sobota 6. októbra 2018

Recept na zdravé sebavedomie: Thajský box

Ahoj decká,

v poslednom čase sa akosi často púšťam do vecí, ktoré by som ani ja sama na seba nepovedala. Jednou z nich sú aj tréningy thajského boxu. Myslím, že s týmto nápadom prišla kolegyňa Peťa, ktorá nahlas zvážila teóriu zavesiť si v office boxovacie vrece, namiesto ktorého by sme si podľa ľubovôle predstavovali svojich klientov J Nuž, mne sa tento nápad pozdával a nasledujúce dni sme ho toľko omieľali, až sme reálne začali hľadať telocvičňu, kam by sme mohli chodiť na box. 

A tak chodíme na box. Štyri baby. Zatiaľ sme boli dvakrát a ja schválne článok na túto tému píšem teraz, aby som možno nabudila tých, ktorí o tom uvažujú a taktiež, pretože mám rada spontánne články o tom, keď sa niekto do niečo pustí a ešte nevie, čo ho čaká J Lebo ja som to naozaj nevedela. A neviem to ani teraz J Ale sedím vo vlaku, mám za sebou druhý tréning, vylámané 4 nechty a je mi super J

Vždy sa zasmejem, keď niekomu spomeniem túto moju novú záľubu (neviem – môžem to už takto volať?) a dotyčnému padne sánka (čítaj „to-akože-ty-chodíš-na-box-hej?!“). Áno, nie je to celkom bežný šport a najmä – nie je to celkom bežný šport pre človeka ako som ja J Ale. Je to vážne skvelý šport.

Prosím, odmyslite si teraz box, ako ho poznáte z televízie. Lebo ja o taký ani nemám záujem. Ak sa v tomto článku bavíme o boxe, bavíme sa predovšetkým o boxovaní do vreca. Nebudem predsa biť kolegyňu, ešte by som jej ublížila a musela by som robiť aj za ňu J Ale nie. Človek – ŽENA – štandardne nemá vyvinuté zmýšľanie tak, aby sa oproti niekomu postavil a proste ho udrel. S rukavicami ani bez nich. Takže náš box bude určite vždy iba taký kvázi box J

Máme super trénera. Každá činnosť, ktorej sa venujeme, nás baví podľa toho, ako sa pri nej cítime a Lukáš vie „vyrobiť“ skvelú atmosféru. Takú, v akej sa s babami nehanbíme, zasmejeme sa, ale hlavne si zamakáme. Teda aspoň my sme presvedčené o tom, že makáme J Prvá hodina bola taká skúšobno-smiaca, snažili sme sa makať, ale až príliš sme si uvedomovali, ako pri tom vyzeráme J Druhý tréning sme už poňali serióznejšie – čo sa, dúfam, neprejaví na mojej svalovici, pretože po prvom tréningu bola príšerná! J

Aby ste si nemysleli, chodím veľa pešo, na plaváreň, občas cvičím doma, ale po prvom boxe som bola úplne k. o. Bolelo ma od brady dole všetko. Najmä lýtka. Lýtka NAJVIAC. A ramená, chrbát a boky v mieste, kde sa končia rebrá. Bolelo ma aj sedieť na stoličke. Na druhej strane – po žiadnom športe som zatiaľ nemala taký pocit ako po boxe. Hovorí sa tomu vyššie sebavedomie? Ako introvert mám v tomto smere rozhodne veľa priestoru a asi som ho využila J

Chodíte na box alebo nad tým uvažujete? J

Inak veľmi rada píšem články tohto typu, keď sa pustím do niečoho nového a som z toho nadšená, ale niekedy, keď ich čítam s odstupom času, smejem sa sama na sebe, aká som bola z niečoho „pokakaná“J Tak som zvedavá, ako dlho mi moje nadšenie vydrží tentokrát, každopádne „dôležité“ apdejty – nielen ohľadom boxu – môžete sledovať na mojich instastorkách J

Majte krásny víkend!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára