Nechávate sa využívať?
Foto: Pexels
Všetci máme radi ľudí, ktorí sú milí, ochotní, ústretoví, spoľahliví, nič pre nich nie je problém, všetko radi vybavia. Ale uvažovali ste niekedy nad tým, koľko síl ich to stojí? Ak podnikáte alebo máte povolanie, kde sa takýto prístup vyžaduje alebo máte tieto vlastnosti prirodzene v sebe, potom viete, aké to je. Keď chcete všetkým vyhovieť. Keď kývnete aj na tú najhoršiu prácu, lebo niekto ju urobiť musí. Keď sa idete roztrhnúť, len aby ste všetko stihli. Keď trpezlivo vybavujete aj tie najviac nezmyselné požiadavky. Keď nechávate niekoho iného vylievať si na vás zlosť bez toho, aby ste reagovali podráždene. A keď vás niečo strašne otravuje, ale vy sa 3 x nadýchnete a napokon aj tak nahodíte úsmev.
Ak ste sa v predchádzajúcich riadkoch našli, môžete mi veriť, ľudia vás zbožňujú. Ale dávajte si pozor, aby to nezačali využívať. Niekedy si ani neuvedomujeme, ako veľmi ideme za hranice svojich síl, aby sme naplnili očakávania. Zistíme to až vtedy, keď sa cítime unavení, nešťastní, nenaplnení, nespokojní, "vyšťavení". Stáva sa to, keď sa o šťastie iných staráme viac ako o to svoje. Keď riešime veci za iných, ale nestíhame riešiť vlastné. Keď sme kvôli požiadavkám iných ľudí v strese alebo kvôli nim viac obetujeme ako získavame. Vo svojom živote hráme príliš veľa úloh. Chceme byť dobrými podnikateľmi, zamestnancami, kolegami, partnermi, súrodencami, rodičmi, deťmi, susedmi, kamarátmi (...). Nie je nič zlé na tom, keď si pomáhame, ale tá pomoc by mala byť vzájomná. Ak od vás niekto stále iba berie alebo vám neponúka adekvátnu protihodnotu, berte nohy na plecia.
Na dobré sa ľahko zvyká. Aj vaše okolie si rýchlo zvykne na vašu poddajnosť. Že zdvíhate telefón po pracovnej dobe. Že vykonáte aj prácu, ktorú iní odmietli. Že požičiate. Že vybavíte. Že poradíte. Že sa postaráte. Že dokončíte za iných. Že dáte kamarátsku zľavu. Že nepoviete nie. Ale potom sa jedného dňa zobudíte a uvedomíte si, že pracujete 12 hodín denne 7 dní v týždni. Že pracujete veľa, ale zarábate málo. Že zrazu pracujete iba na tých podradných, ťažkých alebo nezaujímavých úlohách, ktoré iní nechceli. Že ste ľuďom požičali kopu vecí, ktoré práve potrebujete. Že je na vašich pleciach celá domácnosť zatiaľ čo váš partner sa stará len o ... (doplňte si). Že vás kamarátske zľavy doviedli až k neschopnosti splácať úver. Že zrazu celú pracovnú dobu iba zaúčate iných a svoje veci nestíhate. Že dokončujete veci za kolegov, zatiaľ čo oni idú skôr domov.
Dobrosrdečnosť je úžasná vlastnosť, ALE (!) netreba to s ňou preháňať. Vaša ústretovosť by NIKDY nemala ísť na úkor vášho zdravia - či už psychického alebo fyzického, resp. akokoľvek na úkor vašej kvality života. Ak cítite, že vás ľudia využívajú, nebojte sa zmierniť svoju ochotu a zmenšiť množstvo toho, čo im ponúkate. Podľa mňa je dobré sa o veciach otvorene porozprávať a ak ani to nepomôže, "vysávačov" čo najskôr odstrihnite. Nerobte veľké gestá pre ľudí, ktorí ich nerobia pre vás. Naučte sa hovoriť NIE. Nepredávajte sa pod cenu. Nerobte pre iných viac ako robíte pre seba. Znie to možno kruto, ale ak od vás ľudia dlhodobo žiadajú láskavosti výmenou za nič, nebudú vám chýbať.
Nechávate sa využívať?
Viac-menej som sa už asi naučila myslieť v prvom rade na seba. No v práci som to nezvládala a tak som nakoniec musela odísť. Tam mám stále taký pocit, že veď je to právny vzťah a že mám v zmluve že pracujem takže by som mala asi robiť všetko. Je to o hraniciach a nie všade ich viem nastaviť. A ešte sa mi to stáva často pri kamoškách, ktoré vedia, že rada poradím a vypočujem. Niektoré to totiž zneužívajú až tak že mi z nich ide prasknúť hlava.
OdpovedaťOdstrániť