Je pre vás úspech iných hrozba alebo inšpirácia?

Foto: Pexels

V offline živote to možno nie je tak citeľné, ale na sociálnych sieťach sa často stretávame so závisťou. Stačí, že niekto pridá peknú fotku alebo sa na nej niečím pochváli a už sú tu. Neprajníci. Z času na čas narazím na príspevok, článok, podcast... o tom, že na sociálne siete ľudia pridávajú len to najlepšie z najlepšieho a že sa preto nemáme trápiť a nemáme sa s nikým porovnávať. Prípadne občas niekto zámerne pridá neupravenú alebo nelichotivú fotku, aby pre zmenu ukázal aj skutočný život. Vďakabohu, ja som s týmto porovnávaním a sebahodnotením podľa dokonalosti fotiek iných ľudí nikdy nebojovala. A poviem vám prečo. Som puntičkár, mám rada oku lahodiace veci a oveľa viac ma rozhodí neupravená, roztrasená fotka s vyblitými farbami ako záber, ktorý je výsledkom polhodinového fotošopovania. Postprodukcia k fotografovaniu patrí a peknú fotku alebo to, čo vidím na nej, nevnímam ako niečo, kvôli čomu by som sa mala trápiť. Treba rozlišovať "dokonalú fotku" a "dokonalý život". To druhé nemá nikto a to prvé môžeme mať všetci. A myslím si, že je lepšie obklopovať sa ľuďmi, ktorí sú úspešní, inšpirujú nás a ťahajú nahor/dopredu ako ľuďmi bez vízie, bez pevnej pôdy pod nohami, bez výsledkov a ľuďmi, ktorí nám "nemajú čo dať". 

"Dokonalé fotky" majú na mňa presne opačný účinok ako na ľudí, ktorí sú práve takýmito fotkami deprimovaní. Mňa tieto fotky tešia a posúvajú vpred. Viete, že rada fotím a keď vidím peknú fotku, človek, čo za ňou stojí, je podľa mňa šikovný (zatiaľ čo pre niekoho je to klamár, čo kriví realitu). Pre mňa to nie je "jeej, pekná fotka, ten musí mať dokonalý život" alebo "aha, ten má to a tá má to, prečo to ja nemám, som teraz nešťastná". U mňa je to "vau, skvelá fotka, dobrá kompozícia - niečo také skúsim" či "zaujímavý efekt - asi ako to urobil?" alebo "hmm príjemné farby - vedela by som to aj ja takto doladiť?". Chápete. Nie je v tom porovnávanie ani závisť. Je v tom obdiv a chuť učiť sa od lepších. 

A toto si myslím, že by veľa ľuďom pomohlo. Keby si prepli myseľ a úspech iných nevnímali ako svoju slabosť, neschopnosť či hrozbu, ale ako inšpiráciu.  Za úspechom iných zostávajú nápovedy a keď dostatočne dlho sledujete činnosť/výstupy úspešného človeka, musíte vedieť, ako TO robí. Ak vás štvú ľudia, ktorým sa darí, pozrite sa na to inak - vy sa de facto vďaka úspechu iných ľudí viete dostať k svojmu vlastnému. Keď sledujete niekoho, kto pôsobí v rovnakej oblasti ako by ste chceli aj vy alebo daná osoba má niečo, po čom túžite aj vy, môžete si z toho strašne veľa zobrať a využiť to vo svoj prospech. 

Úspešnej osobe netreba nič vyčítať ani závidieť, ani sa s ňou porovnávať a trápiť sa tým, že nie ste rovnako dobrý. Odhoďte negatívne myšlienky bokom a spýtajte sa samého seba, čo by ste sa od tohto človeka mohli naučiť? Možno dnes niekomu závidíte, že chodí 5 krát do roka na dovolenku. Pýtate sa, kde ten človek berie toľko času alebo toľko peňazí, či nemá nič iné na práci a pod. V skutočnosti to, čo by vám malo ísť hlavou, je otázka, čo VY môžete urobiť pre to, aby ste aj VY mohli toľko cestovať? Zmeniť prácu alebo zobrať ešte jeden job? Zracionalizovať výdavky? Usporiadať si povinnosti tak, aby sa cestovanie stalo prioritou? Ste to VY kto s tým musí niečo urobiť.  

Úspešným ľuďom, resp. ľuďom, ktorým sa darí, ...ktorí robia svoju prácu dobre alebo mali v živote šťastie alebo sú lepší ako vy, netreba závidieť. Oni sú tí, ktorí sú dôkazom, že niečo je možné, že sa to dá. Oni sú tí, ktorí vás (ne)vedomky učia ako na to. Oni sú tí, ktorí vám pomáhajú splniť si sen. Tak hejty bokom, raz sa im za to možno poďakujete:)