nedeľa 17. júna 2018

Všetko, čo ste (ne)potrebovali vedieť o zubnom implantáte

Ahoj decká,

nedávno som si dala urobiť zubný implantát a povedala som si, že ak to prežijem:), tak vám pár riadkov o tejto skúsenosti napíšem. Možno tiež veci ohľadom zdravia riešite najskôr s doktorom Gúglom a až potom s tým ozajstným. Aj ja som si pred zákrokom kadečo vygooglila a potom som to ľutovala. Je prirodzené, že chceme vedieť, čo nás v "deň D" čaká, ale sú to práve PODROBNOSTI, vďaka ktorým náš strach dosiahne level milión. Tento článok je teda určený všetkým, ktorý implantát zvažujú, ale chcú o ňom vedieť - nič viac a nič menej - iba to potrebné. 


Foto: Rawpixel via Pexels

Na úvod v krátkosti pre tých, ktorí presne nevedia, čo to implantát je - ide o náhradu chýbajúceho zuba, kedy sa do ďasna vloží kovový nástavec, na ktorý sa nasadí tyčinka a na tyčinku nový zub. V porovnaní s "mostíkom", ktorý sa iba "zavesí" na vedľajší zub, implantát sa vkladá priamo do ďasna.
Nemusíte vedieť ako. 

Žiaľ, ja som bola zvedavá a pred zákrokom som si pozrela niekoľko videí, ako sa implantát do ďasna vkladá. Nebol to dobrý nápad. Do ordinácie som prišla fyzicky, psychicky som bola niekde inde, nazvala by som to stavom absolútnej nepríčetnosti. Ale viete čo? Keď sa nad tým spätne zamýšľam, pripadám si komicky. V skutočnosti človek zákrok vôbec necíti, pretože má tvár znecitlivenú od brady až k obočiu a celé "predstavenie" trvá tak do 10 minút (?). Proste si ani nestihnete uvedomiť, čo sa deje a idete domov.

Akosi som nedokázala prijať fakt, že to nebolo tak dramatické, takže som očakávala bolesť aspoň po tom, ako mi prestane účinkovať anestéza alebo keď prestanem brať antibiotiká, ktoré som mala predpísané na 3 dni. Bolesť sa nekonala. Hneď po zákroku môže človek normálne fungovať - piť, jesť, ísť do práce... Proste život ide ďalej, akoby sa nič nestalo. Jediným obmedzením boli väčšie nároky na hygienu. Miesto s implantátom je potrebné udržiavať čisté. Všade som chodila s kefkou, pastou a uterákom a zuby som si umývala po každom jedle. Na čistenie miesta s implantátom sa mi osvedčila jednozväzková kefka, pretože s klasickou kefkou je to ako vysávať si jednoizbový byt so zametacím strojom(:D). Po čase človeka to umývanie zubov začne trochu otravovať, ale práve vtedy je už ranka zahojená, takže to už s čistením netreba tak preháňať.

V mojom prípade celý zákrok pozostával z 5 návštev zubnej kliniky, ktoré som absolvovala v priebehu 3 mesiacov. Najskôr som absolvovala vstupnú konzultáciu + rontgen, potom samotný zákrok + rontgen, po týždni od zákroku som bola na kontrole, po 9 týždňoch od zákroku na odtlačkoch a po 11 týždňoch od zákroku na nasadení tyčinky a nasadení zuba.

Teraz prichádza odpoveď na dôležitú otázku - či je teda na tomto zákroku niečo bolestivé. Nuž, ten posledný termín, na ktorý som sa najviac tešila, bol pre mňa najmenej príjemný. Tyčinka sa do implantátu vkladá hrubou silou - musí ísť dnu, ale už nesmie ísť von. Cca 3 dni po nasadení zubu som mala bolesti, prvú noc sa to nezaobišlo bez tabletky. Ďalšie dva dni som cítila tlak/napätie v ďasne, no cca po 5 dňoch všetky nepríjemné pocity zmizli. Nejaký čas ešte trvalo, kým som zub nevnímala ako cudzí.

No a ešte k cene zákroku... Toto je vec, ktorú sa málokde dočítate, pretože v cenníkoch zubárov sa nachádzajú ceny iba za materiál a práce, ale žiadny laik predsa netuší, ktoré materiály/práce sú k zákroku potrebné. Ja som si zub dávala robiť v súkromnej klinike a z ponuky implantátov som si vybrala ten, ktorý mi zubár prezentoval ako najlepší (čítaj najdrahší). Keďže mám alergiu na kovy, bolo pre mňa dôležité siahnuť po niečom, čo sa osvedčilo u vysokého percenta pacientov, takže sa cena vyšplhala na 1 600 eur. Čo je dosť. Vlastne je to nechutne veľa.

Na druhej strane to nie je cena iba za zub, ale za úsmev, komfort a sebavedomie. Sama poznám niekoľko ľudí, ktorým chýba zub, chcú to riešiť, ale... Výhovorka sa vždy nájde. Tak ako som si ju vždy našla ja. Raz nebol vhodný čas, inokedy som nevedela, ku komu sa objednať alebo som sa len skrátka bála, že som beznádejný prípad alergika, pre ktorého implantát nie je vhodným riešením. Teraz sa už na vec pozerám inak a nerozumiem, prečo som tak dlho otáľala. Predsa je tak náročné a neprirodzené obmedzovať sa pri rozprávaní, úsmeve a smiechu, aby si náhodou niekto váš chýbajúci zub nevšimol a ja som to robila 10 rokov!

Verím, že vás tento článok aspoň trošku povzbudil a ukázal vám inú stránku implantátov a chýbajúcich zubov, ako je tá, o ktorej si bežne na internete prečítate. Pretože niektoré príbehy naozaj nepotrebujete poznať pred tým, ako sa vydáte na svoju cestu za pekným úsmevom.

Prajem vám ešte pohodovú nedeľu.

sobota 9. júna 2018

Hodnotím 1. semester štúdia počítačovej grafiky a dizajnu - pokračujem alebo to vzdávam?:)

Ahoj decká,

možno ste zachytili, že chodím na kurz počítačovej grafiky a dizajnu. Bola to oblasť, o ktorú som sa dlhšie zaujímala, veľa som o nej nevedela, ale chcela som vedieť. Tento týždeň som ukončila prvý semester, a tak vám prinášam zhrnutie svojich pocitov, schopností, postrehov, ale určite aj niekoľko rád a povzbudivých slov:)

Titulná strana mojej záverečnej práce

Štúdium počítačovej grafiky a dizajnu pozostáva z viacerých tém a počítačových programov, ktorými by sme sa mali "prelúskať" za obdobie 2,5 - 3 rokov. Mňa na tomto štúdiu zaujalo, že ponúka všetko a iba to, čo som sa naozaj chcela naučiť - nič menej a nič navyše. Na kurze sa vyučuje Photoshop, Illustrator, dejiny umenia, kresba rukou, InDesign, Autodesk, Maya, AutoCAD, fotografovanie, firemný marketing, webový marketing, práca s fotografiou, zvukom a videom, tvorba webových stránok, firemného štýlu, časopisov, interiérový dizajn, tvorba animácií a pod. 

Moje logo

Ak mám ohodnotiť tú časť štúdia, ktorú mám v tejto chvíli za sebou, nemôžem nespomenúť, že som v januári štúdium takmer ukončila. Nebola som spokojná s lektorom, ktorý nás vyučoval, s priestormi a technikou, na ktorej sa realizovala výučba, s celkovou organizáciou štúdia a ani s vedomosťami, ktoré som za prvé 4 mesiace nadobudla. Ak ste v niečom absolútny začiatočník, spočiatku sa vám zdá, že napredujete míľovými krokmi, no tento rast sa po istom čase zastaví, ak sa vám nevenuje človek, ktorého učenie baví a ktorý učiť vie. Môj lektor bol možno odborník vo svojej oblasti, ale schopnosť učiť a byť pre mňa vzorom rozhodne nemal. Jeho výklad bol chaotický, nepremyslený, informačne chudobný. Často nevedel, čo s nami má preberať, preto sme na hodine počúvali viac o jeho deťoch, manželke a málo vtipných príhodách ako o tom, za čo sme si zaplatili. Keď som sa v januári vrátila z Dubaja, bola som definitívne rozhodnutá, že štúdium ukončím. 

Našťastie, študijná referentka mi navrhla prestúpiť do iného kurzu k inému lektorovi. Bola som sa na skúšku pozrieť na jeho hodinu a bolo to ako 100 a 1 v porovnaní s mojím predchádzajúcim lektorom. Namiesto sobotného dopoludnia som teda začala v škole tráviť štvrtkové večery. Kurz, do ktorého som prestúpila, bol síce o niekoľko hodín pozadu, ale vďaka tomu som aspoň "dobehla" všetko, čo ma môj predchádzajúci lektor naučiť nedokázal. Škola medzičasom presťahovala do nových, o poznanie komfortnejších priestorov a vyriešili sa aj viaceré technické problémy, ktoré sme mali s počítačmi a internetom. Musím uznať, že napriek mnohým nedokonalostiam, s akými som v rámci štúdia stretla, vedenie školy naozaj pracuje na ich odstránení. 

Aplikácie loga

Ak by ste sa ma spýtali v januári "Ako škola?", odpovedala by som asi "Nič moc". Ak to však mám zhodnotiť teraz, fakticky som rada, že som to v januári nevzdala. Naučila som sa pracovať v Photoshope, Illustratore a pracovať s fotoaparátom. Už nefotím na automat, fotky neupravujem v 4 programoch, ako tomu bolo doposiaľ, pretože som v každom vedela urobiť niečo a v žiadnom všetko, no a naučila som sa robiť logá:) Tento týždeň som obhajovala svoju semestrálnu prácu a nechcelo sa mi veriť, že ešte takto pred 3 mesiacmi som si vedela Illustrator akurát tak zapnúť a teraz tu mám hotové logo a k nemu celý brandbook. No a tým sa dostávam k pár užitočným myšlienkam, o ktoré by som sa s vami rada podelila:

  1. Je jedno, čo si vyštudoval na strednej alebo na vysokej škole. Nikdy nie je neskoro vyštudovať to, čo ťa skutočne baví.
  2. Ak ťa to baví, tak to nie je škola. Nevyhýbaj sa vzdelávaniu len preto, že si v minulosti do školy nechodil rád. 
  3. Tvoja účasť v škole nestačí, 70 % úspechu je tvorené samoštúdiom.
  4. Kdekoľvek si myslíš, že sa nachádza hranica tvojich schopností, vždy ju dokážeš posunúť.
  5. Ak si za štúdium platíš, požaduj adekvátne výsledky. Ak štúdium nie je podľa tvojich predstáv, prijmi potrebné rozhodnutia, inak je to strata času, energie aj peňazí.

Ako ste na tom vy? Podarilo sa vám na prvýkrát vyštudovať to, čo vás baví a živí alebo uvažujete/už aj pracujete na rekvalifikácii? Prajem vám ešte pohodový víkend.

sobota 2. júna 2018

Ako šetriť a našetriť

Ahoj decká, 

popri všetkých týchto bytových vybavovačkách, ktoré teraz riešim, som sa "zakecala" so zamestnancom banky o tom, ako sú na tom mladí ľudia so šetrením. Povedal mi, že čo sa týka ľudí v našom veku (chlapec bol cca tak "starý" ako ja), o šetrení veľmi nemôže byť reč. Vraj sa denne stretáva s prípadmi, kedy odložiť si 20 - 50 eur mesačne bokom robí mladým ľuďom problém - často nie preto, že by na to nemali, skrátka sú presvedčení, že by im tých 20 eur chýbalo, resp. sú naučení míňať príjem nadoraz. 

Samozrejme, ešte pred tým, ako sa začnem rozpisovať, je iné, ak človek žije z nižšieho príjmu a naozaj nemá priestor šetriť. O takýchto prípadoch nebude tento článok. Tento článok je venovaný ľuďom, ktorý by si mohli a vedeli našetriť, ale sa im to nedarí z dôvodu slabej vôle, prípadne zo zvyku. Ono je strašne super neuvažovať nad tým, na čo peniaze miniem, ale vieme, ako to je - obed sem, kávička tam, do drogérky si ideš iba po šampón a necháš tam 60 eur... Peniaze majú tendenciu ľahko sa rozkotúľať, otázka je, či je to potrebné. Raz príde deň, kedy budeš naraz potrebovať väčší objem peňazí a vtedy si spomenieš na všetky zbytočné výdavky. Jasné, dopriať si treba, ale je super poznať určité hranice - je super poznať SVOJE hranice, pretože všetci ich máme niekde inde.

Foto: Rawpixel via Pexels

Ako teda šetriť a naozaj našetriť?

  1. Sporiaci účet. Je asi najjednoduchšou cestou, ako si šetriť. Peniaze odchádzajú z bežného účtu na sporiaci účet pravidelne a vo výške, ktorú si zvolíš. Už pri prevode 20 eur mesačne môžeš mať za rok našetrených 240 eur + úroky, za čo si vieš kúpiť napríklad gauč:) Pri prevode 200 eur mesačne máš za rok 2 400 eur + úroky. Nemusíš si šetriť na nič konkrétne, ale keď raz budeš tieto peniaze potrebovať, budeš ich mať a budeš rád, že si si sporil. 
  2. Domáca kuchyňa. Stravovanie sa mimo domu je pohodlné, chutné a rýchle, ale aj drahšie. Tak si to porovnajme. Jeden obed v reštaurácii cca 5 eur, jeden obed navarený doma cca 2 eurá. Keby si v reštike jedol každý deň, tak 365 dní x 5 eur = 1 825 eur za rok. Obed doma 365 dní x 2 eurá = 730 eur za rok. Celkom rozdiel, keď si to človek takto napočíta, však?
  3. Služby. Je množstvo činností, ktoré by človek zvládol doma, napriek tomu sme si zvykli delegovať ich na iných. Muži by iste zvládli "prezutie" áut aj bez autoservisu a ženy spraviť si manikúru aj bez salónu. Podobných príkladov je veľa, stačí sa len zamyslieť, čo využívam a niekedy možno zbytočne. 
  4. Predaj na bazári. Plná skriňa vecí, ale stále nemáš čo na seba? A nie je to práve tou plnou skriňou vecí, kde zavládol chaos? Nakupujeme, ale nezbavujeme sa - a nehovorím len o oblečení. Čo môžeš, nechceš a nepotrebuješ, predaj. Aj symbolická suma je viac ako nič. Predáš 5 párov topánok po 10 eur a hneď máš v peňaženke "pajdíka":)  
  5. Demonštratívna spotreba. Tak ako v ničom, ani v spotrebe sa netreba porovnávať. Whatever, že niekto chodí na dovolenku 6x za rok, má takú alebo onakú kabelku, skriňu plnú vecí a stále dosť peňazí na obedy, kávičky...Všetci máme inú východiskovú situáciu, iné možnosti, iné priority. Nezabudni, čo je tvojou prioritou. Kupovať si niečo iba preto, aby som sa dotiahol na nejakú skupinu ľudí alebo dosiahol nejaký pomyselný status, je hlúposť. 
  6. Doprava. Veľa mladých ľudí túži po aute, ale môj názor je taký, že ak auto vyslovene nepotrebuješ, tak minimálne z finančného hľadiska je výhodnejšie byť bez neho. Napríklad v BA ťa preprava MHDčkou vyjde do 25 eur na mesiac, navyše viaceré linky sa takmer celodenne úspešne vyhýbajú zápcham (električky a linky chodiace po pruhoch vyhradených pre MHD). Tak len povedz - kedy si pri každodennej preprave dal za auto 25 na mesiac?:)
  7. Zdieľanie. Zdieľanie bytu, auta alebo zakúpených licencií na počítač - to všetko ti pomôže ušetriť pár drobných, ktoré si môžeš dať bokom a použiť ich vtedy, keď na ne príde rad. 
  8. Keď investovať, tak do niečoho hodnotného. Sú investície, pri ktorých síce vynaložíš nejaké peniaze, ale vrátia sa ti dvojnásobne, a to nielen vo finančnej podobe, ale aj ušetreného času a energie. Napríklad investícia do vzdelania je nápad, aký neskôr rozhodne oceníš. 
Na záver mi však nedá nenapísať, že ak na niečom šetriť nechcete, tak na tom proste nešetrite. Priority ľudí sa líšia a ak je niečo pre vás dôležité, tak do toho investujte. Jedna vec je šetriť zdravo a druhá vec je žiť v kŕči. Lebo tak ako míňať, aj šetriť treba s mierou...:)

Pomohol vám tento článok? Zvyknete si pravidelne odkladať peniaze bokom? Z akých výdavkov zvyknete mať najčastejšie výčitky alebo, naopak, na čom sa vám darí šetriť?

Pekný deň vám prajem:)