sobota 23. januára 2021

Neradi varíte? Takto som si k vareniu našla cestu ja

Foto: Pexels

Varenie veľa rokov nepatrilo medzi moje obľúbené aktivity. Ale ak som si mala vybrať - zjesť si v kľude vlastné jedlo, ktorého obsah poznám ALEBO sa ísť niekam "napchať" popri tom ako okolo mňa hučia iní ľudia, radšej som si navarila. Jedlo si varím a chystám do krabičiek na deň/dva vopred. Viem, že veľa ľudí tomuto krabičkovému systému nevie prísť na chuť, ale mne to vyhovuje, fungujem takto viac ako 10 rokov a vôbec nad tým nerozmýšľam, je to automatika. Akokoľvek sa mi niekedy nechcelo, nemala som inšpiráciu alebo bolo neskoro večer, vždy som si navarila. Jedinú výnimku tvorilo obdobie asi dvoch z celkovo 6 mesiacov, kedy som na novom byte nemala kuchyňu - prvé 4 mesiace ma ešte ako tak bavilo variť si "na indiána" na zemi v malom hrnci na jednoplatničke, ale posledné 2 mesiace som to už nedávala:) Nikdy som nevedela pochopiť, že moja mamina varí výborne a rada a mňa tieto "gény" obišli. Spätne to už chápem. Nemala som na varenie dobré podmienky. Provizórne kuchyne, v ktorých som fungovala, mi neumožňovali užiť si varenie. A vďaka tomu, že som varila za všetkých možných okolností, aké mi život priniesol - či už na internátoch počas vysokej školy alebo v prenajatom byte, kde sme shareovali kuchyňu 3 baby 5 rokov, viem PRESNE, ktoré veci mi pomohli vybudovať si k vareniu pozitívny vzťah:
  1. Veľká pracovná plocha. Zbožňujem priestranné kuchyne. Keď si mám kde rozložiť všetky suroviny, misky, hrnce, náradie a stále mám dostatok miesta na krájanie a odkladanie použitého riadu. Úplne inak sa pracuje v kuchyni, kde len prekladáte veci z miesta na miesto, lebo vám zavadzajú a úplné iné to je, keď toto vôbec riešiť nemusíte. Ak máte na pracovnej doske množstvo predmetov, ktoré vám len zavadzajú (rôzne nástroje, prístroje, dekoratívne predmety...), zrušte ich.
  2. Vhodné náradie. Ako v mnohých oblastiach, aj v kuchyni som minimalista. Neznášam kopy harabúrd, nepotrebujem mať na jeden účel 5 nástrojov. Dlho som fungovala na jednej vareške, jednom hrnci, jednej panvici. Keď som nejaké náradie nemala, vždy som si poradila. Ale z času na čas mi nejakú super vychytávku do kuchyne kúpila mamina, z času na čas som na niečo natrafila ja. Zistila som, že tieto veci, ktoré som kedysi považovala za haraburdy, mi varenie uľahčujú, urýchľujú a dokonca, že mi ich používanie robí radosť. Ak vám je ľúto investovať do kuchynského vybavenia, lebo vás varenie aj tak nebaví, žiaľ, nebude vás baviť aj naďalej...  
  3. Koreniny. Kedysi som ich nepoužívala. Dôvod? Neznámy. Ale teraz už viem, že som sa tým oberala o FAKT veľký zážitok. Medzi moje súčasné must have, ktoré mám vždy doma, patrí himalájska soľ, čierne korenie, americké zemiaky, gyros, sušená petržlenová vňať, sušený cesnak a škorica, počas sezóny nechýbajú čerstvé bylinky.     
  4. Dobrý pocit. Niektorí ľudia môžu jesť hocičo, hocikedy, hocijako, hocikde a nepociťujú žiadny rozdiel - jedlo je pre nich vždy "len jedlo". Ale každý, kto mal/má so stravovaním nejaký problém (alergia, intolerancia, prehnané chute, nechutenstvo, čokoľvek...) vie, že najlepším spôsobom, ako sa týmto problémom vyhnúť, je mať jedálniček vo vlastných rukách. Mne domáca kuchyňa veľmi pomáha držať sa fit po fyzickej aj psychickej stránke.    
  5. Varenie ako spôsob sebarealizácie. Zbožňujem kreatívnu tvorbu v akejkoľvek forme a aranžovanie jedla sa stalo mojou veľkou vášňou. Obzvlášť si užívam prípravu raňajok počas voľných dní, keď mám priestor aj na časovo náročnejšie raňajky, tak to obvykle 15 min robím lievance a potom ich ďalších 15 min aranžujem:) 
  6. Varenie ako relax. Jedným z faktorov, prečo som varenie nemala rada, bola moja nesústredenosť. Varenie som vnímala ako nutné zlo, robila som popri ňom kadečo iné alebo som bola duchom neprítomná, varenie ma zdržovalo. Potom sa čosi zmenilo (dala som výpoveď v práci, haha). Začala som varenie vnímať ako tých pár minút pre seba, kedy môžem (a chcem) všetko ostatné hodiť za hlavu a sústrediť sa iba na to, čo tu a teraz práve robím. Umývam zeleninu. Krájam zemiaky. Miešam polievku. Vniesla som do varenia to, čomu sa hovorí sila prítomného okamihu a to úplne zmenilo môj pohľad na vec, varenie sa pre mňa stalo formou psychohygieny. 
Čo vy a varenie? Má niekto podobnú skúsenosť ako ja? Alebo s nejakou inou činnosťou, ktorá vás kedysi nebavila, ale dokázali ste si k nej nájsť cestu?