štvrtok 20. decembra 2018

Aká je práca projektovej manažérky ALEBO aj Ty môžeš mať prácu snov

Ahoj decká,

ku koncu roka asi všetci bilancujeme svoje životy a ja som si uvedomila, že ešte stále robím prácu, ktorú som si našla ako prvú po vysokej škole. Tú istú prácu, s ktorou som chcela skončiť ešte v skúšobnej dobe. A už ju robím 3 a pol roka. 

Foto: Kaboompics.com via Pexels

Kdesi na internete som našla rebríček najstresujúcejších povolaní a projektový manažér bol na prvom mieste. To vysvetľuje, prečo som túto prácu nezvládala ja a prečo ju nechcú robiť mnohí ďalší - usudzujem z fluktuácie, ktorú vo firme máme. Začiatky - a moje začiatky trvali dlho - boli ťažké. Pracovala som veľa a rozumela máločomu. Od začiatku som chápala, že manažér = človek, ktorý si musí vedieť zorganizovať čas a všetky úlohy, ale mne to akosi nešlo. Dni mali príliš málo hodín a ja čím ďalej tým menej energie. Nevedela som si organizovať nielen prácu, ale ani súkromné veci, pretože som ich práve kvôli práci často presúvala, rušila. Pracovala som po večeroch aj cez víkendy a počas prvého roka a pol som nemala ani deň dovolenky. Nie preto, že by mi ju zamestnávateľ neumožnil, skrátka som bola tak neschopná si zorganizovať úlohy a tak vystresovaná z toho všetkého, že mi ani nenapadlo, že by som si nejaké voľno mohla zobrať. Cca po roku a pol - dvoch rokoch som si zobrala 4 dni voľno. 

Neviem, či môžem vyššie opisovaný stav nazvať workoholizmom. Workoholik je asi ten, kto robí veľa, ale robí to z lásky k svojej práci. Ja som iba robila veľa a nestíhala som sa zamýšľať nad tým, či mám svoju prácu rada. Samozrejme, v takomto režime sa dlho fungovať nedá a aj mne z toho začalo "šibať". Syndróm vyhorenia som si nepripúšťala, ale s odstupom času viem, že som ho prekonala. Bolo to obdobie cca 3 mesiacov, kedy som bola extrémne vyčerpaná, stratila som záujem o všetko a o všetkých. Nedokázala som sa donútiť ani do činností, ktoré mám rada najviac na svete, iba pomyslenie na ne ma unavovalo. Nechodila som von, bola som stále v strese, nedokázala som "vypnúť" a v noci som nespávala, pretože mi hlavou vírili telefonáty, maily, to do listy. Jedla som buď málo alebo nárazovo a veľa, dostavili sa problémy so žalúdkom, bola som nervózna a protivná. Moji najbližší mi naznačovali, že niečo nie je v poriadku, ale ja som si to uvedomila až vtedy, keď som raz na víkend prišla k rodičom a celý som ho preplakala. V duchu som prosila, aby ma niekto už konečne zobral k lekárovi, lebo sama to nezvládnem. 

Od toho víkendu prešlo už veľa mesiacov. Niečo sa vtedy vo mne zlomilo a poňala som svoju prácu inak. Mojím problémom bolo, že som pracovné úlohy príliš prežívala, všetko som chcela urobiť na 120 % a hneď. Nevedela som si povedať "dosť, aj zajtra je deň." Bol to predovšetkým tlak okolia, ktorý som neustála. Projektový manažér uspokojuje záujmy minimálne 3 strán - klienta (prijímateľa finančných prostriedkov), poskytovateľa finančných prostriedkov a svojho zamestnávateľa. Všetky tieto 3 strany majú svoje požiadavky, svoje termíny, každý chce všetko čo najskôr (inak povedané, roboty ako na kostole, ale už včera bolo neskoro). Po onom víkende som si ale povedala, že ak tieto požiadavky nedokážem spracovať ako normálny človek - v priebehu 8 alebo 9 hodín, piatich dní v týždni a pritom mať voľné večery, víkendy a občas čerpať dovolenku, potom táto práca nie je pre mňa. Buď odídem ja alebo ma vyhodia. A na to druhé som bola pripravená od prvého dňa, ako som začala v robote končiť po 8 odpracovaných hodinách.

Našťastie, veci sa utriasli a už nerobím agendu, ktorá ma zo všetkého najviac vyčerpávala. Projektový manažment je na jednej strane o tvorbe projektov, na strane druhej o realizácii už schválených projektov. Ak robíte jedno alebo druhé, dá sa to, ale akonáhle robíte oboje, je to vyčerpávajúce. Pri tvorbe projektov sa potrebujete dlhší čas na niečo sústrediť, je to pokojnejšia a kreatívnejšia práca, ktorú mám rada preto, že pri nej môžem robiť to, čo ma baví najviac - veľa písať. Realizácia projektu je, naopak, akčnejšia, spojená s vybavovaním množstva telefonátov a v neposlednom rade aj problémov. Akonáhle mi teda zostala len jedna agenda - tvorba projektov, je moja práca o niečom celkom inom ako na začiatku. Už to nie sú len termíny, požiadavky a stresy, ale úprimne môžem povedať, že ma moja práca baví. 

Na záver uvažujem, čo uviesť ako pointu tohto celého, pretože som vás na prácu projektového manažéra nechcela ani navnadiť, ani vás od nej odradiť. Skôr by som svoju skúsenosť chcela aplikovať na akékoľvek povolanie - niekedy nie je chyba v tom, čo robíme, ale ako sa k práci staviame. Niekedy nie je potrebné nevyhnutne zmeniť prácu, stačí zmeniť postoj. Upratať si pred vlastným prahom. Lebo práca bude vždy len práca. Vložíš čas a energiu a dostaneš peniaze. Akákoľvek povinnosť bude vždy len povinnosť. No to, ako sa k nej postavíš, si môžeš vybrať. Buď budeš nadávať alebo vec skrátka vybavíš a ideš ďalej. V mojom prípade to bol obrat z nuly na 100, takže som dôkazom, že sa to dá:)

Majte ešte pekný deň. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára