štvrtok 4. februára 2021

Ako si plánujem články na blog?

Foto: Pexels

Tento článok venujem najmä ľuďom, ktorí s blogovaním začínajú, ale možno sa zíde aj blogerom, ktorí už majú určitý systém pri písaní a plánovaní článkov - budem rada, ak mi dáte vedieť, čo robíte inak alebo čo máme spoločné a inšpirujeme sa navzájom:)

Blogovanie je mojou záľubou a tak k nemu aj pristupujem. Keď mám chuť písať, píšem, keď nie, dám si pauzu. Nemám žiadne striktné pravidlá, postupy, rozvrhy. Môj spôsob písania a plánovania článkov vyplýva najmä z toho, že som od prírody zorganizovaný typ, mám rada vo veciach systém a táto moja vlastnosť sa evidentne dotkla aj blogovania:) Tak teda, poďme na to. 

  1. Píšem si zoznam tém, ktorým by som sa chcela na blogu venovať, ale takmer nikdy sa ho nedržím. Zbožňujem ten moment, keď mi napadne téma a môžem ju spracovať v reálnom čase ešte v tom štádiu, keď som ňou nadšená. Takéto spontánne články viem napísať veľmi rýchlo, píšem veci tak, ako mi idú hlavou, presne viem, čo chcem povedať, v akom poradí, čo je hlavná myšlienka. S takýmito článkami som aj s odstupom času najviac spokojná, cítim z nich ten "drive", čo som mala, keď som ich písala. Ale späť k zoznamu - na čo mi je, keď sa ho nedržím?:) Slúži mi ako "odrazový mostík" - keď si ho prečítam, viem, v akých "vodách" sa chcem pohybovať, aká téma na blogu dlhšie nebola a čo nové by som chcela zaradiť. 
  2. Najväčšou inšpiráciou pri vymýšľaní tém sú pre mňa bežné situácie zo života, pekné citáty, rozhovory s kamarátmi, články iných ľudí, motivačné knižky, videá, podcasty... Stáva sa mi, že niečo čítam/počúvam, upúta ma téma, ale chcem ju spracovať inak/povedať k nej niečo iné. Takže technicky vzaté, ja témy nevymýšľam, prichádzajú ku mne samé.  
  3. Keď to nejde, nepíšem. Niekedy človek má tému, aj chuť písať, ale sadne si za počítač a ide to z neho ako z chlpatej deky. Keď musím nad vetami príliš rozmýšľať, čítam ich dokola a motám sa v kruhu, ukladám koncept a zatváram počítač. 
  4. Keď to ide, píšem aj o polnoci alebo napíšem viac článkov naraz. Ak mám produktívnu chvíľku, neexistuje nič, čo by ma zastavilo, chcem ju využiť. Ak mám hotových viac článkov, nepublikujem každý deň, pretože je to kopa obsahu, ktorý "sa nestíha čítať". Nastavím každému článku dátum a čas, kedy má byť publikovaný a jednotlivé príspevky sa zverejňujú automaticky. Takto sa mi darí vykrývať aj obdobia, kedy produktívna nie som, ale nie je to zámer. Pre mňa je dôležité robiť to, čo ma baví práve vtedy, keď mám na to chuť.  
  5. Nebojím sa dlhých článkov. Múdre príručky hovoria, že dlhé články nikto nečíta. Ale čo ak je čitateľom (a to ja dúfam, že je!) človek, ktorého daná téma zaujíma? Lebo nie je nič horšie, ako keď čítate článok (akokoľvek dlhý) a nič poriadne v ňom nenájdete. Keď autor chodí po povrchu veci, ešte sa do témy ani nestihnete dostať/nájsť sa v nej a už sa s vami autor lúči. Ja nepíšem články preto, aby sa všetky páčili a boli čítané všetkými ľuďmi, čo sa k nim dostanú. Mojím cieľom je, aby článok na danú tému bol užitočný tomu, kto ho hľadá a potrebuje. Ľudia nemajú problém prečítať si 300 stranovú knihu o určitej problematike a ja viem, že mojimi čitateľmi sú rozhľadní ľudia, ktorí pozerajú na iné kritériá ako na dĺžku príspevkov.         
  6. Pred písaním niektorých článkov si urobím osnovu - kde chcem začať, kam sa chcem dostať (čo je pointa článku), príp. ak je článok písaný v bodoch (ako tento), stručne si ich naznačím. Osnovu si robím pri témach, kde by sa toho dalo písať veľa alebo hrozí, že by som sa zamotala. Vďaka predpripraveným heslám píšem plynulejšie a rýchlejšie a neodbieham od témy. Podľa hlavnej myšlienky zvolím nadpis a obrázok. 
  7. Každému článku venujem toľko času, koľko je nevyhnutné. Na jednej strane nedokážem publikovať článok, s ktorým nie som spokojná - v takomto prípade ho radšej nechám "odležať" a prečítam/dokončím ho neskôr/iný deň, keď sa naň viem opäť pozrieť s čistou hlavou. Na druhej strane fotografie na blog čerpám z databanky. V minulosti som na blogu publikovala vlastné fotografie, čo výrazne predlžovalo dobu prípravy každého článku. Viem, že vlastné fotografie sú obrovskou pridanou hodnotou každého blogu a všetci, čo to takto robíte, máte môj obdiv, ale ja som si zvážila, či je na blogu podstatný obsah alebo obrázky. Som puntičkár a pri fotkách by som strávila veľa času. 
  8. Dbám na prehľadnosť článku. Používam odseky, vymenovávam v bodoch, zvýrazňujem záchytné body alebo pekné myšlienky. Ľudia niekedy nepotrebujú čítať celý článok, ale prečítajú si časť, ktorá je pre nich zaujímavá a nájdu ju práve tak, že im "udrie do oka":)
  9. Vážim slová. Pri každom článku rozmýšľam nad tým, ako ho uchopiť, aby bol vecný, prínosný, zaujímavý, napísaný priateľským (nie mentorským) tónom. Aby aj tie vážnejšie témy neboli rozoberané kŕčovito, ale s určitým nadhľadom. A aby to nebol len suchý súhrn faktov, povedačiek a vecí, ktoré sú nám všetkým dávno známe, ale aby tam bolo aj kúsok ľudskosti a nejaká pridaná hodnota v podobe mojich skúseností, postrehov. Dávam pozor, aby som nikoho nedirigovala, neurazila, aby som moje názory neinterpretovala ako "všeobecne platné a jediné správne".   
Máme niečo spoločné?:) Čo robíte inak a čo by ste poradili iným blogerom?

6 komentárov:

  1. Robím to veľmi podobne Ivi. Ešte čo robím možno navyše je, že takmer nikdy nepublikujem to, čo napíšem v daný deň. Nevidím po sebe gramatické preklepy a keď článok postojí pár dní, tak ho viem zdokonaliť. Tiež som dosť perfekcionista takže to musí byť tip-top. A s fotkami to máš úplnú pravdu, tie má mnohokrát brzdia alebo práve naopak mám fotky, ale článok nie a nie napísať. Robím skrátka to čo sa mi kedy chce. Fotenie ma ale nejako príliš nebaví, písanie už skôr. Aj keď si myslím, že mám pekné fotky tak ma to až tak nebaví. A témy presne bežný život prináša inšpirácie kopec.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tiez si rada clanok precitam s casovym odstupom este pred tym, ako ho zverejnim, ale uz som sa naucila prijat fakt, ze aj ked si nieco po sebe precitam x krat, tak x+1 sa tam moze nejaka chybicka objavit. Myslim, ze mi slovencinu degraduje najma sledovanie ceskych obsahov, tie "y" na konci slovies su velmi chytlave :) S tymi fotkami to mame teda presne opacne - ja lubim fotit aj tu postprodukciu, ale venujem sa tomu radsej separatne a "supem" to na instagram, urcite by som aj tak vzdy nemala vystiznu fotku po ruke ku kazdemu clanku.

      Odstrániť
  2. Hm premýšlam.. nemám nejaký vyslovený systém, ale vždy mám v zálohe vela vela vela článkov, ktoré postupne publikujem. Njahoršie pre mna je fotit a plánovat fotky... Častokrát si totiž zmyslim, že by som chcela napisat tento a tento článok, večer k tomu sadnem a zistim, že ešte by som potrebovala k tomu odfotiť čosi - no a tak musim počkat, kým bude den a denne svetlo, lebo za umeleho svetla ved vieme, to je zlá fotka. Nie vždy sa k foteniu na druhý den dostanema atak niekedy článok odkladam a odkladam, alebo ho nahradim inym..
    O inšpiráciu nemám nudzu - bud ma inšpiruju ine blogy, alebo proste život a moje okolie, čo sa deje atd. A tak isto ako ty - bud pišem a pišem, alebo nepišem.. to musi byt. Nutit sa nasilu nemá zmysel.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Zuzi a fotis na mobil alebo na fotak? Lebo svetlo si vies prisposobit (jas aj rozne rezimy - ci chces chladnejsie alebo teplejsie farby), na fotakoch urcite a na mobiloch asi ako na ktorych. Kazdopadne ked je umeleho svetla dost, ked mas viac zdrojov svetla a pohras sa s ich rozmiestnenim, aby si nemala tiene alebo aby neboli tiene rusive, fotky su moc pekne:) Ja napr. jedlo fotim ovela radsej pri umelom ako pri dennom svetle.

      Odstrániť
  3. Myslím, že v prístupe k článkom sme si podobní. Tiež si robím osnovy, tiež premýšľam, ako nový príspevok uchopiť. S plánovaním a písaním niekoľkých príspevkov vopred je to už zložitejšie, keďže väčšina z nich sa viaže na udalosti a zážitky. S tým spojené mám aj vlastné fotografie a vlastnoručne kreslené obrázky, ktorými rád celý blog dopĺňam. Čo sa týka jazyka snažím o humor a sarkazmus.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Napad s vlastnymi kreslenymi obrazkami sa mi paci, bezne sa s tym nestretavam, rozhodne je to nieco co ta od inych blogov odlisi:)

      Odstrániť