10 vzorcov správania sa, ktorými sa zbytočne trápite

Foto: Pexels

Už tuším, že dnešný článok bude dlhý, ale tých neprospešných vzorcov správania sa, ktorými si ľudia dobrovoľne ubližujú, je dosť. Ktoré sú to?

1. Uvažovanie v extrémoch. Všetci na mňa pozerali. Môj názor nikoho nezaujíma. Všetci si budú myslieť, že... Vždy mi dajú robiť tú najhoršiu robotu. Nikdy mi nepomôžeš. Slová všetci, vždy, nikto, nikdy sa len málokedy ocitnú vo vete, do ktorej skutočne patria. Ich úlohou je zveličenie, podčiarknutie naliehavosti situácie alebo nášho rozhorčenia. Je to forma sebaľútosti, ale dokonca aj klamstva. Tieto slová krivdia vám aj iným a stavajú vás do pozície obete (ktorou ale nie ste). Naozaj si myslíte, že váš názor nikoho (nikoho!) nezaujíma? Naozaj si všetci (všetci!) budú myslieť o vás niečo zlé/všetci (všetci!) si budú myslieť to isté? Naozaj vám dotyčná osoba nikdy (nikdy!) nepomohla? Slová často, obvykle, väčšinou, málokedy by boli výstižnejšie, však?  

2. Prílišné uvažovanie. Jednu vec v hlave rozoberáte mnohokrát, zo všetkých hľadísk, prechádzate si rôzne scenáre, snažíte sa čítať medzi riadkami, domýšľate si. Zaberá to kopu času a je to k ničomu. Vyčíhajte ten moment, keď to začnete robiť a STOPNITE TO. Prestaňte rozmotávať to nekonečné klbko v hlave. Nahraďte nechcené myšlienky niečím iným, napríklad sa sústreďte na to, čo práve robíte alebo vidíte, relaxujte, snívajte.

3. Sebaľútosť. Sebaľútosť nie je priznanie si, že nejakú vlastnosť nemáte alebo že niečím nedisponujete. Sebaľútosť zachádza ďalej, je to sebaponižovanie. Je to prílišné upútanie sa na určitú vlastnosť, jej zveličenie a pripisovanie oveľa väčšej dôležitosti tejto vlastnosti, akú v skutočnosti má. Ako sebaľútosť zastaviť? Podobne ako pri prílišnom uvažovaní, aj pri sebaľútosti je dôležité stopnúť myšlienky skôr ako sa rozvinú a nahradiť ich niečím iným. 

4. Lipnutie na minulosti. Minulosť je dobrým učiteľom, ale nemala by vás obmedzovať vo veciach, ktorým sa chcete venovať dnes alebo v budúcnosti. Ak vám v minulosti niečo nevyšlo alebo ste vy s niekým nevychádzali alebo ... (čokoľvek - doplňte si), neznamená to, že to tak bude aj teraz a už naveky. Je veľa vecí, ktoré si so sebou nesieme z detstva - zo vzťahov s rodičmi, súrodencami, kamarátmi alebo z nevydarených partnerských vzťahov. Tu pomáha jedno. Nesnažte sa minulosť pochopiť. Minulosť nezmeníte a teda ju môžete jedine AKCEPTOVAŤ. Čo bolo, nemá nijaký súvis s tým, ako budú veci vyzerať a ako budú vaše vzťahy fungovať dnes, zajtra, o rok, o 10 rokov. Každý deň, každú hodinu, každú minútu môžete začať nanovo. Buď si budete v hlave nezmyselne prehrávať 20 rokov staré udalosti alebo sa na to skrátka vykašlete a radšej venujete energiu niečomu peknému. 

5. Trápenie sa kvôli veciam, ktoré nemôžete ovplyvniť. Niečo sa deje alebo vás niečo čaká a vám sa už v hlave začalo rozmotávať to nekonečné klbko? Bude to tak alebo tak? Čo ak toto alebo čo ak tamto? Ak to pôjde dobre, tak... Ak to nepôjde dobre, tak... Naozaj nemusíte tráviť minúty, hodiny, dni uvažovaním nad niečím, nad čím nemáte moc. Ak niečo ovplyvniť viete, tak to urobte. Ak niečo ovplyvniť neviete, nechajte to na iných - sú to ľudia, náhoda, osud alebo niekto tam hore? Naplňte sa vierou a ostatné budete riešiť, keď to bude aktuálne.

6. Snaha vyhovieť každému. Takéto správanie je veľmi vyčerpávajúce. Je od vás pekné, ak si vypočujete každého, pomôžete každému, ste tolerantný, dobrosrdečný, milý, ústretový, spoľahlivý, zodpovedný... Ale vy nie ste Santa Claus. Nie ste zodpovedný za šťastie iných a nikdy nevyhoviete každému. V prvom rade by ste sa mali starať o seba a svoje šťastie a ak do tohto konceptu spadá aj pomáhanie iným, potom je to v poriadku. Čo však v poriadku nie je, je uprednostňovanie potrieb a žiadostí iných ľudí pred svojimi vlastnými. Ak vás napĺňanie požiadaviek niektorých ľudí stresuje a vyčerpáva, prehodnoťte, či toto je TO, čomu sa chcete venovať.

7. Pocit viny. Cítite sa zle za iných ľudí, pretože im niekto ukrivdil, niekto sa k nim zle zachoval, ich život sa nevyvíja podľa ich predstáv, niečo ich sklamalo, niečo ich nahnevalo... Často máte podozrenie, že za zlou náladou iných ľudí ste vy. Vzťahujete na seba všetky možné chyby, ktoré sa udiali (aj tie, za ktoré nemôžete), neustále sa niekomu ospravedlňujete a premýšľate, či ste mohli niečo urobiť inak. Sebareflexia je úctyhodná vlastnosť, nie každý ju má. Ale treba rozlišovať hranice medzi tým, čo skutočne je vaša vina a kedy ste len svedkom/divákom nejakej situácie, s ktorou v skutočnosti nemáte nič spoločné.   

8. Závislosť od názoru iných. Ste vo vzťahu len preto, že "vo vašom veku sa už nehodí byť single"? Držíte diétu, ale radšej by ste si dali to, čo si objednala pani pri vedľajšom stole? Pestujete šport, ktorý je "in", ale vôbec vás nebaví? Žijete život, ktorý ste si nevybrali? Žite podľa seba presne tak ako to chcete vy a ani o milimeter inak. Nepotrebujete k ničomu názor iných, ich pochvalu ani súhlas. 

9. Vzťahovačnosť. Niekde niečo započujete a hneď máte tušenie, že je reč o vás? Niekto sa vás snaží usmerniť a vy to vnímate ako útok? S niekým dlhšie nie ste v kontakte a vám sa zdá, že sa vám vyhýba? Niekto prehodí vtip na vašu adresu, takže vás asi nemá rád? Vzťahovačnosť podľa mňa do veľkej miery súvisí so sebaláskou, pretože keď človek sám o sebe neuvažuje v zlom, neuvažuje ani nad tým, že by iní o ňom uvažovali v zlom. Toto je dosť komplikovaná téma a nedokážem ju obsiahnuť v rámci aktuálneho článku, každopádne v tomto prípade podľa mňa netreba pracovať ani tak na vzťahu s okolím ako na vzťahu so sebou.

10. Očakávania. Stále niečo očakávate? Okamžité výsledky, pochvalu, slnečný deň, zvýšenie platu, veľké gesto od partnera. Ale tie napokon neprídu. Koho je to chyba? Aj od vás dnes možno niekto niečo očakával (že donesiete do práce chutný zákusok?) a vy ste to neurobili?! Naše očakávania sú niekedy nezmyselné alebo prehnané a tak sami sebe "sadneme na lep". Najlepšie očakávania sú žiadne očakávania. Pokiaľ sa naše očakávania týkajú iných ľudí, oveľa efektívnejšie je sa s nimi o veciach otvorene porozprávať.

Ktorý z týchto bodov dôverne poznáte?:) Je niektorý bod taký, že ste ho v minulosti riešili intenzívne, ale dnes už vôbec - naučili ste sa s ním zaobchádzať? Budem rada, ak sa o svoje skúsenosti podelíte:)