sobota 30. marca 2019

S knižkou na Slavíne

Ahoj decká, 

Slavín je jedno z mojich obľúbených miest v Bratislave. Keď mám chuť na prechádzku - nie príliš dlhú, ale chcem byť chvíľu mimo ruch mesta, vyberiem sa tam. Obvykle prechádzku začínam v Horskom parku, kde som počas vysokej školy nejaký čas bývala - to som vždy vďačná, že už mám tieto časy za sebou, haha. Naposledy som si so sebou zobrala knižku a cca 2 hoďky som si hore čítala, bol krásny teplý jarný deň. Síce sa v okolí pamätníka premelie dosť ľudí, návštevníci obvykle rešpektujú charakter lokality a prakticky ich nevnímate. Zo Slavína dolu chodím rada opačnou stranou - cez kľukaté uličky smerom na Zochovu. Často sa cestou zastavím na židovskom cintoríne, to miesto má pre mňa nevysvetliteľné čaro, dobíja ma energiou a pripomína mi, že na ničom nezáleží, netreba sa nikam hnať.


Ráno som si upratovala fotky v počítači a našla som pár z jesene, keď som bola na Slavíne s dievčatami, tak ich sem pridávam. Majka napiekla koláčiky, v Horárni sme si dali kávičku, bolo to fajn dopoludnie:) 


 

Dnes je vonku opäť krásne, tento víkend trávim u našich. Mamina varí (určite niečo dobré!:)), z kuchyne sa šíri vôňa a ja sa už teraz teším na poobednú prechádzku, keď mi trošku vytrávi:)) Minulý týždeň som bola v kine na Green book, je to skvelý film, doniesla som ho našim, večer si ho pozrieme.

Ako trávite víkend?:) Užite si pekný deň:)

sobota 16. marca 2019

Čas na dovolenku


Tento článok venujem všetkým ľuďom, ktorí svojej práci venujú viac ako je zdravé. 

Ahoj decká.

O mojich neveselých začiatkoch v práci som vám už písala (článok nájdeš tu). Medzičasom sa veľa vecí zmenilo, napríklad to, že už práci nevenujem 12 hodín denne, večery, sviatky, víkendy. Naučila som sa chodiť do práce medzi pol ôsmou - ôsmou a odchádzať o štvrtej. Na druhej strane je tu niečo, čoho sa mi stále zbaviť nepodarilo. Stres. Síce je moja práca dosť o termínoch a striktnom manažmente (času, úloh, ľudí), povedala by som, že do veľkej miery si stres vyrábam sama. Nestresujú ma len ľudia a veci, ktoré ma pri práci vyrušujú, ale aj pocit, že by ma niečo mohlo vyrušiť. Stresuje ma plná mailová schránka, 4 telefóny, ktoré zdvíham a práca, ktorá mi medzičasom "stojí". Tak veľmi sa upínam na to, aby som vedome neurobila nejakú chybu, že ma všetky tieto (aj potenciálne) vyrušenia (a že ich je dosť!) vedia vyčerpať do nepríčetna. Mávam obdobia, kedy to zvládam lepšie, inokedy sa ešte aj v noci budím na to, ako mi hlavou víria pracovné úlohy (niekedy neexistujúce, ale to zistím až po tom, ako sa prebudím a som schopná myslieť racionálne). Dokonca aj počas dovolenky bývam "v strehu". Podvedome očakávam telefonát alebo úlohu, ktorú bude potrebné bezodkladne vybaviť. Žiaľ, v dnešnej dobe ľudia úplne nechápu význam dovolenky a pre mňa nie je dovolenka to, keď mám pocit neobmedzenej zastihnuteľnosti. Asi chápete, že čerpanie dovolenky sa týmto stáva málo atraktívne a človek radšej do práce príde a vybaví, čo treba, ako by mal mať nejaké kvázi voľno, počas ktorého má prehľad o všetkých veciach, ktoré sa mu medzičasom kopia na stole. 

Pixabay via Pexels

Ak sledujete môj Instagram, viete, že mi nedávno zistili histamínovú intoleranciu. Problémy som mávala už pár rokov, no v posledných mesiacoch začali byť neznesiteľné a obmedzovali ma v bežnom fungovaní. Za hlavný spúšťač a faktor, ktorý túto intoleranciu zhoršuje, sa považuje stres. Čo ma neprekvapuje, pretože po a/ stres je spúšťačom mnohých škaredých vecí a po b/ stresu mám na rozdávanie. Odkedy o intolerancii viem, oveľa viac ako inokedy si uvedomujem, ako sama seba "bičujem" k disciplíne, výkonom, výsledkom - a to aj v súkromnom živote - až ma to doviedlo k poznaniu, že nie povinnosti, ale môj prístup k nim ma doviedol až sem. 

Nie je dôležité, čo sa postaví pred teba, ale ako sa k tomu postavíš ty.  

Medzi mojimi novoročnými predsavzatiami bolo aj jedno: "Čerpať dovolenku ako normálny človek". Doslova takto som si to napísala. Normálni ľudia predsa čerpajú dovolenku a niekedy im je aj tie 4 týždne málo. Môj dovolenkový priemer bol asi tak 7 dní za rok?! Aj keď mám svoju prácu rada, teraz viac ako inokedy cítim, že potrebujem pauzu. Okrem štandardných stresov v práci mám teraz obdobie, kedy chodím od lekára k lekárovi, ráno vstávam o hodinu skôr, pretože si potrebujem pripraviť špeciálnu stravu na celý deň, napriek tomu niektoré dni trávim v neznesiteľných kŕčoch a do toho sama seba klamem, že to zvládam s prehľadom. Decká, takto to nefunguje. Ak viete, že je niečo vo vašom prístupe k povinnostiam nesprávne, riešte to, kým nebude neskoro. Ja som tiež mohla brať veci viac ízy pízy a nemusela som tu teraz jesť ryžu 14 x za týždeň. Bolo to moje slobodné rozhodnutie, ale očividne som ho neurobila. 

Týmto článkom sa chcem prihovoriť najmä mladým ľuďom, ktorí po škole vkročia do pracovného života a nepociťujú potrebu oddychovať, nevedia oddychovať alebo skrátka majú pocit, že si oddych nemôžu dovoliť (prípadne kombinácia všetkých troch). Verte mi, ošľahať ťažko zarobené peniaze na dovolenku je lepšie ako míňať ich na doktorov a na lieky. 

Jediné, čo potrebujete, je zakročiť včas. 

sobota 2. marca 2019

28 vecí, ktoré som sa naučila za 28 rokov

Foto: Kim Stiver via Pexels
  1. Neexistuje škaredý obraz, iba rôzne uhly pohľadu.
  2. Klávesnica sa nečistí odlakovačom na nechty. 
  3. Ak z niečo prestanem mať radosť, to najlepšie čo môžem urobiť, je prestať sa tomu venovať. 
  4. Robiť niečo iba pre obdiv druhých ľudí nemá zmysel. Robiť niečo pre seba má ten najhlbší zmysel.
  5. Byť introvertom má toľko výhod! 
  6. Byť introvertom má toľko nevýhod!
  7. Sebaláska rieši 90 % problémov. 
  8. Názor iných ľudí ma môže, ale nemusí zaujímať. 
  9. Je normálne občas niečo pos_ať. 
  10. Niektoré veci si ľudia nevšimnú, ak na ne neupozorníme. 
  11. Nenakupovať a nedržať v byte blbosti (veci, ktoré "sa môžu zísť").
  12. Čas je vzácna komodita a my rozhodujeme o tom, čomu a komu ho venujeme. 
  13. Buď chcem alebo nechcem, ostatné sú výhovorky. 
  14. Nikto mi nevie urobiť takú radosť, akú si viem spraviť ja. 
  15. Všetko sa deje z nejakého dôvodu.
  16. Nahrádzať otázku "Prečo?" otázkou "A prečo nie?". 
  17. Nemožno vyhovieť všetkým. 
  18. Keď neviem zmeniť okolnosti, môžem zmeniť prístup. 
  19. Keď neviem zmeniť prístup, treba ísť ďalej. 
  20. Oddychovať.   
  21. Neexistuje nedostatok času, len zle zmanažovaný čas. 
  22. Nič nie je tak zlé ako to na prvý pohľad vyzerá.
  23. To, čo urobím dnes, je základom toho, ako sa budem mať a cítiť zajtra = budúcnosť sa tvorí teraz.
  24. Nie cieľ, ale cesta k nemu je dôležitá.
  25. Na ničom nezáleží - akýkoľvek problém, starosť alebo strata je už zajtra minulosťou. 
  26. Nesúdiť. Všetci máme svoju hlavu, svoje dôvody, záujmy, potreby, priority.
  27. Žiadne stretnutie nie je náhodné.
  28. Čokoľvek si vysnívam, všetko je možné.