždy ich vybavujeme pre niekoho a pre niečo. Snažme sa v každej úlohe nájsť zmysel. Keď na niečom pracujeme, niečo nové sa dozvedáme, niečo nové sa učíme, rozvíjame svoje schopnosti, zručnosti, pracuje naša kreativita, fantázia... Vďaka jednotlivým úlohám zisťujeme, čo nás baví, čo nie, čomu sa venovať chceme, čo je nám proti srsti, aké sú naše silné stránky, čo nám nejde, na čom pracovať chceme a čo pre nás, naopak, nie je dôležité. Poznanie týchto atribútov je nevyhnutné pre náš vlastný spokojný život, pretože iba tak si vieme nájsť napr. vhodnú prácu, objaviť svoj skrytý talent či obklopiť sa v maximálnej možnej miere tým, čo nás baví a napĺňa, spájať sa s ľuďmi podobných hodnôt a preferencií a pod. 

Dajte mi vedieť, ako ste na tom s prokrastináciou - ktoré úlohy a prečo najčastejšie odkladáte?:)