nedeľa 10. januára 2021

Poznáte svoju hodnotu?

Foto: Pexels

K napísaniu tohto článku ma inšpiroval príspevok, ktorý som zdieľala cez víkend na Instagrame. V skratke pre tých, ktorí na tejto sociálnej sieti nie sú alebo ma nesledujú - zdieľala som správu jednej firmy, ktorá ma oslovila, aby som jej robila reklamu. Pošlú mi šperky ZADARMO, ak ZAPLATÍM náklady na dopravu z Francúzska. V prvom rade už keď sa slová zadarmo a zaplať stretnú v jednej vete, tak to nie je zadarmo. Zároveň mi nie je zrejmý tento model - TY nám urobíš reklamu, budeš s tým mať niekoľko hodín roboty, ale TY nám za to aj zaplatíš. A napokon, decká, ja mám 30 rokov. Mám prácu, mám kde bývať, mám čo jesť. Naozaj si niekto myslí, že mi pošle niečo, za čo si zaplatím, aj si to odmakám a na konci dňa budeme všetci spokojní? Takýchto správ mi denne chodí niekoľko. Nesťažujem sa, len tomu nerozumiem. 

Na druhej strane viem, že niekoho takýto "obchod" poteší. Viem, že sa vždy nájde nejaká dobrá duša, čo sa nechá využiť. Čím som sa v myšlienkach dostala až k tomu, koľkokrát som sa nechala využiť ja. A že tých situácií nebolo málo! Ale nie je to niekedy tak trochu nevyhnutné? Ísť pod cenu? Poďme sa o tom porozprávať.

Čo tvorí našu hodnotu? Sú to naše vedomosti, skúsenosti, naše know-how, súbor vlastností, schopností, kompetencií. Môžeš mať na niečo papier, ale keď ti to moc nejde, tvoja robota za veľa nestojí. Alebo ten papier mať nemusíš, ale si top odborník, lebo sa svojej práci venuješ dlho, máš ju rád a si profesionál, takže ti ľudia dôverujú a radi si ťa zaplatia. Teraz už len zistiť, do ktorej kategórie patrím, však? 

Zažili ste už situáciu, kedy ste si na pracovnom pohovore vypýtali radšej nižšiu mzdu, aby vás to zvýhodnilo pred inými kandidátmi? Vo svojej podstate na tom nie je nič zlé - v prípade, že o danej pozícii nemáte šajnu alebo ak šajn síce máte, ale chcete využiť skúšobnú dobu na to, aby sa obe strany lepšie spoznali a potom sa férovo dohodli. Čím sa dostávam k dôležitej veci, na ktorú netreba zabúdať - vaša cena rastie rovnako ako rastiete vy! Tým, že sa niečomu venujete, dozvedáte sa o danej oblasti stále viac, nadobúdate nové zručnosti alebo dokonca vlastnosti, pracujete rýchlejšie, efektívnejšie a po čase ste to vy, od koho sa iní učia. To vás stavia do celkom inej pozície, na akej ste boli pred rokom, pred dvoma alebo na akej ste začínali. A taktiež vaša osobnosť je jedinečná. Možno v práci nerobíte toľko chýb ako kolegovia alebo pracujete rýchlejšie alebo zostávate v práci dlhšie. Možno na rozdiel od kolegov neohŕňate nosom, keď vám nadriadený pridelí ďalšiu úlohu alebo nad rámec svojej štandardnej pracovnej náplne robíte ešte čosi navyše. Možno vaši kolegovia po pol roku odpadávajú ako hnilé hrušky a vy ste vo firme už po 2 rokoch služobne najstarší. To všetko treba zohľadniť.  

Pomerne slepí bývame voči veciam, ktoré nám idú od ruky. Niečo nám ide dobre a rýchlo, máme na to prirodzený talent, tak to už akoby ani nevnímame. Nestojí to za reč. Ale to, čo my urobíme ľavou zadnou, iní robiť nevedia alebo im to trvá 2 x dlhšie. Čokoľvek ste sa v minulosti naučili, venovali ste tomu čas, energiu, peniaze. Niekedy ľuďom v zamestnaní "prischne" dodatočná pracovná náplň, pretože niečo vedia/sú v niečom dobrí (napr. vieš robiť webové stránky, tak okrem toho, že si účtovníčka, budeš aktualizovať firemnú stránku), ale platovo sa nikam nepohnú. Robia to predsa v rámci svojho pracovného času, nie? Ale tie ich "skills" (že účtovníčka vie robiť aj webové stránky, tým pádom firma nepotrebuje 2 osoby, ale vystačí si s jednou) kto zaplatí? Tá chuderka účtovníčka to mala ako záľubu, že vo voľnom čase urobila stránku tomu známemu a tamtej známej, všetko sa prácne sama naučila, zaplatila si dokonca kurz na niektoré ITčkárske úkony a teraz to má robiť ešte popri svojej štandardnej pracovnej náplni a navyše zadarmo? 

Každá vaša schopnosť, vlastnosť, vedomosť... To všetko niečo stojí. Ak sa na nejakej pozícii vyžaduje komunikatívnosť a vy komunikatívny ste, neberte to ako samozrejmosť. Sú ľudia, ktorí majú problém komunikovať alebo ich nebaví komunikovať. A potom sú takí, ktorí si zaplatia drahý kurz, aby sa to naučili. Keď niečím disponujete a je jedno, či je to váš prirodzený talent alebo ťažkou prácou a drahým kurzom nadobudnutá schopnosť, naceňte ju a nezabudnite časom svoju cenu zvyšovať. Ľudia (nadriadení, zákazníci, známi...) to budú na vás skúšať, ale svoju cenu musíte poznať a stanoviť si vy. 

Na záver len dodám, že som sa v článku zamerala na pracovné prostredie, ale rovnako to platí v medziľudských vzťahoch. Keď vám niekto neopláca vašu hodnotu (vašu dobrotu, váš čas, úsilie, pozornosť a pod.) nie je to moc dobrý "obchod". 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára