sobota 27. januára 2018

Plávali sme s delfínmi | Khasab, Omán

Krásne víkendové ránko:)

Dnešné rozprávanie bude o meste Khasab (čítaj "chasab"), o ktorom som, priznám sa, ešte takto pred rokom ani netušila, že existuje. Pôvodne som Vám chcela dať ománsku časť našej dovolenky celú do jedného príspevku, ale uvedomila som si, že by to bolo veľa textu aj fotiek. Opäť sa mi potvrdilo, že ak človek ide do známeho mesta, zhruba vie, čo ho čaká a potom si už len v hlave "odškrtáva" chronicky známe pamiatky. Presne tak to bolo v prípade emirátskej časti našej dovolenky. Dubaj a Abu Dhabi sú dychberúce mestá, ale najsilnejšie zážitky som si odniesla z Ománu. 

Omán je krajina, ktorá sa ešte len otvára cestovnému ruchu. Pre Slovákov je to tu s vízami podobne ako pri Emirátoch - ak neplánujete pobyt v krajine v trvaní dlhšom ako 30 dní, získavate víza pri vstupe do krajiny. V porovnaní s Dubajom a Abu Dhabi nás po príchode do Ománu čakal celkom iný "svet". Betón vystriedala prekrásna hornatá krajina (kopce tu dosahujú až 3 000 m!), na niektorých miestach celkom vyprahnutá. Civilizácia sa tu skupinkuje v malých osadách, mnohé majú iba od 10 do 50 obyvateľov. Pri pohľade na pár malých skromných príbytkov učupených v nekonečnom priestore ničoho a v objatí (alebo zajatí?) veľkých kopcov vás napadá len jedno slovné spojenie - odrezaní od sveta

V rámci fakultatívnych výletov sme v Ománe navštívili 2 miesta, dnes Vám porozprávam o Khasabe. Pri tomto výlete sme sa vlastne nedotkli nohou pevniny:) Z našej veľkej výletnej lode sme iba presadli do menšej loďky a pol dňa sa plavili okolo nádherných fjordov, pre ktoré dostal Khasab pomenovanie Nórsko Arábie. Kopce okolo nás boli raz biele, inokedy tmavé alebo pieskové až do oranžova. Toto prudko fotogenické prostredie bolo príčinou, prečo som si domov doniesla miliardu fotiek len z tohto jedného pár hodinového výletu. Naša loďka mala 2 poschodia, my sme sa rozhodli usadiť sa na vrchu. Sedeli sme na veľkých pohodlných vankúšoch, čo v kombinácii so slniečkom, vodou a krásnou panorámou okolo bol absolútny strop cestovateľského rochnenia.

Vlastne nie. Ten prišiel až vtedy, keď naša loďka a aj druhá, ktorá brala výletníkov na rovnakú plavbu, znenazdajky zastali vedľa seba a v rovnakom momente sa prudko rozbehli vpred. Medzi loďami sa zrazu vynorili delfíny a plávali s nami, akoby pretekali o to, či oni alebo naše lode budú skôr v cieli, ktorý neexistoval. Toto bol tak silný zážitok! V polovici našej plavby sme zastali pri Telegraph Islande, kde sme si mohli z loďky skočiť do vody a hodinku si poplávať. Cestou späť sme pozorovali malé osady na pobreží, ktoré tvorilo pár domčekov. Ľudia v týchto osadách nemajú iné spojenie so svetom, iba po mori, živia sa rybolovom a deti z týchto osád chodia do školy iba 2x do týždňa. Chodí po nich školská loďka (ako u nás školský autobus:)). Sprievodca nám na jednom mieste s veľkým oduševnením ukazoval žraloky, ale myslím, že ich nikto okrem neho nevidel:D Ku koncu našej plavby sa more riadne rozšantilo a nás na hornej palube hádzalo tak, že sme mali problém sedieť, nieto ešte stáť:D

Aj keď som na túto dovolenku išla hlavne kvôli Dubaju a Abu Dhabi, napokon to bol Omán, z ktorého som prišla domov absolútne očarená. Zažili ste tiež niečo podobné? Že ste išli na miesto, od ktorého ste možno až tak veľa neočakávali, ale "zložilo" vás tak, že naň nikdy nezabudnete? Na dnešok sa lúčim, majte ešte krásny dník:)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára