nedeľa 27. januára 2019

Ako si upratať vo virtuálnom svete

Ahoj decká,

často čítame/počúvame o tom, že by sme mali obmedziť čas strávený na internete/sociálnych sieťach. Nemali by sme sa porovnávať, mali by sme virtuálne obsahy brať s rezervou a pod., ale dá sa to vôbec?

Foto: Rawpixel via Pexels

Či sa nám to páči alebo nie, internet a sociálne siete sú nevyhnutnou súčasťou našich životov. Využívame ich pre prácu aj svoje koníčky. Možno sú dni, kedy si myslíme, že by sme bez nich dokázali žiť, buďme však realisti - obrali by sme sa tým o niektoré možnosti, informácie, funkcie, kontakty či príležitosti. Preto určitú zdravú mieru internetu/sociálnych sietí asi k životu potrebujeme. A pokiaľ nám tieto nástroje slúžia ako zdroj informácií a inšpirácie, je to v poriadku.

Žiaľ, internet/sociálne siete sú dobrý sluha, ale zlý pán. Paradoxom je, že aj keď si uvedomujeme nástrahy virtuálneho sveta a sú veci, ktoré nás na ňom iritujú, stále mu venujeme neprimerane veľa pozornosti. Mrháme čas na obsahy, ktoré nám nič nedávajú, nikam nás neposúvajú. Sú možno esteticky príťažlivé, ale tým to končí. A v závere dňa zistíme, že z toho nemáme ani inšpiráciu, ani osoh a už vôbec nie radosť.

Cez vianočné sviatky som úplne "zahodila" mobil aj notebook. Bol to čarovný čas, ktorý som si vychutnala, ale priznávam, že dlho by som takto fungovať nevedela (koniec koncov, aj blogovaniu sa môžem venovať iba vďaka internetu a sociálnej platforme). Všimla som si zaujímavú vec - tak veľmi sme si zvykli na sociálne siete, že aj dôležité alebo osobné správy si posielame už iba cez ne. A tak je človek doslova nútený sledovať svoje účty, či náhodou mu niekto niečo podstatné (alebo "podstatné") neposlal. Samozrejme, aj ja som svojím vianočným prístupom k virtuálnemu svetu prehliadla viacero viac či menej podstatných správ, ku ktorým som sa dostala až neskôr, ale viete, čo sa stalo? Vôbec nič. A tu je môj návod na to, ako si upratať vo virtuálnom svete:

1. Vymažte si z telefónu všetky sociálne siete. 
2. Ak si niektorú sociálnu sieť nevyhnutne potrebujete ponechať v telefóne, nezostávajte na nej prihlásený. Vybavte, čo potrebujete a odhláste sa.
3. Sociálne siete, maily, správy... kontrolujte podľa potreby len raz, dvakrát, maximálne trikrát za deň. 
4. Správu sociálnych sietí a vybavovanie mailov riešte cez počítač, nie cez telefón. Úlohy vybavíte rýchlejšie a efektívnejšie ako cez malú obrazovku telefónu. 
5. Ponechajte si na sociálnych sieťach iba obsahy, ktoré vás o niečo obohacujú. Nestačí, aby vás len bavili. Mali by vám niečo užitočné prinášať a vyvolávať vo vás pozitívne alebo aspoň neutrálne pocity. 
6. Čokoľvek, čo vás unavuje, vytáča alebo nemá pre vás žiadnu pridanú hodnotu, nemá vo vašom telefóne/notebooku čo robiť - dajte unfollow všetkým zbytočným stránkam, newsletterom, ľuďom. 
7. Vypnite si všetky zbytočné notifikácie - na mobile, pracovnej ploche počítača aj sociálnych sieťach.
8. Dovoľte si byť nedostupný - buďte raz za čas pár hodín alebo dní offline. Úplne. Uvidíte, Zem sa točiť neprestane:)
9. Naučte aj svojich kamarátov a známych, že ak niečo naozaj podstatné chcú, na mesendžri, wotsape, instagrame ani fejsbúku si to nenájdete. 

Idete do toho?

pondelok 21. januára 2019

Ako sa donútiť do úloh, do ktorých sa nám nechce: 3 jednoduché, ale účinné tipy

Ahoj decká,

verím, že odkladanie niektorých úloh na neskôr dôverne poznám nielen ja, ale aj vy. Osobne najviac bojujem s objednávaním sa na vyšetrenia, nepríjemnými telefonátmi a domácimi úlohami. Ostatné veci z kategórie Nechce sa mi vybavujem celkom hravo, lebo som pochopila 3 základné princípy. Ktoré sú to?

Foto: Jeshoots via Pexels

Čím skôr to urobím, tým rýchlejšie to budem mať za sebou.
Tým, že odďaľujeme určitú úlohu, iba predlžujeme čas, ktorý jej venujeme. Takže máme na výber - buď danú vec vybavíme hneď a po zvyšok dňa/týždňa/mesiaca/života ju budeme mať z krku alebo sa budeme sadisticky trápiť zlou náladou, ktorú nám táto úloha prináša.

Aj tá najviac nepríjemná úloha trvá len pár minút.
Niekedy povieme, že sme na niečom robili pol dňa, ale v skutočnosti sme na to pol dňa len mysleli, nechcelo sa nám, robili sme kadečo iné a vybavenie samotnej úlohy nám zabralo tak 15 minút. Pouvažujte teda, koľko vám daná úloha môže zabrať (prípadne koľko ste ochotný jej daný deň venovať), samozrejme, bez toho, aby ste o nej najskôr 2 hodiny hovorili, teoretizovali alebo ju inak odsúvali. Vyčleňte si na "tú hroznú" úlohu určitý presne vymedzený čas - budete pracovať efektívnejšie a ani sa nenazdáte, raz dva ju máte za sebou. 

Všetko čo robím, robím pre seba. 
Nalaďte sa na danú úlohu. Hovorí sa, že všetko robíme pre seba, tak teda: Čo vám daná úloha prinesie? Nové kontakty? Ponaučenie? Vedomosti? Skúsenosti? V skutočnosti sú to práve nekomfortné situácie, ktoré nás najviac učia a posúvajú vpred. Aj keby ste z danej úlohy mali mať iba dobrý pocit, že ju máte z krku, stále je to lepšie ako tlačiť si ju pred sebou.

Tak ako? Začínate práve aj vy pracovať na niečom, čo ste dlho odkladali?:)

utorok 15. januára 2019

Je toho na vás priveľa? Tieto 4 tipy vás zbavia nepodstatných úloh a stresu

Ahoj decká, 

všetci máme občas obdobia, kedy nevieme, čo skôr, sme v strese a vyčerpaní. Pritom nemusí ísť len o povinnosti, niekedy si aj voľnočasových aktivít naložíme toľko, až ich prestaneme stíhať. Ak to trvá pár dní, dá sa to zvládnuť, ale ak máme toho veľa dlhodobo, treba s tým niečo urobiť. Ako na to? Tu sú moje 4 tipy:

Foto: Kaboompics via Pexels

Stanovte si priority. Spíšte si zoznam úloh, ktoré musíte a ktoré chcete stihnúť v daný deň, týždeň alebo mesiac. Pokojne sa rozpíšte, dajte na papier všetko, čo vám napadne. Následne príde na rad proces triedenia a prioritizácie. Prečítajte si svoj zoznam ešte raz a vyškrtnite z neho všetko, čo sa vám zdá absolútne nepodstatné. Zostávajúcim úlohám priraďte priority - napr. počtom hviezdičiek (3 hviezdičky = najvyššia priorita, 1 hviezdička = najnižšia priorita). Odteraz sa sústreďte len na 3-hviezdičkové úlohy, všetko ostatné môže ísť bokom. Neznamená to, že zvyšné úlohy neurobíte nikdy, ale urobíte ich až potom, ak vám zostane čas/chuť. Ak má niečo jednu hviezdičku a neurobíte to, svet sa nezrúti. Všetci máme iné priority. Načúvajte svojim potrebám a ak je pre vás napríklad cvičenie dôležitejšie ako kávičkovanie s kamoškami, je to v poriadku. Pokojne kávičku odmietnite a choďte si zacvičiť. 

Zjednodušujte. Niektorí ľudia neradi nechávajú veci nedokončené a nedokážu ich urobiť inak ako na 120 %. Tento bod bude náročný najmä pre pedantov. Aj ja ťažko znášam fakt, ak nemám na niečo dostatok času a musím to odfláknuť. Lenže život je aj o takýchto výzvach. Ak je toho na vás veľa, skúste popremýšľať, čo by sa dalo urobiť inak, rýchlejšie, jednoduchšie, prípadne ktorú úlohu viete delegovať. Niekedy úloha robená pol dňa vyzerá rovnako ako úloha robená hodinu. Prípadne na niečom dlho robíte a napokon sa aj tak rozhodnete pre variant, ktorý ste vyprodukovali ako prvý. Nebojte sa vyčleňovať si na úlohy iba určitý čas, prípadne ich v istom momente useknúť. 

Naučte sa povedať nie. Ľahko sa to číta, no v praxi je náročné dať niekomu košom - obzvlášť, ak ten niekto je váš šéf, najlepšia kamarátka alebo člen rodiny. Nuž, aj oni musia chápať, že máte isté hranice. Základom je pochopenie, že to nie za vás nikto iný nevysloví, musíte to byť vy. Urobte to slušne, urobte to pre seba. 

Oddychujte. Kdesi som čítala, že človek by mal oddychovať tým viac, čím viac povinností/stresu má. Znie to logicky, ale nie veľmi reálne. Zostaňme teda aspoň pri tom, že nejaký čas pre seba by si človek mal vedieť nájsť každý jeden deň. A nemyslím tým čas strávený na sociálnych sieťach či pred televízorom. Naopak, tieto činnosti by mali z vášho dňa vypadnúť ako prvé, ak máte nedostatok času, ste v strese a unavení. Venujte si kvalitný čas. Čítajte si knižku, dajte si kúpeľ, choďte si zacvičiť, meditujte, počúvajte hudbu, vybehnite do prírody... Robte to, čo vám "dobíja baterky".  

Pekný deň vám prajem. 

streda 9. januára 2019

3 slová, ktoré by ste v novom roku mali vyškrtnúť zo svojho slovníka

Ahoj decká, 

ak chcete, aby sa vám žilo ľahšie, bez limitov, ktoré si sami nastavíte a negatívnej energie, ktorú si sami vytvárate, skúste prestať používať tieto 3 slová:

Foto: Ylanite Kloppens via Pexels

MUSÍM: Všetci máme na to do listoch nejaké povinnosti - dôležité je, ako sa k nim postavíme. Richard používa v súvislosti s povinnosťami slovo "musím" - musím urobiť toto, musím zabezpečiť tamto, musím ísť niekam, musím niečo stihnúť. Slovo musím používa aj v súvislosti s celkom bežnými a nie úplne nevyhnutnými činnosťami a nie tak úplne povinnosťami - napr. "Musím sa už konečne ozvať Petrovi, dlho som ho nevidel", "Musím pomôcť bratovi, má toho teraz veľa" či "Teraz sa mi to nehodí, musím zájsť po dcéru do škôlky". Všade samé musím, akoby bol život len o príkazoch, zákazoch, povinnostiach, termínoch, plánoch a ich nedodržanie bolo trestné. 

Filip slovo musím používa minimálne - "Ozvem sa Petrovi, už som ho dlho nevidel", "Chcem pomôcť bratovi, má toho teraz veľa" či "Zastavím sa neskôr, zrovna idem po dcéru do škôlky".  Znie to inak, však? Keď počúvame Filipa, zdá sa nám, že má svoj život pod kontrolou, žije ho podľa seba a žije ho rád. Filipove činy sú dôsledkom jeho vlastnej vôle, nie príkazov zvonka. Vo svojom živote je Filip hlavným hrdinom, zatiaľ čo Richard je bábkou na špagátoch, za ktoré niekto poťahuje. 

Pamätajte, že vo svojom živote naozaj nič nemusíte. Keď niečo urobiť nechcete, tak to nerobte. A keď niečo robíte, malo by to byť preto, že to robiť chcete. Nemusíte chodiť do školy, nemusíte sa ozvať svojmu starému priateľovi, nemusíte doma upratovať, nemusíte chodiť do práce, ale... Keďže viete, čo by to malo za následok, predsa len TO CHCETE. 

NEDOKÁŽEM: Moje obľúbené motto hovorí: "Či už si myslíš, že niečo dokážeš alebo nedokážeš, v oboch prípadoch máš pravdu". Je to tak, limity si stanovujeme my. Zároveň buď niečo chceme alebo nechceme, ostatné sú výhovorky. Ak sami seba presvedčíme, že je niečo nad naše sily, pravdepodobne po tom dostatočne netúžime. Naopak, ak niečo chceme najviac na svete, urobíme pre to všetko, potom ani na chvíľu nezapochybujeme, že je to možné.

PROBLÉM: Problémom totiž nie je problém, ale to, ako sa k problému postavíme. Keď sa vyskytne komplikácia, v prvej sekunde sme nepríjemne zaskočení a idú nám hlavou tie najhoršie scenáre, ale čím dlhšie nad danou vecou uvažujeme, tým je komplikácia menšia, až sa napokon celkom vyrieši. Schválne - už ste zažili problém bez riešenia? Som si istá, že nie - všetko sa napokon nejako utriaslo, zabudlo, však? A tak to bude so všetkými komplikáciami, ktoré na vás v živote ešte len čakajú - žiadna z nich nebude bezvýchodisková a žiadna si nezaslúži označenie PROBLÉM, je to príliš pompézne pomenovanie niečoho, na čo si o dva roky ani len nespomeniete. 

Majte ešte pekný deň.

štvrtok 3. januára 2019

8 vecí, ktoré nás delia od úspechu

Ahoj decká, 

tak veľmi by ste chceli dosiahnuť svoje ciele, v ceste vám však stále stojí nejaké ALE? Zhadzujete to na lenivosť, nedostatok energie, nedostatok času... Poďme sa teda pozrieť bližšie na to, čo vás v skutočnosti delí od úspechu.

Foto: Pixabay via Pexels

Strach zo zlyhania - tento strach je prirodzený, ale je úplne zbytočný (ako každý strach, keď sa naň pozrieme racionálne). Čo vlastne považujete za zlyhanie? Definujte neúspech. Definujte všetko, čo považujete pri vašom konkrétnom cieli za zlyhanie. Je to naozaj až také zlé? Som si istá, že nie je. Na každý neúspech sa pozerajte ako na súčasť cesty, nie ako na konečnú stanicu. Predstavte si zlyhanie ako jeden bod na priamke. V tomto bode sa priamka nekončí, za týmto bodom priamka pokračuje. Navyše, každé zakopnutie vás niečo naučí, takže na svojej ceste budete pokračovať dokonca o niečo bohatší. 

Strach z toho, čo si pomyslia ostatní - žijeme v dobe, kedy je veľmi jednoduché niekoho zhodiť za to, čo robí, čo hovorí, ako žije, čo si myslí. Navyše je možné urobiť to pred veľkým publikom. Na strane druhej si povedzme, kto sú títo ľudia, čo hejtujú ostatných. Na ničom vlastnom nepracujú, lebo. Nemajú čas, boja sa zlyhania, nie sú dostatočne vytrvalí ...a v neposlednom rade sa boja, čo by na ich prácu povedali ostatní. Pamätajte, že nikto nemá právo súdiť vás. Robte, čo vás baví a ak si niekto dá tú námahu, že bude sledovať vašu prácu len preto, aby ju negatívne kritizoval, potom vám takého človeka môže byť jedine ľúto. 

Strach z nekomfortných situácií - na ceste za svojím cieľom strácame množstvo času, energie aj peňazí. Často sa ocitáme medzi 2 alternatívami: "makať" (pracovať na svojom sne) verzus "oddychovať" (nepracovať na svojom sne - ísť von s kamarátmi, pozerať videá na You Tube, prokrastinovať...). Nie vždy sa nám chce venovať úsilie niečomu s neistým výsledkom. A tak toto úsilie nevynakladáme tak často, ako by sa patrilo.

Strach z úspechu - môže to znieť neuveriteľne, ale áno, aj tento druh strachu existuje. Ak sa dôkladne vcítite do situácie, že ste v niečom uspeli a tento úspech má pre vás trvalejšie následky ako len 5 minút slávy, uvedomíte si, že sa toho veľa zmení. A vy si zrazu nie ste istí, či je to to, čo ste chceli. Čeliť strate súkromia, krutým hejtom, konkurencii, nekončiacim mailom...

Nízka sebadôvera - čokoľvek vytvoríte, nezdá sa vám to dosť dobré - alebo dokonca - nezdá sa vám to dosť dobré iba preto, že autorom ste vy? A čo tak tvoriť pod pseudonymom? Alebo začať najskôr na menších trhoch? Nemusíte svoj projekt rozbiehať hneď vo veľkom. Informujte o svojich aktivitách najskôr rodinu, priateľov, známych a až potom "celý svet". Prípadne naopak. Ak vám robí problém, že by sa o vašich výstupoch dozvedeli vaši známi, oslovte najskôr "svet" a časom sa môžete priznať aj svojim priateľom. Presne takto som to urobila ja so svojím blogom:)

Nedostatok aktivity - niekedy chodíme dlho okolo horúcej kaše, v hlave si preberáme teóriu a hovoríme si, že by sme už mali začať, ale nezačneme. Alebo začneme, no nerobíme pre dosiahnutie svojho cieľa všetko, čo je v našich silách. Pouvažujme, čo by sme pre splnenie nášho cieľa mohli urobiť dnes. A urobme to. Aj keby to mala byť len kvapka v mori. Ak pre svoj cieľ urobíme niečo každý alebo každý druhý deň, prípadne aj len raz za týždeň, budeme k jeho dosiahnutiu vždy bližšie, akoby sme nerobili nič. 

Nedostatok vytrvalosti - venujete sa niečomu dva týždne alebo mesiac a už chcete, aby vám za to tlieskali, platili. Nuž, úspech obvykle prichádza až po niekoľkých mesiacoch či rokoch. Ľudia, ktorí sa stali úspešní v určitej oblasti, v prvom rade milovali to, čomu sa venovali a mnohým z nich sa ani len nesnívalo, že by za svoju prácu/za svoj koníček mohli získať obdiv alebo odmenu. Často aj za úspechom, ktorý naoko vyzerá ako rýchlopečený, je veľa driny, ale tým, že sme ju nevideli, nadobúdame dojem, že tieto veci sa dejú ľahko. Nedejú. Treba byť trpezlivý. A keď strácame motiváciu, treba 2x tak zabrať. 

Perfekcionizmus - chcieť dokonalé výsledky znamená nikdy neskončiť. Krutá pravda je, že akokoľvek sa budete snažiť svoju úlohu vyšperkovať, nikdy nevyhoviete každému. Zároveň sa aj vám dnes perfektná práca môže s odstupom času zdať nevydarená, amatérska. Ľudia sú rôzni, každému sa páči niečo iné a aj vy sa časom vyvíjate, meníte svoje priority, názory, spôsob myslenia. To je všetko v poriadku. Pokojne si teda na svoju úlohu vyčlente určitý čas a keď uplynie, úlohu považujte za hotovú a už sa k nej nevracajte (a ak, tak maximálne raz - volajme to oprava nevyhnutných fejlov:)). Všetko, čo robíte, je work in process - vždy to môže byť lepšie a verte tomu, že každý ďalší krát aj bude. Nebojte sa pustiť do sveta svoj výstup, mnohé nedostatky sú nedostatkami len pre vás a iní si ich ani nevšimnú. Zároveň platí, že každý výstup - nech je akýkoľvek - si nájde svoje publikum. 

Čo najčastejšie delí od úspechu vás?

utorok 1. januára 2019

NOVÝ ZAČIATOK

Ahoj decká,

tiež máte na Nový rok pocit, ako keby ste otočili stranu v knihe života a začínali na novej, nepopísanej strane? Aj keď sa tvárime, že Silvester a Nový rok sú dni ako každé iné, myslím, že chtiac-nechtiac všetci trošku bilancujeme. A tešíme sa, čo nám ďalší rok prinesie. Pre mňa rok 2019 už teraz dobre začal. Mám za sebou niekoľko dní voľna, počas ktorých som si oddýchla a mala priestor pouvažovať nad svojimi snami, hodnotami, cieľmi, prioritami. Lebo sú to oni, ktoré dávajú nášmu životu zmysel. Veľmi mi pritom poslúžil krásny diár od Kristíny Tormovej, kde si viem prehľadne plánovať veci na blog, pracovné termíny, lekárov, stretnutia...



Podľa mňa najväčšou vychytávkou tohto diára sú mesačné (a rôzne iné) to do listy, kde si môžete zapisovať (a odškrtávať!) úlohy, ktoré nie sú viazané na konkrétny deň, ale chcete ich splniť daný mesiac. Takéto zoznamy mi bránia zleniveniu a pomáhajú mi na sebe pracovať, byť aktívna a plniť si sny, pretože čo nie je vyškrtnuté, to treba urobiť!:) Čo vy a diáre? Viete bez nich fungovať alebo si čmáranie do nich užívate tak ako ja?:) 

Krásny štart do roka 2019 vám prajem!