Ako si plánujem články na blog?

Foto: Pexels

Tento článok venujem najmä ľuďom, ktorí s blogovaním začínajú, ale možno sa zíde aj blogerom, ktorí už majú určitý systém pri písaní a plánovaní článkov - budem rada, ak mi dáte vedieť, čo robíte inak alebo čo máme spoločné a inšpirujeme sa navzájom:)

Blogovanie je mojou záľubou a tak k nemu aj pristupujem. Keď mám chuť písať, píšem, keď nie, dám si pauzu. Nemám žiadne striktné pravidlá, postupy, rozvrhy. Môj spôsob písania a plánovania článkov vyplýva najmä z toho, že som od prírody zorganizovaný typ, mám rada vo veciach systém a táto moja vlastnosť sa evidentne dotkla aj blogovania:) Tak teda, poďme na to. 

1. Píšem si zoznam tém, ktorým by som sa chcela na blogu venovať, ale takmer nikdy sa ho nedržím. Zbožňujem ten moment, keď mi napadne téma a môžem ju spracovať v reálnom čase ešte v tom štádiu, keď som ňou nadšená. Takéto spontánne články viem napísať veľmi rýchlo, píšem veci tak, ako mi idú hlavou, presne viem, čo chcem povedať, v akom poradí, čo je hlavná myšlienka. S takýmito článkami som aj s odstupom času najviac spokojná, cítim z nich ten "drive", čo som mala, keď som ich písala. Ale späť k zoznamu - na čo mi je, keď sa ho nedržím?:) Slúži mi ako "odrazový mostík" - keď si ho prečítam, viem, v akých "vodách" sa chcem pohybovať, aká téma na blogu dlhšie nebola a čo nové by som chcela zaradiť. 
2. Najväčšou inšpiráciou pri vymýšľaní tém sú pre mňa bežné situácie zo života, pekné citáty, rozhovory s kamarátmi, články iných ľudí, motivačné knižky, videá, podcasty... Stáva sa mi, že niečo čítam/počúvam, upúta ma téma, ale chcem ju spracovať inak/povedať k nej niečo iné. Takže technicky vzaté, ja témy nevymýšľam, prichádzajú ku mne samé.  
3. Keď to nejde, nepíšem. Niekedy človek má tému, aj chuť písať, ale sadne si za počítač a ide to z neho ako z chlpatej deky. Keď musím nad vetami príliš rozmýšľať, čítam ich dokola a motám sa v kruhu, ukladám koncept a zatváram počítač. 
4. Keď to ide, píšem aj o polnoci alebo napíšem viac článkov naraz. Ak mám produktívnu chvíľku, neexistuje nič, čo by ma zastavilo, chcem ju využiť. Ak mám hotových viac článkov, nepublikujem každý deň, pretože je to kopa obsahu, ktorý "sa nestíha čítať". Nastavím každému článku dátum a čas, kedy má byť publikovaný a jednotlivé príspevky sa zverejňujú automaticky. Takto sa mi darí vykrývať aj obdobia, kedy produktívna nie som, ale nie je to zámer. Pre mňa je dôležité robiť to, čo ma baví práve vtedy, keď mám na to chuť.  
5. Nebojím sa dlhých článkov. Múdre príručky hovoria, že dlhé články nikto nečíta. Ale čo ak je čitateľom (a to ja dúfam, že je!) človek, ktorého daná téma zaujíma? Lebo nie je nič horšie, ako keď čítate článok (akokoľvek dlhý) a nič poriadne v ňom nenájdete. Keď autor chodí po povrchu veci, ešte sa do témy ani nestihnete dostať/nájsť sa v nej a už sa s vami autor lúči. Ja nepíšem články preto, aby sa všetky páčili a boli čítané všetkými ľuďmi, čo sa k nim dostanú. Mojím cieľom je, aby článok na danú tému bol užitočný tomu, kto ho hľadá a potrebuje. Ľudia nemajú problém prečítať si 300 stranovú knihu o určitej problematike a ja viem, že mojimi čitateľmi sú rozhľadní ľudia, ktorí pozerajú na iné kritériá ako na dĺžku príspevkov.         
6. Pred písaním niektorých článkov si urobím osnovu - kde chcem začať, kam sa chcem dostať (čo je pointa článku), príp. ak je článok písaný v bodoch (ako tento), stručne si ich naznačím. Osnovu si robím pri témach, kde by sa toho dalo písať veľa alebo hrozí, že by som sa zamotala. Vďaka predpripraveným heslám píšem plynulejšie a rýchlejšie a neodbieham od témy. Podľa hlavnej myšlienky zvolím nadpis a obrázok. 
7. Každému článku venujem toľko času, koľko je nevyhnutné. Na jednej strane nedokážem publikovať článok, s ktorým nie som spokojná - v takomto prípade ho radšej nechám "odležať" a prečítam/dokončím ho neskôr/iný deň, keď sa naň viem opäť pozrieť s čistou hlavou. Na druhej strane fotografie na blog čerpám z databanky. V minulosti som na blogu publikovala vlastné fotografie, čo výrazne predlžovalo dobu prípravy každého článku. Viem, že vlastné fotografie sú obrovskou pridanou hodnotou každého blogu a všetci, čo to takto robíte, máte môj obdiv, ale ja som si zvážila, či je na blogu podstatný obsah alebo obrázky. Som puntičkár a pri fotkách by som strávila veľa času. 
8. Dbám na prehľadnosť článku. Používam odseky, vymenovávam v bodoch, zvýrazňujem záchytné body alebo pekné myšlienky. Ľudia niekedy nepotrebujú čítať celý článok, ale prečítajú si časť, ktorá je pre nich zaujímavá a nájdu ju práve tak, že im "udrie do oka":)
9. Vážim slová. Pri každom článku rozmýšľam nad tým, ako ho uchopiť, aby bol vecný, prínosný, zaujímavý, napísaný priateľským (nie mentorským) tónom. Aby aj tie vážnejšie témy neboli rozoberané kŕčovito, ale s určitým nadhľadom. A aby to nebol len suchý súhrn faktov, povedačiek a vecí, ktoré sú nám všetkým dávno známe, ale aby tam bolo aj kúsok ľudskosti a nejaká pridaná hodnota v podobe mojich skúseností, postrehov. Dávam pozor, aby som nikoho nedirigovala, neurazila, aby som moje názory neinterpretovala ako "všeobecne platné a jediné správne".   

Máme niečo spoločné?:) Čo robíte inak a čo by ste poradili iným blogerom?