pondelok 25. januára 2021

6 mesiacov v novom byte

Foto: Pexels

Ahoj decká, ubehlo už pol roka, čo som sa nasťahovala do nového bytu a chcela by som ten čas trošku zhrnúť, čo mi dal, čo som sa naučila a ako to teraz u mňa doma vyzerá. V prvom rade musím povedať, že zariaďovanie bytu ma zamestnalo v dobe, kedy sme všetci viac menej doma a som vďačná, že som tento čas mohla venovať niečomu peknému. Bez ohľadu na covid by som aj tak veľa dní trávila skrolovaním e-shopov, plánovaním, vybavovaním, aranžovaním, no zariaďovanie mi veľmi spríjemňuje obdobie, keď sa pobyt mimo domu obmedzuje na prechádzku v prírode a cestu do potravín.

Veľkou životnou príručkou bol pre mňa kontakt s niektorými firmami. Sťahovala som sa do celkom prázdneho bytu, kde bolo treba urobiť a zariadiť všetko od piky. Zároveň, ako to už pri novostavbách býva, riešila som reklamácie, ktorých nebolo málo a úprimne to boli veci, ktorým som veľmi nerozumela. Väčšina firiem si urobila svoju prácu poriadne, ale našli sa aj výnimky. Vždy som bola človek, ktorý si radšej zaplatil firmu a podporil ekonomiku, akoby som mala nechať robiť kamarátov/rodinu/známych za smiešnu almužnu, víno a čokoládu. Zariaďovanie vlastného bývania tento môj pohľad zmenil. Stretla som sa s robotníkmi, ktorí pracujú štýlom nie je to moje, je mi jedno ako to funguje/vyzerá. A predavačmi, ktorí nemajú šajnu o tom, čo vlastne predávajú a ako vyzerajú fungujúce služby zákazníkom. To ma donútilo nie raz využiť pomocnú ruku kamarátov, ktorí mi poskytovali odbornú (a psychickú:)) podporu a mojich rodičov, ktorí mi pomohli s elektroinštaláciou a poskladať kuchyňu. 

Keď som v júli preberala byt, bola som šťastná a vďačná, ale v tom čase to boli prázdne miestnosti, holé steny a ozvena a takto som to cítila ešte niekoľko mesiacov. Príliš som sa sústreďovala na riešenie vecí súvisiacich s bývaním, bolo ich množstvo, do toho reklamácie, robotníci, objednávky, vybaľovanie, krabice, neporiadok, práca... Boli dni, kedy by som si od toho všetkého dala najradšej pauzu, ale situácia s covid veľa možností na rozptýlenie neponúkala. Celkovo toto obdobie október - december 2020 bolo pre mňa veľmi náročné, ale dnes sa na to dívam ako na cennú skúsenosť, ktorá ma veľa naučila. Vianočné sviatky som strávila u našich a keď som sa vrátila... vedela som, že JE TO TU. Veci sa utriasli, posledná serióznejšia vybavovačka bolo podanie daňového priznania. Celá tá šialená kapitola sa akoby uzavrela a ja som si jedného pekného večera pri popíjaní čaju v mojom obľúbenom kresle uvedomila, že SOM DOMA. Konečne som schopná vnímať to, konečne to cítim ♥

Aktuálne mám v riešení ešte jednu reklamáciu, ale sú to už len kozmetické úpravy po tom, čo sa odstránil hlavný problém. V kuchyni potrebujeme doklepnúť ešte pár vecí - zapojiť digestor, namontovať osvetlenie (nemôžem sa dočkať!:)), osadiť lišty pod linkou a bočné zakončenia. V priebehu uplynulého mesiaca som si navrhla skrine, ktoré budú vyrábané na mieru, mali by byť dodané začiatkom marca. V dohľadnej dobe chcem doriešiť ešte koberce, ktoré už mám vybraté, ale momentálne nie sú skladom. A chcem si nakúpiť hrnce, pretože väčšina mojich "starých" riadov nie je kompatibilná s indukčnou varnou doskou. Kuchynské vybavenie by som ale chcela riešiť v kamenných obchodoch, keď sa otvoria, lebo tieto veci potrebujem vidieť naživo. Na jar by som sa rada povenovala terase, urobila tam nejaké pekné sedenie a do interiéru si chcem nakúpiť rastliny. No a jednu vec, do ktorej sa mi mimoriadne nechce, je výber svietidiel. Už som pri tom párkrát sedela, ale zavrela som PC po pár minútach:) 

Toľko súhrn prvých 6 mesiacov, uvidíme, v akom štádiu budem o ďalších 6:) Tipujem, že koberce budú už aj špinavé, ale svietidlá stále žiadne...:))