nedeľa 18. novembra 2018

O sebadôvere a sebaláske

Ahoj decká, 

v poslednom čase si všímam, ako sa my ženy dokážeme ponižovať. Navzájom, ale i samé seba. V duchu aj nahlas. A nepáči sa mi to.

Určite ste už aj vy niekedy boli v situácii, kedy si vaša kamarátka "sypala popol" na hlavu ("som škaredá", "som tučná"...) a vy ste ju ubezpečovali, že to nie je pravda, veď predsa je pekná, šikovná, inteligentná... A ak nemáte sebavedomie level tritisíc, určite už aj vás niekto takto utešoval. Nie raz, nie dvakrát. Lenže prečo to vlastne robíme?

Foto: Luizclas via Pexels
Žiadnej z nás by sa nepáčilo, ak by niekto na našu adresu hovoril niečo škaredé. Ak by sa tak stalo, pravdepodobne by sme s tým niečo urobili. Tak prečo potom dovolíme svojmu JA, aby nás terorizoval? Od zlých ľudí sa dá "odstrihnúť" ľahšie ako od vlastného mozgu, ale ak s tým niečo nespravíme my, nespraví to nikto za nás. Žiadna kamarátka. Žiadne slová útechy. Práve naopak, ak nespravíme niečo so svojím pohľadom na seba samú my, aj tú kamošku to jedného dňa prestane baviť.

Jedna vec je, keď má niekto objektívne s niečím problém a ten problém je reálne prítomný. Medzi nami žijú ľudia s reálnym hendikepom, ktorí môžu povedať, že sú v určitých situáciách v nevýhode. Tento článok je však o neexistujúcich "problémoch", ktoré si vymýšľame. Ktorými zbytočne zaťažujeme svoju psychiku a - povedzme si to na rovinu - aj ľudí vôkol nás. Žiaľ, takto si samy vytvárame začarovaný kruh, kedy to, čo o sebe hovoríme, si začnú všímať/myslieť aj ľudia v našom okolí. Otázka znie - prečo nútime iných ľudí myslieť si o nás niečo zlé?

Ak teda nechceme, aby nás ľudia vnímali cez naše (reálne alebo vymyslené) nedostatky, nepoukazujme na ne. Niektoré veci si ľudia nevšimnú, ak na ne neupozorníme. A to je fakt. Ktorý ma priviedol k napísaniu tohto článku. Pretože sa v mojom okolí nazbieralo viacero príkladov, kedy som niekoho začala vnímať presne podľa toho, ako sa dotyčná osoba o sebe vyjadrovala. Ak sa ku sebe správaš určitým spôsobom, nemôžeš chcieť, aby sa iní ľudia k tebe správali inak. Ale poznám aj opačné prípady - ženy, ktoré nemajú potrebu sa nahlas akokoľvek hodnotiť, pri ktorých rozmýšľam, aké by bolo super, keby sme všetky raz dospeli do tohto štádia.

Kdesi som o sebeláske čítala peknú myšlienku - láska k sebe je ten najvyššie položený pohár v pyramíde. Až keď sa tekutinou naplní najvyššie položený pohár a začne pretekať, začnú sa napĺňať aj poháre pod ním. Inak povedané, kto naplní láskou seba, iba ten dokáže lásku vyžarovať. Nezabúdajme teda, že naše vnímanie samej seba sa veľmi odráža aj na vzťahoch s inými ľuďmi. 

Verte mi, žiadna žena - aj keď to tak navonok prezentuje - so sebou nie je na 100 % spokojná. Človek sám seba vníma inak, sami seba prežívame a riešime sa viac ako nás prežíva a rieši naše okolie. Nedostatky sú blbé v tom, že podľa nás sa na ne díva "celý svet", ale v skutočnosti sú väčšine ľuďom ukradnuté. Naopak, kúzlo nedostatkov spočíva v tom, že je možné ich premeniť na výhodu, jedinečný znak - niečo, bez čoho by ste to už neboli vy.

Na záver pripájam ešte pár myšlienok na zamyslenie:
1. Ak by sa nám zajtra malo stať niečo zlé, boli by sme vďačné za všetko, čo máme dnes. Buďme vďačné za všetko, čo máme dnes.
2. Nech už je váš nedostatok alebo "nedostatok" akýkoľvek, vždy sa nájde niekto, komu sa bude páčiť.
3. Dokonalosť neexistuje. Krása je subjektívna a nikdy sa nebudete páčiť všetkým.
4. Akonáhle odstránite jeden nedostatok, nájdete si ďalší. Riešenie: Prestaňte hľadať nedostatky. 
5. Prirodzenosť je obvykle najkrajšia. 

Byť vyrovnaná sama so sebou je dlhý proces, ale na začiatok stačí, keď na túto cestu aspoň vykročíme. Možno to nebude lepšie zajtra ani o týždeň, ale o rok, keď sa pozrieme späť, budeme už niekde celkom inde, ako sme dnes. 

Prajem vám krásnu nedeľu!

sobota 10. novembra 2018

Malý byt, veľké kompromisy?

Ahoj decká, 

tento víkend som si sadla za výkresy k bytu, aby som si premyslela, ako si ho zariadim. Byt je stále vo výstavbe, ale mne sa v hlave nazbieralo niekoľko fajn nápadov, ktorých reálnosť som si najskôr chcela overiť - pred tým, ako sa na ne začnem tešiť:) Lebo jedna vec je, keď človeku pracuje fantázia a druhá vec je, keď už musí zobrať do úvahy realitu - podlahovú plochu, dispozičné riešenie, umiestnenie rozvodov, prípojok, zásuviek... Tieto obmedzenia sú tým väčšie, čím menší je váš byt. A môj byt nepatrí zrovna medzi tie veľké:)

Z troch výkresov, ktoré som mala od developera, som urobila jeden súhrnný, kde som si zaznačila všetky dôležité údaje (rozmery, vzdialenosti, prípojky...) a následne som už len voľný priestor vypĺňala nábytkom. Na moje prekvapenie to šlo celkom rýchlo a neriešila som žiadne zásadné dilemy, i keď je pravda, že moje súčasné predstavy sú výsledkom už asi tak polročného rozmýšľania:)

Foto: Rawpixel via Pexels

Zariaďovanie malého bytu môže byť nočná mora, ale môže to byť naopak veľmi fajn, ak:

1. Si viete určiť priority. Je jasné, že do malého bytu toho nezmestíte toľko, ako do veľkého, tak teda pouvažujte, čo je pre vás skutočne dôležité a na čo ste skrátka iba zvyknutí. Mám kamaráta, ktorý funguje v byte bez kuchyne - pre niekoho je to nemysliteľné, ale jemu nechýba. Ja si zase viem v pohode predstaviť byt bez obývačky, na druhej strane by som sa celkom určite nevedela vzdať pracovného kútika.

2. Nechcete vyhovieť všetkým. Ak sa bavíme o menšom byte, v ktorom budete bývať iba vy, pokojne si môžete (a budete musieť) dovoliť byť sebec a myslieť hlavne na seba. Vaše návštevy možno preferujú riadny jedálenský stôl namiesto barového pultu, ale who cares? Najviac času budete v byte tráviť vy, tak hlavne, nech sa tam vám dobre býva. 

3. Stavíte na univerzálnosť a multifunkčnosť. Ľudia vo veľkých domácnostiach majú doma 4 veci, z ktorých každá slúži na to isté, vy budete mať doma jednu vec, ktorá bude slúžiť na 4 účely:) Smiešne, ale ako by nám to všetkým občas prospelo, keby sme boli menej konzumní. 

4. Poznáte triky, ako urobiť byt opticky väčší. Na internete je množstvo tipov, ako sa vhodne pohrať s farbami, vzormi, materiálmi, zrkadlami...

5. Máte radi minimalizmus. Kto nemá veľa vecí, tomu bude aj malý byt dostatočne veľký. Naopak, ak máte tendenciu kupovať veci jednu cez druhú a všetko si odkladať, aj veľký dom vám bude primalý. 

6. Pochopíte, že aj prázdne miesto je kus nábytku. Nemusíte využiť každý jeden centimeter, aj malý byt musí dýchať. 

7. Byt nezariadite ako internát. Lacno vyzerajúcim nábytkom, ktorý vzájomne veľkostne ani farebne neladí. 

8. Investujete do jedného výrazného/unikátneho prvku, ktorý bude stredobodom pozornosti všetkých návštev. Zaujímavý obraz, stôl, váza, komoda, lampa, gauč... 

9. Popustíte uzdy svojej fantázie. Nie všetok nábytok musí byť z Ikei. Nie všetok nábytok musí byť prirazený ku stene. Nebojte sa robiť veci inak. Aj malý byt môže byť štýlový a zaujímavý. Osobne rozhodne nechcem, aby môj byt vyzeral ako u 80 % iných domácností. 

10. Sa budete držať maximálne 3 dominantných farieb a nejakou jednou výraznou farbou celý interiér "rozbijete". 

11. Hrajte sa so svetlom. Tak ako svetlo pomáha urobiť peknú fotografiu, dokáže vyčarovať príjemnú atmosféru, ktorú budete mať radi nielen vy, ale každý, kto sa u vás zastaví. 

12. Dáte veciam čas. Niektoré kusy nábytku možno nezoženie ani za týždeň, ani za mesiac. Nevzdávajte sa a neuspokojte sa s iným riešením. Buďte trpezliví, výsledok bude stáť za to. 

13. Sa zveríte do rúk šikovných dizajnérov, ktorí aj malé priestory zariadia funkčne a štýlovo. Osobne si neviem predstaviť, že by som túto úlohu - na ktorú sa najviac teším - zverila niekomu inému, ale rozhodne aj toto je riešenie. 

Máte skúsenosti s malými bytmi? Cítili ste sa v nich dobre alebo naopak? Prajem vám ešte pekný víkend:)

utorok 6. novembra 2018

Aj zajtra je deň alebo keď si hovienko tlačíš pred sebou...

Ahoj decká,

obvykle ste u mňa zvyknutí na motivačné články a ja naozaj urobím všetko pre to, aby aj ten dnešný taký bol. Lenže aj my - veľkí motivátori tohto sveta (akože vtip) - máme svoje slabé miesta. Viete, čo je tým mojím? Niekedy si hrozne dlho odkladám nepríjemné veci, o ktorých viem, že ich raz aj tak budem musieť urobiť. Možno ste boli niekedy v situácii, že ste vedeli ČO treba urobiť, AKO to treba urobiť a že je lepšie urobiť to ČO NAJSKÔR, ale aj tak ste to neurobili. Možno ste na to nemali dostatok odvahy, energie, času, peňazí, dôvodov alebo sa vám skrátka nechcelo, no zrazu ste si uvedomili, že sa daná vec s vami ťahá týždne, mesiace, roky...

Foto: Ryan Holloway via Pexels

Viete, je super si veci premyslieť, trošku odložiť, dať im čas. Poznať pre a proti a nekonať unáhlene. Vedieť, že pred tým, ako sa rozhodnem alebo niečo urobím, som zvážil všetky možnosti a práve táto je tá najlepšia. Lenže. Čím dlhšie nepríjemnú úlohu odkladáme, tým viac nám preniká do života. Vlastne nám po čase ani nepríde zvláštne, že aj dnes musíme riešiť tú nepríjemnosť, ktorú sme riešili aj včera, predvčerom, pred mesiacom, pred rokom. Stane sa bežnou súčasťou nášho života. No a jedného dňa si uvedomíme, že žijeme v prostredí, stretávame sa s ľuďmi a robíme veci, ktoré nás ničia. Pritom sme tomu mohli predísť, dokonca už veľmi dávno.

Sú veci, ktoré za vás nikto iný nespraví.
Každý si je sám strojcom svojho šťastia. 
Naše životy často plynú mimo nás. Nie preto, že nevieme, čo robiť, ale preto, že to nerobíme.

Život je nevyspytateľný a raz môže prísť situácia, kedy si budeme vyčítať, že sme príliš dlhý čas venovali tlačením hovienka pred sebou namiesto toho, aby sme ho proste len odhodili nabok. (:D) Prijímať rozhodnutia, robiť hrubé čiary a páliť mosty je náročné, ale niekedy nevyhnutné. K vyčisteniu hlavy, k vyčisteniu cesty k niečomu peknému. 

Možno chcete zmeniť prácu, možno bývanie. Možno by ste radi ukončili neperspektívny vzťah, urobili hrubú čiaru za minulosťou, odstrihli sa od ľudí, čo z vás vysávajú energiu alebo sa zbavili dlhoročného zlozvyku. Po čomkoľvek túžite, choďte do toho. Teraz. Všetky pre a proti ste zvážili už miliónkrát. Aj tak raz urobíte to, k čomu vás srdce vedie. A čím skôr to urobíte, tým skôr to budete mať za sebou. A ten pocit? Ten skvelý pocit, keď si dlho odkladanú úlohu v hlave odškrtnete, tak ten rozhodne bude stáť za to!