Nedokážete veci dotiahnuť do konca? Toto sú dôvody!

K dnešnému článku ma opäť inšpirovala myšlienka, ktorú som pred pár dňami zdieľala na InstagrameAk si myslíš, že si príliš malý na to, aby si mal vplyv, skús ísť do postele s komárom. Pouvažujte nad týmto: Koľkokrát ste niečo vzdali preto, že to podľa vás nemalo zmysel? Že to podľa vás nemalo želaný efekt, nebolo to dostatočne veľké, dostatočne zaujímavé, dostatočne dobré? Možno ste sa chceli alebo aj začali niečomu venovať, ale dali ste od toho ruky preč, lebo... nejaký dôvod sa našiel. Poďme sa teraz pozrieť na ten dôvod, lebo podľa mňa sa ľudia prestávajú svojej vášni venovať vtedy, keď:

  • zistia, že všetko už bolo vymyslené a nedokážu prísť s ničím novým, t. j. tej istej veci sa okrem nich venuje množstvo iných ľudí.
  • úspech sa nedostavil dostatočne rýchlo
  • sa stretnú s prvými vážnejšími prekážkami.
  • necítia podporu/obdiv okolia.

Podľa mňa je veľkou komplikáciou už to, že sa na nejakú svoju obľúbenú činnosť od začiatku pozeráme ako na teplé rožky, po ktorých sa zapráši. Niečomu sa venujeme veľmi vlažne/veľmi krátko a už chceme robiť dieru do sveta. Nadchnúť sa pre niečo je úžasné, je to zmes šťastia a adrenalínu a určite si tento pocit netreba odopierať, žiaľ, ak ho skombinujeme s prehnanými očakávaniami, rýchlo sa vytratí. Ako tomu predísť? Ako si udržať nadšenie z vecí, ktorým sa venujeme? Tu sú moje tipy: 

Všetko už bolo vymyslené, rovnakej činnosti sa venuje množstvo ľudí. Len málokomu sa podarí nájsť ozajstnú dieru na trhu a ostatným nezostáva nič iné, len robiť veci inak ako "konkurencia". A čo je na tom skvelé? Už len vďaka tomu, že každý človek je jedinečný, aj výsledok jeho práce je jedinečný. Uvediem príklad. Zakladáte si blog o cestovaní, ale blogov o cestovaní je... veľa. Existuje množstvo skvostných blogov, ktorých autormi sú inšpiratívni ľudia, čo precestovali "celý svet", majú profi web, skvelé fotky a na trhu sú už dlho, prečo by ľudia mali čítať vás? Dobrá otázka. Jednoduchá odpoveď. Ten profi web, ani tie perfektné fotky, ani ten cestovateľ, ani jeho články sa nepáčia každému. Koľko ľudí, toľko chutí. Každý produkt si nájde trh a aj ten váš bude pre niekoho "ten najlepší". Nezabúdajte, keď dvaja ľudia robia to isté, nikdy to nie je to isté. Niekoho nemusíte zaujímať vôbec a niekomu môžete zmeniť život.  

Úspech sa nedostavil. Môj recept na túto "boľačku" je stručný: nerobte veci pre úspech, ale PRE SEBA. Pretože VÁM robia radosť. Keď sú veci robené mechanicky, nasilu, narýchlo, prevláda kvantita nad kvalitou, ľudia vás prekuknú. Dajte si záležať. Dajte tomu srdce. Dajte tomu čas. Robte veci najlepšie ako viete. A vykašlite sa na nejaký úspech, lebo čo je to úspech? Dnes je to niečo, o rok to bude niečo iné. Nikdy nebudete mať dosť, nikdy nebudete za cieľovou páskou - kdekoľvek budete, vždy budete chcieť viac. 

Prekážky. Prekážky preverujú náš skutočný záujem venovať sa niečomu - či to bol len rozmar alebo to myslíme smrteľne vážne. Prekážky stoja v ceste každému, nikto nemá iba dobré dni a iba vydarené pokusy. Ak niečo vzdáte, potom to pre vás nebolo dostatočne dôležité a je to v poriadku. Ale ak vám na niečom záleží, žiadna prekážka nebude tak veľká, aby ste ten svoj rozbehnutý vlak zastavili.

Podpora okolia. Uff. Kde by sme boli, keby sme všetko robili len podľa toho, či sa to iným páči alebo nie? Ak sa niečomu venujete, ale nemáte dostatočnú spätnú väzbu od "druhej strany" (zákazníkov, klientov, čitateľov, sledovateľov...), nemusí to znamenať, že druhá strana je nespokojná alebo že na nej nikto nie je. Je veľa ľudí, ktorým sa páči vaša práca, ale nemajú potrebu to komentovať, proste sa v tichosti tešia vašim výstupom alebo tomu, že vy ste šťastní. Nerobte veci pre obdiv druhých, nečakajte na milé slová ani na potľapkanie po pleci. Vaša práca môže byť objektom úprimného záujmu mnohých ľudí, ale to by malo byť až to druhé, čo by vás malo zaujímať, prvý je vždy VÁŠ dobrý pocit. 

Dúfam, že vám tento článok príde vhod v tej správnej chvíli a nech už sa venujete čomukoľvek, držím vám palec:)

Komentáre

  1. Ja zvyknem riešiť presne tie výsledky a podporu. U mňa je ale tá podpora očakávaná resp. ja ju očakávam od rodiny a blízkeho okolia. Pomaly sa ale učím a chápem, že aj keď je niekto naša rodina alebo kamoš tak proste môže na veci nazerať inak a to, čo je pre nás dôležité a užitočné pre neho byť nemusí. A je to ok i keď ma to ešte občas zamrzí. No a máš pravdu, keď dosiahneme jeden úspech tak si nájdeme iný cieľ a nebudeme sa cítiť úspešní. Ja mám však trochu inú dilemu - neviem si seba predstaviť úspešnú v ničom i ked môj život tomu nenapovedá.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ano a aj nasi rodinni prislusnici a kamarati maju svoj zivot a netreba sa zaoberat tym, ze nam nepovedali par peknych slov, pretoze mozno riesia veci/situacie podstatne dolezitejsie/komplikovanejsie ako je to, comu sa my venujeme, len nam to nechcu "vesat na nos". Jani, som si ista, ze si ten svoj uspech predstavit vies:) Minimalne najblizsi krok, ktory k tomu vedie, neskor sa objavi dalsi:)

      Odstrániť
    2. To máš pravdu, ten najbližší krok si predstaviť viem, vidíš to je dobrý pohľad vdaka :)

      Odstrániť
  2. Presne takto sa snažím fungovať. Píšem hlavne pre seba. Venujem tomu, ale veľa času, keďže som perfekcionista, a preto ma občas aj zamrzí, keď to, čo vytvorím nemá dostatočnú spätnú väzbu, alebo žiadnu. Robím to ale ďalej, pretože to pre mňa zmysel má a baví ma to. Neviem si predstaviť, že odrazu prestanem písať. Čokoľvek.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Som si ista, ze vytrvalostou sa vam raz podari dosiahnut spatnu vazbu, aku si prajete:) Prajem vsetko dobre:)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára