nedeľa 30. decembra 2018

10 + 1 tipov, ako v novom roku lepšie zaobchádzať s peniazmi

Ahoj decká,

ak sa chcete v roku 2019 lepšie správať ku svojim peniazom, možno vám pomôže nasledujúcich 10 tipov:

Foto: Pixabay via Pexels

Pozrite sa, na čo míňate peniaze - zbieranie bločkov je otrava, ale možno vám pomôže otvoriť si internetbanking a pozrieť si pohyby na účte. Nevýhodou je, že ak realizujete výber z bankomatu a až potom platbu, internetbaking vám nepovie, na čo bola hotovosť minutá. Skúste teda aspoň jeden mesiac zbierať bločky + túto evidenciu doplniť o výdavky, ktoré realizujete iba raz za čas (napr. nákup kontaktných šošoviek, oblečenia, električenky, liekov, darčekov...). Spíšte si výdavky a pouvažujte, ktoré by sa dali znížiť a ktoré celkom eliminovať. Možno máte predplatený časopis, ktorý nestíhate čítať alebo posťahovaných niekoľko platených aplikácií/softvérov, ktoré nevyužívate.

Skúste platiť v hotovosti - vyberte si na začiatku mesiaca takú sumu, do ktorej sa daný mesiac musíte zmestiť aj keby čo bolo. Bude to challenge, ale ak chcete zaobchádzať s peniazmi racionálnejšie, za vyskúšanie to stojí.

Založte si sporiaci účet - určite pohodlnejšie riešenie ako to predchádzajúce. Peniaze vám budú každý mesiac automaticky odchádzať z bežného účtu na sporiaci účet vo výške, ktorú si zvolíte. Zvoľte si dostatočne zaujímavú čiastku, aby ste nielen šetrili, ale aj našetrili. Môžete si napríklad povedať, koľko peňazí chcete mať nasporených o rok, a tak si vypočítať výšku mesačnej čiastky. Myslite dopredu. Teraz možno po ničom netúžite, ale o rok/o dva možno budete chcieť nové auto, byt, preto čím skôr začnete sporiť, tým skôr sa k svojmu materiálnemu cieľu dostanete.

Používajte zľavové kódy - pri drahších veciach sa oplatí vygoogliť si zľavový kód. Po zadaní kódu môžete dostať zaujímavú zľavu, pokojne aj 50 - 80 %. Zľavové kódy sa nachádzajú na zľavových portáloch alebo ich poskytujú priamo predajcovia, prípadne influenceri. 

Nerobte impulzívne nákupy - niečo zahliadnete/o niečom počujete a ihneď sa to stáva položkou na vašom wishliste? Dajte si čas. Napríklad 2 týždne alebo mesiac. Ak aj potom budete po danej veci túžiť, s čistým svedomím si ju kúpte. A nemusíte sa báť, že danú vec už nezoženiete - v dnešnej dobe, kedy je všade všetkého veľa a všade to isté, nájdete rovnaký tovar určite aj u iných predajcov. 

Zrušte odber newsletterov - nájdete si každý deň vo svojej schránke niekoľko mailov s chrumkavými akciami? Preč s nimi. Ak niečo nepotrebujete, je jedno, že je to v akcii. 

Uprednostnite kvalitu pred kvantitou - sú veci, do ktorých sa oplatí investovať. Dobrá kabelka, kabát, topánky... Ak sú aj drahé, ale vydržia veľa rokov a máte ich rady, je určite lepšia investícia mať doma jeden dva takého funkčné kusy ako množstvo zničených alebo nenosených.  

Nakupujte z druhej ruky - na webe nájdete množstvo portálov, kde ľudia predávajú veci ešte v pôvodnom balení či oblečenie s visačkou. Načo platiť za veci plnú sumu, keď ich viete nájsť za polovicu? 

Využívajte knižnicu - ak radi čítate, knižnica je pre vás určite hospodárnejším riešením. Ruku na srdce - sú knihy, ktoré aj keď sú super, viac ako raz neprečítate. A len vám na ne doma padá prach. Tak prečo si ich nepožičať? Prečítate, vrátite. 

Robte barterové výmeny - dohodnite sa s kamoškami a priebežne si vymieňajte veci, ktoré už nenosíte/nepoužívate. Zbavíte sa toho, čo vám len zaberá miesto a získate to, čo vám urobí radosť. 

Extra tip: Zvýšte svoje príjmy - ak sú vyššie uvedené body pre vás ťažko stráviteľné, namiesto minimalizácie výdavkov môžete urobiť opačný krok - maximalizovať príjmy. Otázka znie, čo je pre vás ľahšie?:)

Krásne ráno vám prajem:)

streda 26. decembra 2018

Ako dodržať predsavzatia?

Ahoj decká, 

blíži sa nám Nový rok, dávate si predsavzatia? Ja áno. Ciele si stanovujem priebežne počas celého roka - všimla som si, že najmä vtedy, keď mám viac dní voľno, vtedy mám viac času pootvárať aj tie zásuvky v mozgu, ktoré sú inak nedostupné. V roku 2018 sa mi podarilo splniť si viacero snov, vybaviť niekoľko dlhšie odkladaných úloh, urobiť zopár veľkých rozhodnutí a zbaviť sa svojho najväčšieho zlozvyku. A tu je môj návod na to, ako dodržať predsavzatia:

Photo: Brigitte Tohm via Pexels
Dávajte si iba predsavzatia, ktorých naplnenie je pre vás reálne
Tu si ujasnime jednu vec - akékoľvek predsavzatie je reálne, ale musíte si veriť. Ak si dáte predsavzatie, o naplnení ktorého budete sami od začiatku pochybovať, nebude sa vám do neho chcieť alebo nie je pre vás dostatočne atraktívne, potom si ani nebudete vedieť nájsť čas/chuť na jeho naplnenie. Takéto predsavzatia si radšej nechajte na neskôr, keď sa jedného dňa pre vás stanú ozaj dôležité. 

Stanovte si radšej pár dôležitých, ako množstvo nepodstatných cieľov
Pri dlhom zozname predsavzatí budete mať pred sebou zrazu iba množstvo obmedzení, zákazov, príkazov a budete sa cítiť ako v zajatí. Dodržať predsavzatie znamená mať určitú dávku sebadisciplíny, dodržiavať určité pravidlá a tých bude na vás zrazu toľko, že bude ľahšie to celé vzdať ako sa trápiť. Stanovte si teda iba jedno, dve, tri väčšie predsavzatia, ostatné si nechajte na neskôr. 

Stanovte si termíny
Ku každému predsavzatiu si stanovte termín, kedy na ňom budete pracovať alebo do kedy má byť naplnené. Cieľ bez termínu = cieľ, ktorý zaručene nedosiahnete.  

Svoje predsavzatia si spíšte
Je to ako so zmluvou - zaväzujete sa sami sebe niečo dodať (nazvime to pocit šťastia) a kým to nemáte na papieri, akoby to neexistovalo. Nebudete sa môcť o mesiac vyhovárať, že vám na tom predsavzatí až tak nezáležalo, lebo ste si dali tú námahu, že ste si našli/kúpili zošit, kde ste si svoje predsavzatie starostlivo zapísali. Zároveň vás bude motivovať predstava, že jedného dňa tento riadok vo svojom zošite definitívne vyškrtnete. 

Zostavte si plán
Viete čo chcete, ale ako to dosiahnuť? Práve to si musíte premyslieť - svoj bojový plán. Čo, kedy, ako, kde. Inak je to iba cieľ bez cesty. A práve o tú cestu tu ide. Aby ste počítali s tým, že nejaká bude. A že bude možno dlhá. Musíte vedieť, čo vás počas nej čaká.

Buďte realisti
Vo svojom pláne nezabudnite aj na svoj bežný, reálny život. Je plný povinností, ale aj radostí. Svoje predsavzatia nepovyšujte nad všetko ostatné, ale "zapasujte" ich medzi doterajšie aktivity ako kúsok skladačky puzzle. Iba tak sa bude z predsavzatia bežná súčasť vášho života, nie akýsi kŕč, ktorý desí všetkých vrátane vás. 

Stanovte si pravidlá
Také, ktoré sú pre vás prijateľné. Začnite miernejšími, postupne buďte na seba prísnejší. Pravidlá si nastavujete vy, nastavte si ich teda vhodne a s rozvahou. V tomto prípade nebudú pravidlá na to, aby sa porušovali. Naopak, budú tvoriť striktnú hranicu, za ktorú nepôjdete. Lebo ak pôjdete raz, bude vás to lákať druhý aj tretíkrát. A potom o čom to je?

Začnite postupne 
Je pochopiteľné, ak chcete výsledky vidieť čo najskôr, ale zásadnou zmenou režimu zo dňa na deň si to celé iba skomplikujete. Zo začiatku vás bude poháňať nadšenie, ale keď opadne, nebude sa vám chcieť v tak vysoko nastavenej latke pokračovať. Začnite pozvoľna, nech si vaša psychika a fyzika :)) zvyká. Nech sa veci pre vás stávajú postupne prirodzenými. Mnohé predsavzatia totiž nefungujú na princípe dosiahnem toto a tým to pre mňa končí, ale vyžadujú si trvalú, udržateľnú zmenu. 

Nechcite všetko hneď
Základným stavebným kameňom každého predsavzatia je vytrvalosť. Všetko to, čo plánujete stavať, budete stavať na tomto kameni. Nezabúdajte naň. A myslite naň najmä vtedy, keď bude najhoršie. 

Nájdite si motiváciu
Keď nevieš ako ďalej, spomeň si, prečo si začal. Keď už ste si spísali svoje predsavzatia, plán a termíny, dajte si tú námahu a spíšte si dôvody, pre ktoré chcete svoje ciele dosiahnuť. Skúste byť čo najkonkrétnejší, vágne dôvody vás počas krízy za srdce nechytia. 

Zvoľte si vhodnú komunikačnú stratégiu
Niektorí ľudia potrebujú o svojich snoch hovoriť, aby si na seba vytvorili pozitívny tlak tým, že do problematiky zainteresujú iných ľudí, ktorí sa na ich pokroky pýtajú. Títo ľudia potom nemôžu dopustiť, aby na svojich snoch nepracovali, lebo by to bolo zlyhanie pred očami mnohých ľudí. Naopak, niekomu vyhovuje nezdieľanie snov, pretože ich zdieľanie by bolo pre dotyčnú osobu negatívnym tlakom. Pouvažujte teda, aký typ ste a ako (a či vôbec) budete svoje predsavzatie komunikovať pred inými.   

Odmeňujte sa
Tým myslím odmeňujte sa vhodným spôsobom. Nie takým, ktorý bude znamenať porušenie vašich pravidiel a 2-dňové výčitky. 

Neprestávajte
Už len to, že ste začali, znamená, že ste bližšie k svojmu cieľu viac, ako kedykoľvek predtým. A každým dňom ste bližšie a bližšie. Nezabúdajte na to. Ak sa vzdáte, zmažete všetko, čo máte za sebou - všetok ten čas, energiu, peniaze a ktovie, čo ešte.  

Nech je to naposledy
Toto pravidlo platí obzvlášť vtedy, ak ste sa o dosiahnutie svojho cieľa už niekoľkokrát neúspešne pokúsili. Vydajte sa na svoju cestu tak, akoby to bola vaša jediná - prvá aj posledná šanca. Za neúspešnými pokusmi urobte hrubú čiaru - je tu nový začiatok, uvažujte tu a teraz, ste teraz niekde úplne inde ako ste boli pred rokom, pred piatimi. Tentokrát to bude iné. Tentokrát to dokážete. 

štvrtok 20. decembra 2018

Aká je práca projektovej manažérky ALEBO aj Ty môžeš mať prácu snov

Ahoj decká,

ku koncu roka asi všetci bilancujeme svoje životy a ja som si uvedomila, že ešte stále robím prácu, ktorú som si našla ako prvú po vysokej škole. Tú istú prácu, s ktorou som chcela skončiť ešte v skúšobnej dobe. A už ju robím 3 a pol roka. 

Foto: Kaboompics.com via Pexels

Kdesi na internete som našla rebríček najstresujúcejších povolaní a projektový manažér bol na prvom mieste. To vysvetľuje, prečo som túto prácu nezvládala ja a prečo ju nechcú robiť mnohí ďalší - usudzujem z fluktuácie, ktorú vo firme máme. Začiatky - a moje začiatky trvali dlho - boli ťažké. Pracovala som veľa a rozumela máločomu. Od začiatku som chápala, že manažér = človek, ktorý si musí vedieť zorganizovať čas a všetky úlohy, ale mne to akosi nešlo. Dni mali príliš málo hodín a ja čím ďalej tým menej energie. Nevedela som si organizovať nielen prácu, ale ani súkromné veci, pretože som ich práve kvôli práci často presúvala, rušila. Pracovala som po večeroch aj cez víkendy a počas prvého roka a pol som nemala ani deň dovolenky. Nie preto, že by mi ju zamestnávateľ neumožnil, skrátka som bola tak neschopná si zorganizovať úlohy a tak vystresovaná z toho všetkého, že mi ani nenapadlo, že by som si nejaké voľno mohla zobrať. Cca po roku a pol - dvoch rokoch som si zobrala 4 dni voľno. 

Neviem, či môžem vyššie opisovaný stav nazvať workoholizmom. Workoholik je asi ten, kto robí veľa, ale robí to z lásky k svojej práci. Ja som iba robila veľa a nestíhala som sa zamýšľať nad tým, či mám svoju prácu rada. Samozrejme, v takomto režime sa dlho fungovať nedá a aj mne z toho začalo "šibať". Syndróm vyhorenia som si nepripúšťala, ale s odstupom času viem, že som ho prekonala. Bolo to obdobie cca 3 mesiacov, kedy som bola extrémne vyčerpaná, stratila som záujem o všetko a o všetkých. Nedokázala som sa donútiť ani do činností, ktoré mám rada najviac na svete, iba pomyslenie na ne ma unavovalo. Nechodila som von, bola som stále v strese, nedokázala som "vypnúť" a v noci som nespávala, pretože mi hlavou vírili telefonáty, maily, to do listy. Jedla som buď málo alebo nárazovo a veľa, dostavili sa problémy so žalúdkom, bola som nervózna a protivná. Moji najbližší mi naznačovali, že niečo nie je v poriadku, ale ja som si to uvedomila až vtedy, keď som raz na víkend prišla k rodičom a celý som ho preplakala. V duchu som prosila, aby ma niekto už konečne zobral k lekárovi, lebo sama to nezvládnem. 

Od toho víkendu prešlo už veľa mesiacov. Niečo sa vtedy vo mne zlomilo a poňala som svoju prácu inak. Mojím problémom bolo, že som pracovné úlohy príliš prežívala, všetko som chcela urobiť na 120 % a hneď. Nevedela som si povedať "dosť, aj zajtra je deň." Bol to predovšetkým tlak okolia, ktorý som neustála. Projektový manažér uspokojuje záujmy minimálne 3 strán - klienta (prijímateľa finančných prostriedkov), poskytovateľa finančných prostriedkov a svojho zamestnávateľa. Všetky tieto 3 strany majú svoje požiadavky, svoje termíny, každý chce všetko čo najskôr (inak povedané, roboty ako na kostole, ale už včera bolo neskoro). Po onom víkende som si ale povedala, že ak tieto požiadavky nedokážem spracovať ako normálny človek - v priebehu 8 alebo 9 hodín, piatich dní v týždni a pritom mať voľné večery, víkendy a občas čerpať dovolenku, potom táto práca nie je pre mňa. Buď odídem ja alebo ma vyhodia. A na to druhé som bola pripravená od prvého dňa, ako som začala v robote končiť po 8 odpracovaných hodinách.

Našťastie, veci sa utriasli a už nerobím agendu, ktorá ma zo všetkého najviac vyčerpávala. Projektový manažment je na jednej strane o tvorbe projektov, na strane druhej o realizácii už schválených projektov. Ak robíte jedno alebo druhé, dá sa to, ale akonáhle robíte oboje, je to vyčerpávajúce. Pri tvorbe projektov sa potrebujete dlhší čas na niečo sústrediť, je to pokojnejšia a kreatívnejšia práca, ktorú mám rada preto, že pri nej môžem robiť to, čo ma baví najviac - veľa písať. Realizácia projektu je, naopak, akčnejšia, spojená s vybavovaním množstva telefonátov a v neposlednom rade aj problémov. Akonáhle mi teda zostala len jedna agenda - tvorba projektov, je moja práca o niečom celkom inom ako na začiatku. Už to nie sú len termíny, požiadavky a stresy, ale úprimne môžem povedať, že ma moja práca baví. 

Na záver uvažujem, čo uviesť ako pointu tohto celého, pretože som vás na prácu projektového manažéra nechcela ani navnadiť, ani vás od nej odradiť. Skôr by som svoju skúsenosť chcela aplikovať na akékoľvek povolanie - niekedy nie je chyba v tom, čo robíme, ale ako sa k práci staviame. Niekedy nie je potrebné nevyhnutne zmeniť prácu, stačí zmeniť postoj. Upratať si pred vlastným prahom. Lebo práca bude vždy len práca. Vložíš čas a energiu a dostaneš peniaze. Akákoľvek povinnosť bude vždy len povinnosť. No to, ako sa k nej postavíš, si môžeš vybrať. Buď budeš nadávať alebo vec skrátka vybavíš a ideš ďalej. V mojom prípade to bol obrat z nuly na 100, takže som dôkazom, že sa to dá:)

Majte ešte pekný deň. 

sobota 15. decembra 2018

10 myšlienok, ktoré zmenili môj (pohľad na) život

Ahoj decká, 

ešte len začínam písať tento článok, už viem, že ho budem musieť rozdeliť na viac častí, pretože myšlienok, ktoré zmenili môj (pohľad na) život, je množstvo. Tu je teda prvých 10 - verím, že vás inšpirujú:)


Čo najhoršie sa môže stať?
Túto otázku si kladiem vždy, keď tuším nejakú komplikáciu alebo idem do niečoho, čo 50:50 nemusí vyjsť. Akonáhle si odpoviem, zistím, že sa nemám pre čo stresovať, pretože čokoľvek príde, človek si poradí. Koľkokrát som už bola v situácii, kedy som si myslela, že niečo nezvládnem, nestihnem, pokazím, ale napokon sa každá takáto situácia uskutočnila a tramtadadá, život ide ďalej, nič hrozné sa nestalo. 

Všetko sa deje z nejakého dôvodu.
Možno tu a teraz nechápem významu situácie, ale s odstupom času zistím, že puzzle do seba zapadajú. A všetko, úplne všetko - najmä to zlé - bolo na niečo dobré, niečo ma to naučilo a niekam ma to posunulo. Táto myšlienka mi pomohla nepozastavovať sa príliš hlboko/dlho nad ničím a relatívne rýchlo hodiť za hlavu každú nepríjemnosť.  

Neexistuje nedostatok času, len zle zmanažovaný čas. 
Žijeme v dobe "nemám čas", ale predsa len si vždy nájdeme čas na Instagram, Facebook, televízor. Nuž teda čas máme vždy na to, na čo ho chceme mať. Vždy je to o prioritách. Ak sa nám do niečoho nechce, potom na to nikdy nebude čas - naopak na to, čo robíme radi, bude čas vždy. Táto myšlienka ma naučila, že aj za krátky čas sa dá stihnúť veľa vecí - volá sa to efektívnosť. Stačí si určiť priority a mať kúsok sebadisciplíny. A možno trochu kofeínu:) 

Čas je vzácny - rozdeľuj ho s rozvahou. 
Táto myšlienka súvisí s predchádzajúcou. Dôležité je, že tu nehovoríme len o voľnom čase. Ak máš prácu, ktorá ťa nebaví, vymeň ju za inú, je to TVOJ čas a to, ako ho stráviš, je veľmi dôležité. Nemrhajme svojím časom na aktivity, ľudí a veci, ktoré nás vyčerpávajú. Ak ťa zavolá von niekto, kto v tvojom živote nemá miesto, odmietni to. Ak tráviš veľa času aktivitami, ktoré ťa nikam neposúvajú a ty by si sa chcel niekam posunúť, zmeň to. Čas je proste dar a je len na tebe, na čo ho premeníš. 

Ak si myslíš, že niečo dokážeš alebo nedokážeš, v oboch prípadoch máš pravdu.
Stále viac si uvedomujem, že veľa vecí nie je o talente či drine, ale napríklad aj o šťastí. A nastavení mysle. A nastavenie mysle a šťastie spolu veľmi úzko súvisia. Ak si ešte nevidel Tajomstvo, mal by si to napraviť.  

Žiadne rozhodnutie nie je nesprávne.
Niekedy trávime kopu času rozhodovaním sa medzi možnosťami, z ktorých - a to je to kúzlo - nie je žiadna správna. Čierny alebo biely sveter, hnedá alebo sivá podlaha, dovolenka vo Francúzsku alebo v Taliansku - čokoľvek si vyberiete, nie je to lepšia alebo horšia cesta, pretože nikdy neviete, ako by sa vyvinula možnosť, ktorú ste si nevybrali.  

Náš život bude presne taký, ako si ho zariadime. 
Vo svojom živote hráš hlavnú úlohu ty a teda aj za to, ako si so svojím životom spokojný, môžeš do veľkej miery ty. Sú úlohy a rozhodnutia, ktoré za nás nikto iný nespraví a ak sa chceme niekam posunúť, musíme pre to niečo urobiť. My ľudia sme v tomto smere zvláštne tvory - dobre vieme, čo by nás urobilo šťastnými, napriek tomu sme o svoje šťastie málo ochotní bojovať. Chceme dosiahnuť veľké veci s minimom námahy (napr. schudnúť 10 kíl tým, že si 3x lajtovo zacvičíme s videom na You Tube), ale takto to nefunguje. 

Niektoré veci si ľudia nevšimnú, ak na ne neupozorníme. 
Tejto myšlienke som venovala jeden celý článok - pointou je neupozorňovať na svoje nedostatky, pretože mnohé nedostatky nie sú reálne (vytvárame si ich subjektívne v našej hlave), iba nimi zbytočne krivíme obraz iných ľudí o našej osobe. Zároveň si mnohé reálne nedostatky iní ľudia nevšimnú, kým o nich nezačneme hovoriť. Tak či onak nie je potrebné zhadzovať sa pred sebou ani pred inými. 

Nemusíš vidieť celé schodisko, stačí vidieť prvý schod a urobiť prvý krok. 
Niekedy je toho na nás príliš a nevieme, kde začať. Či už ide o pracovné povinnosti, vybavovačky na úradoch, upratovanie domácnosti alebo upratovanie v živote. Táto myšlienka ma naučila nevnímať tú masu pred sebou ako celok, ale ako niečo, čo z nej trčí a čím môžem začať bez toho, aby som sa zamýšľala, koľko je toho ešte predo mnou. Proste niekde začnem a raz snáď niekde skončím. 

Praj si, ver a dostaneš to.
Množstvo malých a niekoľko skutočne veľkých a dlhoročných snov, ktoré sa mi splnilo, je pre mňa dôkazom a motiváciou, že nič nie je nemožné. Dokonca sa mi splnil aj jeden delikátny sen - čakalo ma niečo, čomu som sa chcela vyhnúť a hovorila som si, že by som brala ČOKOĽVEK, len aby som sa z toho mohla vyzuť. No a tak sa stalo, mala som úraz. Vtedy som pochopila slovám "buď opatrný v tom, čo si praješ", pretože čokoľvek si praješ, všetko je reálne. Stačí veľmi chcieť, vesmír to zariadi:)

Majte pekný víkend!

nedeľa 9. decembra 2018

Budapešť

Ahoj decká, 

tento víkend sme si s Peťou a Aďou urobili výlet do Budapešti. Bola som zvedavá na vianočné trhy, pretože som o nich počula samé chvály a musím povedať, že sú naozaj pekné. Do mesta sme dorazili okolo obeda. Prešli sme sa po brehu Dunaja a popri tom hľadali niečo pod zub. Našli sme malú kaviarničku - jej názov si nepamätám, ale bola to presne jedna z tých kaviarní, do ktorej ideš, keď túžiš po pekných fotkách. V ponuke mali koláčiky, kávu, čaj, polievky a šaláty. Po obede sa k nám pridal Andrej a spoločne sme vyrazili na Rybársku baštu. Náš trip nemal žiadne záchytné body ani harmonogram a takýto výlet mi padol veľmi vhod. Nikam sa nenaháňať, nad ničím nerozmýšľať. Proste len ideš a tráviš čas s fajn ľuďmi. Po zotmení sme šli na trhy. Ľudí tam bolo toľko, že človek viac punču vylial ako vypil, ale presne to je tá atmoška. Večeru sme sa rozhodli vybaviť v reštaurácii a čo iné sme si mohli dať ako guláš a paprikáš. Úprimne, bol to najhorší guláš, aký som kedy jedla a s Peťou naň budeme ešte dlho spomínať. Každopádne sme strávili super deň v krásnom meste a aby som len nerozprávala, tak pripájam aj zopár fotiek.    





 

 


 




 

Chodíte na vianočné trhy? Ktoré sú vaše obľúbené? Kde ste tento rok boli alebo kam sa na ne chystáte?