Dnes o tom, že občas zabúdame mať vlastnú hlavu

Foto: Pexels

Sociálne siete, ale aj súčasná situácia s covid-19 sú dôkazom, že je veľmi jednoduché splynúť s davom, prispôsobiť sa okoliu, konať bezhlavo. Plastické operácie pomaly spejú k tomu, že sa ženy začínajú na seba podobať. Vďaka influencerom si kupujeme produkty, ktoré sú "in". Učíme sa líčiť podľa dievčat z YouTube. Obliekame si strihy a farby, ktoré "sa nosia". Držíme diétu, čo pomohla známej celebrite. Vo vzťahu s partnerom sa v rozhodujúcej situácii zachováme tak, ako nám kamoška poradila. Mnoho žien netúži mať deti, ale nátlak spoločnosti je veľký. A medzitým si ideme nakúpiť 50 kíl múky, lebo sa čoskoro začne karanténa. 

Nedávno som sa pýtala tehotnej kamošky, či už má naštudovaný celý google, predsa tam sú všetky múdrosti. Ona že nie. A nemá doma ani jednu knihu o tehotenstve. Verí, že každá žena má v sebe zakódované niečo, vďaka čomu vycíti, čo treba v danej situácii robiť a keď táto intuícia zlyhá, môže predsa kedykoľvek zavolať mamine. Vau. Z tejto reakcie som spadla na zadok a uvedomila som si, ako málo uvažujem(e) týmto spôsobom. 

Cez životy iných ľudí nevidíme tie vlastné. 

Sociálne siete sú plné sponzorovaných produktov. Určite aj vám teraz na počkanie napadne niekoľko značiek, ktoré vídavate dokolečka dokola. A potom si idete niečo kúpiť a spomeniete si aha, veď XY to mal/a na svojom profile a hneď viete, po čom siahnuť. Aj ja mám doma pár takých kúskov. Náramok Daniel Wellington, Doller diár, obrazy z Desenio a Furla kabelku. Ani jednu z týchto 4 vecí by mi nenapadlo si kúpiť, ak by som nemala účet na Instagrame. Náramok nosím rada a takmer každý deň, túto kúpu neľutujem. Diár by som si mohla kúpiť akýkoľvek iný a slúžil by mi rovnako. Obrazy z Desenia sú nezmyselne drahé a prišli mi poškodené. Furla kabelka je krásna, nosím ju rada, ale prakticky nič sa do nej nezmestí a mám ju na pleci párkrát za rok. Keď už tie veci mám, viem sa na ne pozrieť takto triezvo, ale keď som ich kupovala, veľmi to nešlo.

Plastické operácie. Mnohé dievčatá by ani nevedeli, že ich "potrebujú", keby nevideli ako sa vylepšili iné dievčatá. My ženy - aj keby sme vyzerali akokoľvek! - vždy na sebe nájdeme niečo. Nejaký nedostatok. Dva. Tri. Ale potom si zapneme film, pozeráme sa na krásnu (krásnu!!!!) Emu Watson a vôbec nám nevadí, že nemá vrchnú peru ako párok. 

Čo sa týka kozmetiky, líčenia a obliekania, tu sa to dá zhrnúť veľmi jednoducho. Čo sa hodí iným, nemusí sa hodiť tebe! Líčiť sa podľa toho, ako sa líčia iné ženy vo videách na YouTube nefunguje. Ony majú iný typ, inú kvalitu a inú farbu pleti, iný tvar tváre, iné prednosti a nedostatky a v neposlednom rade aj iné produkty/schopnosti, líčia sa na inú príležitosť (možno iba pre dané video, lebo ho niekto zasponzoroval), majú pritom zapnuté silné svetlo, kvalitnú kameru a pri upravovaní videa použijú filter. Taktiež každá kozmetika je určená na niečo/pre niekoho a že je nejaký krém super, môže skončiť aj tak, že u teba skončí v koši. Oblečenie. Detto. Istý čas mali všade v obchodoch crop topy (tričko bolo crop, tielko bolo crop, mikina bola crop, ešte aj hrubý pletený sveter, čo bol akože na zimu, bol crop), akurát nie každej postave tento strih lichotí. Keď sú niečoho plné obchody, neznamená, že si to musíme kupovať! Keď nám niečo nesedí, necítime sa v tom dobre alebo daná vec dostatočne nepodčiarkuje naše prednosti/nemaskuje naše nedostatky, nemusíme nad ňou vôbec rozmýšľať, aj keby tú vec nosil celý zvyšok sveta. 

Stravovanie. O tomto by som vedela napísať samostatný článok, ale neurobím to, pretože sa to dá zhrnúť aj 3 slovami: počúvajte vlastné telo. Ľudia sú schopní praktizovať kadejaké divočiny - nejesť múku, cukor, mäso, mlieko... čo by bolo v poriadku, ak by to nevydávali ako všeobecnú pravdu, že takto by sa mal stravovať každý. Potom dezorientované ženy už nevedia, čo majú jesť, lebo každý ženský časopis im ponúka inú pravdu o tom, čo sa môže a čo nie. Podľa mňa každý človek by si mal sám odpozorovať, čo mu vyhovuje a nemal by byť za to súdený, ale zároveň by sa ten jeho spôsob nemal prezentovať ako všeobecne platný, jediný správny, najlepší. 

Nátlak spoločnosti. Z nejakého dôvodu sa ľudia zvyknú pýtať na veci, do ktorých im nič nie je. Či už máte deti. A keď nie, či plánujete. A kedy. A či ste už zobratí. A keď nie, či sa budete brať. A keď nie, že prečo. A keď áno, kedy. A či sa brať musíte. Vo svojom okolí mám veľa slobodných žien po 30tke či 35ke, sú krásne, inteligentné, šikovné, ale sú hlavne nešťastné z toho, ako im ich okolie stále pripomína, že BY! už niečo mali. Nuž, aj keď doba pokročila, ešte nie všetci ľudia pochopili, že každý máme svoju cestu, svoje sny, potreby a priority. A že čo je prirodzené pre jedného môže byť ťažko dosiahnuteľné alebo nemysliteľné pre iného. Potom sú ľudia frustrovaní, že majú XY rokov a že BY už niečo mali a oni to nemajú.

Hovorí sa, že človek je priemerom 5 ľudí, s ktorými sa najviac stretáva. 

Veríte tomu? Ja áno, pretože to na sebe naozaj pozorujem. Najšťastnejšia som v tých častiach (týždňoch, mesiacoch, rokoch) svojho života, keď mám okolo seba pozitívne zmýšľajúcich, ambicióznych, úspešných a inšpiratívnych ľudí. Naopak, keď som v spoločnosti "vysávačov", cítim sa aj ja ako vybitá baterka. Čo tým chcem povedať je, že ľudia a informácie, ktorými sa obklopujeme - či už v reálnom alebo virtuálnom živote - majú na nás veľký vplyv a my si to ani nemusíme uvedomovať. Ak v tejto dobe každú chvíľu sledujete správy, čo je nové v súvislosti s covid-19, sledujete diskusie s nízkou inteligenčnou úrovňou a rôzne pochybné zdroje, pravdepodobne ste aj vy boli pred karanténou na trošku väčšom nákupe. Zamyslime sa teda TERAZ, akých ľudí a aké informácie okolo seba máme, pretože aj pod ich vplyvom sme takí, akí sme (zmätení, vystresovaní, málo sebavedomí...) a správame sa tak, ako sa správame. Občas bezhlavo.