Maličkosť, ktorá vám zmení život (denník vďačnosti)

 

Foto: Pexels

O denníku vďačnosti som najskôr dlho počúvala pred tým, ako som si ho sama začala písať. Myslela som si, že medzi denníkom a denníkom vďačnosti nie je rozdiel. Denník (v mojom podaní skôr občasník) u mňa funguje ako boxovacie vrece - ventilujem si na ňom emócie, ktorými nechcem zaťažovať okolie. Ale denník vďačnosti? Tak to je niečo celkom iné! Denník vďačnosti je gamechanger:) Musíte si ho nejaký čas písať, aby ste to pochopili, pretože po pár dňoch ani po mesiaci rozdiel neuvidíte. Možno vás to spočiatku ani nebude baviť, ale ak vydržíte, nebudete ľutovať. Výsledná zmena je psychická:) Denník vďačnosti môže mať podobu zápisníka, wordovského súboru alebo mobilnej apky (ja používam Tack), už komu čo vyhovuje. Ideálne každý deň, resp. keď nezabudnete:) si do denníka zapisujete veci, za ktoré ste vďačný (daný deň alebo vo všeobecnosti). Budú dni, kedy si zapíšete 2, inokedy 7 vecí. Snažte sa ale každý deň nájsť niečo, pretože TO JE POINTA! Nájsť každý deň nejakú radosť. A nebrať veci, príležitosti, zážitky, zdroje, možnosti, udalosti, ľudí (...) ako samozrejmosť. Niektorí ľudia si preto dajú aj limit napísať vždy aspoň 3 alebo vždy aspoň 5 vecí, aby boli nútení nájsť aj vo všednom dni potešenie. Vďační nemusíte byť iba za pozitívne veci. Aj "kopanec od života" je niečo, čo nás učí, formuje, posúva, vďaka čomu rastieme. Úprimne neviem, či som niekedy patrila medzi nevďačných ľudí, resp. ľudí, ktorí sa nevedia tešiť z maličkostí, ale denník vďačnosti posunul moje vnímanie aj tých najobyčajnejších dní na iný level. V denníku vďačnosti sú ľudia vďační, že im z vodovodu tečie pitná voda, že majú dve nohy a dve ruky a zdravých rodičov. Keď budete v takýchto súvislostiach uvažovať dlhodobo, budete si veci a vzťahy oveľa viac vážiť, povolíte z konzumného spôsobu života a aj prípadné "katastrofy" začnete vnímať ako cennú skúsenosť. Čo vy a denník vďačnosti? Píšete si/začnete?:)