nedeľa 30. decembra 2018

10 + 1 tipov, ako v novom roku lepšie zaobchádzať s peniazmi

Ahoj decká,

ak sa chcete v roku 2019 lepšie správať ku svojim peniazom, možno vám pomôže nasledujúcich 10 tipov:

Foto: Pixabay via Pexels

Pozrite sa, na čo míňate peniaze - zbieranie bločkov je otrava, ale možno vám pomôže otvoriť si internetbanking a pozrieť si pohyby na účte. Nevýhodou je, že ak realizujete výber z bankomatu a až potom platbu, internetbaking vám nepovie, na čo bola hotovosť minutá. Skúste teda aspoň jeden mesiac zbierať bločky + túto evidenciu doplniť o výdavky, ktoré realizujete iba raz za čas (napr. nákup kontaktných šošoviek, oblečenia, električenky, liekov, darčekov...). Spíšte si výdavky a pouvažujte, ktoré by sa dali znížiť a ktoré celkom eliminovať. Možno máte predplatený časopis, ktorý nestíhate čítať alebo posťahovaných niekoľko platených aplikácií/softvérov, ktoré nevyužívate.

Skúste platiť v hotovosti - vyberte si na začiatku mesiaca takú sumu, do ktorej sa daný mesiac musíte zmestiť aj keby čo bolo. Bude to challenge, ale ak chcete zaobchádzať s peniazmi racionálnejšie, za vyskúšanie to stojí.

Založte si sporiaci účet - určite pohodlnejšie riešenie ako to predchádzajúce. Peniaze vám budú každý mesiac automaticky odchádzať z bežného účtu na sporiaci účet vo výške, ktorú si zvolíte. Zvoľte si dostatočne zaujímavú čiastku, aby ste nielen šetrili, ale aj našetrili. Môžete si napríklad povedať, koľko peňazí chcete mať nasporených o rok, a tak si vypočítať výšku mesačnej čiastky. Myslite dopredu. Teraz možno po ničom netúžite, ale o rok/o dva možno budete chcieť nové auto, byt, preto čím skôr začnete sporiť, tým skôr sa k svojmu materiálnemu cieľu dostanete.

Používajte zľavové kódy - pri drahších veciach sa oplatí vygoogliť si zľavový kód. Po zadaní kódu môžete dostať zaujímavú zľavu, pokojne aj 50 - 80 %. Zľavové kódy sa nachádzajú na zľavových portáloch alebo ich poskytujú priamo predajcovia, prípadne influenceri. 

Nerobte impulzívne nákupy - niečo zahliadnete/o niečom počujete a ihneď sa to stáva položkou na vašom wishliste? Dajte si čas. Napríklad 2 týždne alebo mesiac. Ak aj potom budete po danej veci túžiť, s čistým svedomím si ju kúpte. A nemusíte sa báť, že danú vec už nezoženiete - v dnešnej dobe, kedy je všade všetkého veľa a všade to isté, nájdete rovnaký tovar určite aj u iných predajcov. 

Zrušte odber newsletterov - nájdete si každý deň vo svojej schránke niekoľko mailov s chrumkavými akciami? Preč s nimi. Ak niečo nepotrebujete, je jedno, že je to v akcii. 

Uprednostnite kvalitu pred kvantitou - sú veci, do ktorých sa oplatí investovať. Dobrá kabelka, kabát, topánky... Ak sú aj drahé, ale vydržia veľa rokov a máte ich rady, je určite lepšia investícia mať doma jeden dva takého funkčné kusy ako množstvo zničených alebo nenosených.  

Nakupujte z druhej ruky - na webe nájdete množstvo portálov, kde ľudia predávajú veci ešte v pôvodnom balení či oblečenie s visačkou. Načo platiť za veci plnú sumu, keď ich viete nájsť za polovicu? 

Využívajte knižnicu - ak radi čítate, knižnica je pre vás určite hospodárnejším riešením. Ruku na srdce - sú knihy, ktoré aj keď sú super, viac ako raz neprečítate. A len vám na ne doma padá prach. Tak prečo si ich nepožičať? Prečítate, vrátite. 

Robte barterové výmeny - dohodnite sa s kamoškami a priebežne si vymieňajte veci, ktoré už nenosíte/nepoužívate. Zbavíte sa toho, čo vám len zaberá miesto a získate to, čo vám urobí radosť. 

Extra tip: Zvýšte svoje príjmy - ak sú vyššie uvedené body pre vás ťažko stráviteľné, namiesto minimalizácie výdavkov môžete urobiť opačný krok - maximalizovať príjmy. Otázka znie, čo je pre vás ľahšie?:)

Krásne ráno vám prajem:)

streda 26. decembra 2018

Ako dodržať predsavzatia?

Ahoj decká, 

blíži sa nám Nový rok, dávate si predsavzatia? Ja áno. Ciele si stanovujem priebežne počas celého roka - všimla som si, že najmä vtedy, keď mám viac dní voľno, vtedy mám viac času pootvárať aj tie zásuvky v mozgu, ktoré sú inak nedostupné. V roku 2018 sa mi podarilo splniť si viacero snov, vybaviť niekoľko dlhšie odkladaných úloh, urobiť zopár veľkých rozhodnutí a zbaviť sa svojho najväčšieho zlozvyku. A tu je môj návod na to, ako dodržať predsavzatia:

Photo: Brigitte Tohm via Pexels
Dávajte si iba predsavzatia, ktorých naplnenie je pre vás reálne
Tu si ujasnime jednu vec - akékoľvek predsavzatie je reálne, ale musíte si veriť. Ak si dáte predsavzatie, o naplnení ktorého budete sami od začiatku pochybovať, nebude sa vám do neho chcieť alebo nie je pre vás dostatočne atraktívne, potom si ani nebudete vedieť nájsť čas/chuť na jeho naplnenie. Takéto predsavzatia si radšej nechajte na neskôr, keď sa jedného dňa pre vás stanú ozaj dôležité. 

Stanovte si radšej pár dôležitých, ako množstvo nepodstatných cieľov
Pri dlhom zozname predsavzatí budete mať pred sebou zrazu iba množstvo obmedzení, zákazov, príkazov a budete sa cítiť ako v zajatí. Dodržať predsavzatie znamená mať určitú dávku sebadisciplíny, dodržiavať určité pravidlá a tých bude na vás zrazu toľko, že bude ľahšie to celé vzdať ako sa trápiť. Stanovte si teda iba jedno, dve, tri väčšie predsavzatia, ostatné si nechajte na neskôr. 

Stanovte si termíny
Ku každému predsavzatiu si stanovte termín, kedy na ňom budete pracovať alebo do kedy má byť naplnené. Cieľ bez termínu = cieľ, ktorý zaručene nedosiahnete.  

Svoje predsavzatia si spíšte
Je to ako so zmluvou - zaväzujete sa sami sebe niečo dodať (nazvime to pocit šťastia) a kým to nemáte na papieri, akoby to neexistovalo. Nebudete sa môcť o mesiac vyhovárať, že vám na tom predsavzatí až tak nezáležalo, lebo ste si dali tú námahu, že ste si našli/kúpili zošit, kde ste si svoje predsavzatie starostlivo zapísali. Zároveň vás bude motivovať predstava, že jedného dňa tento riadok vo svojom zošite definitívne vyškrtnete. 

Zostavte si plán
Viete čo chcete, ale ako to dosiahnuť? Práve to si musíte premyslieť - svoj bojový plán. Čo, kedy, ako, kde. Inak je to iba cieľ bez cesty. A práve o tú cestu tu ide. Aby ste počítali s tým, že nejaká bude. A že bude možno dlhá. Musíte vedieť, čo vás počas nej čaká.

Buďte realisti
Vo svojom pláne nezabudnite aj na svoj bežný, reálny život. Je plný povinností, ale aj radostí. Svoje predsavzatia nepovyšujte nad všetko ostatné, ale "zapasujte" ich medzi doterajšie aktivity ako kúsok skladačky puzzle. Iba tak sa bude z predsavzatia bežná súčasť vášho života, nie akýsi kŕč, ktorý desí všetkých vrátane vás. 

Stanovte si pravidlá
Také, ktoré sú pre vás prijateľné. Začnite miernejšími, postupne buďte na seba prísnejší. Pravidlá si nastavujete vy, nastavte si ich teda vhodne a s rozvahou. V tomto prípade nebudú pravidlá na to, aby sa porušovali. Naopak, budú tvoriť striktnú hranicu, za ktorú nepôjdete. Lebo ak pôjdete raz, bude vás to lákať druhý aj tretíkrát. A potom o čom to je?

Začnite postupne 
Je pochopiteľné, ak chcete výsledky vidieť čo najskôr, ale zásadnou zmenou režimu zo dňa na deň si to celé iba skomplikujete. Zo začiatku vás bude poháňať nadšenie, ale keď opadne, nebude sa vám chcieť v tak vysoko nastavenej latke pokračovať. Začnite pozvoľna, nech si vaša psychika a fyzika :)) zvyká. Nech sa veci pre vás stávajú postupne prirodzenými. Mnohé predsavzatia totiž nefungujú na princípe dosiahnem toto a tým to pre mňa končí, ale vyžadujú si trvalú, udržateľnú zmenu. 

Nechcite všetko hneď
Základným stavebným kameňom každého predsavzatia je vytrvalosť. Všetko to, čo plánujete stavať, budete stavať na tomto kameni. Nezabúdajte naň. A myslite naň najmä vtedy, keď bude najhoršie. 

Nájdite si motiváciu
Keď nevieš ako ďalej, spomeň si, prečo si začal. Keď už ste si spísali svoje predsavzatia, plán a termíny, dajte si tú námahu a spíšte si dôvody, pre ktoré chcete svoje ciele dosiahnuť. Skúste byť čo najkonkrétnejší, vágne dôvody vás počas krízy za srdce nechytia. 

Zvoľte si vhodnú komunikačnú stratégiu
Niektorí ľudia potrebujú o svojich snoch hovoriť, aby si na seba vytvorili pozitívny tlak tým, že do problematiky zainteresujú iných ľudí, ktorí sa na ich pokroky pýtajú. Títo ľudia potom nemôžu dopustiť, aby na svojich snoch nepracovali, lebo by to bolo zlyhanie pred očami mnohých ľudí. Naopak, niekomu vyhovuje nezdieľanie snov, pretože ich zdieľanie by bolo pre dotyčnú osobu negatívnym tlakom. Pouvažujte teda, aký typ ste a ako (a či vôbec) budete svoje predsavzatie komunikovať pred inými.   

Odmeňujte sa
Tým myslím odmeňujte sa vhodným spôsobom. Nie takým, ktorý bude znamenať porušenie vašich pravidiel a 2-dňové výčitky. 

Neprestávajte
Už len to, že ste začali, znamená, že ste bližšie k svojmu cieľu viac, ako kedykoľvek predtým. A každým dňom ste bližšie a bližšie. Nezabúdajte na to. Ak sa vzdáte, zmažete všetko, čo máte za sebou - všetok ten čas, energiu, peniaze a ktovie, čo ešte.  

Nech je to naposledy
Toto pravidlo platí obzvlášť vtedy, ak ste sa o dosiahnutie svojho cieľa už niekoľkokrát neúspešne pokúsili. Vydajte sa na svoju cestu tak, akoby to bola vaša jediná - prvá aj posledná šanca. Za neúspešnými pokusmi urobte hrubú čiaru - je tu nový začiatok, uvažujte tu a teraz, ste teraz niekde úplne inde ako ste boli pred rokom, pred piatimi. Tentokrát to bude iné. Tentokrát to dokážete. 

štvrtok 20. decembra 2018

Aká je práca projektovej manažérky ALEBO aj Ty môžeš mať prácu snov

Ahoj decká,

ku koncu roka asi všetci bilancujeme svoje životy a ja som si uvedomila, že ešte stále robím prácu, ktorú som si našla ako prvú po vysokej škole. Tú istú prácu, s ktorou som chcela skončiť ešte v skúšobnej dobe. A už ju robím 3 a pol roka. 

Foto: Kaboompics.com via Pexels

Kdesi na internete som našla rebríček najstresujúcejších povolaní a projektový manažér bol na prvom mieste. To vysvetľuje, prečo som túto prácu nezvládala ja a prečo ju nechcú robiť mnohí ďalší - usudzujem z fluktuácie, ktorú vo firme máme. Začiatky - a moje začiatky trvali dlho - boli ťažké. Pracovala som veľa a rozumela máločomu. Od začiatku som chápala, že manažér = človek, ktorý si musí vedieť zorganizovať čas a všetky úlohy, ale mne to akosi nešlo. Dni mali príliš málo hodín a ja čím ďalej tým menej energie. Nevedela som si organizovať nielen prácu, ale ani súkromné veci, pretože som ich práve kvôli práci často presúvala, rušila. Pracovala som po večeroch aj cez víkendy a počas prvého roka a pol som nemala ani deň dovolenky. Nie preto, že by mi ju zamestnávateľ neumožnil, skrátka som bola tak neschopná si zorganizovať úlohy a tak vystresovaná z toho všetkého, že mi ani nenapadlo, že by som si nejaké voľno mohla zobrať. Cca po roku a pol - dvoch rokoch som si zobrala 4 dni voľno. 

Neviem, či môžem vyššie opisovaný stav nazvať workoholizmom. Workoholik je asi ten, kto robí veľa, ale robí to z lásky k svojej práci. Ja som iba robila veľa a nestíhala som sa zamýšľať nad tým, či mám svoju prácu rada. Samozrejme, v takomto režime sa dlho fungovať nedá a aj mne z toho začalo "šibať". Syndróm vyhorenia som si nepripúšťala, ale s odstupom času viem, že som ho prekonala. Bolo to obdobie cca 3 mesiacov, kedy som bola extrémne vyčerpaná, stratila som záujem o všetko a o všetkých. Nedokázala som sa donútiť ani do činností, ktoré mám rada najviac na svete, iba pomyslenie na ne ma unavovalo. Nechodila som von, bola som stále v strese, nedokázala som "vypnúť" a v noci som nespávala, pretože mi hlavou vírili telefonáty, maily, to do listy. Jedla som buď málo alebo nárazovo a veľa, dostavili sa problémy so žalúdkom, bola som nervózna a protivná. Moji najbližší mi naznačovali, že niečo nie je v poriadku, ale ja som si to uvedomila až vtedy, keď som raz na víkend prišla k rodičom a celý som ho preplakala. V duchu som prosila, aby ma niekto už konečne zobral k lekárovi, lebo sama to nezvládnem. 

Od toho víkendu prešlo už veľa mesiacov. Niečo sa vtedy vo mne zlomilo a poňala som svoju prácu inak. Mojím problémom bolo, že som pracovné úlohy príliš prežívala, všetko som chcela urobiť na 120 % a hneď. Nevedela som si povedať "dosť, aj zajtra je deň." Bol to predovšetkým tlak okolia, ktorý som neustála. Projektový manažér uspokojuje záujmy minimálne 3 strán - klienta (prijímateľa finančných prostriedkov), poskytovateľa finančných prostriedkov a svojho zamestnávateľa. Všetky tieto 3 strany majú svoje požiadavky, svoje termíny, každý chce všetko čo najskôr (inak povedané, roboty ako na kostole, ale už včera bolo neskoro). Po onom víkende som si ale povedala, že ak tieto požiadavky nedokážem spracovať ako normálny človek - v priebehu 8 alebo 9 hodín, piatich dní v týždni a pritom mať voľné večery, víkendy a občas čerpať dovolenku, potom táto práca nie je pre mňa. Buď odídem ja alebo ma vyhodia. A na to druhé som bola pripravená od prvého dňa, ako som začala v robote končiť po 8 odpracovaných hodinách.

Našťastie, veci sa utriasli a už nerobím agendu, ktorá ma zo všetkého najviac vyčerpávala. Projektový manažment je na jednej strane o tvorbe projektov, na strane druhej o realizácii už schválených projektov. Ak robíte jedno alebo druhé, dá sa to, ale akonáhle robíte oboje, je to vyčerpávajúce. Pri tvorbe projektov sa potrebujete dlhší čas na niečo sústrediť, je to pokojnejšia a kreatívnejšia práca, ktorú mám rada preto, že pri nej môžem robiť to, čo ma baví najviac - veľa písať. Realizácia projektu je, naopak, akčnejšia, spojená s vybavovaním množstva telefonátov a v neposlednom rade aj problémov. Akonáhle mi teda zostala len jedna agenda - tvorba projektov, je moja práca o niečom celkom inom ako na začiatku. Už to nie sú len termíny, požiadavky a stresy, ale úprimne môžem povedať, že ma moja práca baví. 

Na záver uvažujem, čo uviesť ako pointu tohto celého, pretože som vás na prácu projektového manažéra nechcela ani navnadiť, ani vás od nej odradiť. Skôr by som svoju skúsenosť chcela aplikovať na akékoľvek povolanie - niekedy nie je chyba v tom, čo robíme, ale ako sa k práci staviame. Niekedy nie je potrebné nevyhnutne zmeniť prácu, stačí zmeniť postoj. Upratať si pred vlastným prahom. Lebo práca bude vždy len práca. Vložíš čas a energiu a dostaneš peniaze. Akákoľvek povinnosť bude vždy len povinnosť. No to, ako sa k nej postavíš, si môžeš vybrať. Buď budeš nadávať alebo vec skrátka vybavíš a ideš ďalej. V mojom prípade to bol obrat z nuly na 100, takže som dôkazom, že sa to dá:)

Majte ešte pekný deň. 

sobota 15. decembra 2018

10 myšlienok, ktoré zmenili môj (pohľad na) život

Ahoj decká, 

ešte len začínam písať tento článok, už viem, že ho budem musieť rozdeliť na viac častí, pretože myšlienok, ktoré zmenili môj (pohľad na) život, je množstvo. Tu je teda prvých 10 - verím, že vás inšpirujú:)


Čo najhoršie sa môže stať?
Túto otázku si kladiem vždy, keď tuším nejakú komplikáciu alebo idem do niečoho, čo 50:50 nemusí vyjsť. Akonáhle si odpoviem, zistím, že sa nemám pre čo stresovať, pretože čokoľvek príde, človek si poradí. Koľkokrát som už bola v situácii, kedy som si myslela, že niečo nezvládnem, nestihnem, pokazím, ale napokon sa každá takáto situácia uskutočnila a tramtadadá, život ide ďalej, nič hrozné sa nestalo. 

Všetko sa deje z nejakého dôvodu.
Možno tu a teraz nechápem významu situácie, ale s odstupom času zistím, že puzzle do seba zapadajú. A všetko, úplne všetko - najmä to zlé - bolo na niečo dobré, niečo ma to naučilo a niekam ma to posunulo. Táto myšlienka mi pomohla nepozastavovať sa príliš hlboko/dlho nad ničím a relatívne rýchlo hodiť za hlavu každú nepríjemnosť.  

Neexistuje nedostatok času, len zle zmanažovaný čas. 
Žijeme v dobe "nemám čas", ale predsa len si vždy nájdeme čas na Instagram, Facebook, televízor. Nuž teda čas máme vždy na to, na čo ho chceme mať. Vždy je to o prioritách. Ak sa nám do niečoho nechce, potom na to nikdy nebude čas - naopak na to, čo robíme radi, bude čas vždy. Táto myšlienka ma naučila, že aj za krátky čas sa dá stihnúť veľa vecí - volá sa to efektívnosť. Stačí si určiť priority a mať kúsok sebadisciplíny. A možno trochu kofeínu:) 

Čas je vzácny - rozdeľuj ho s rozvahou. 
Táto myšlienka súvisí s predchádzajúcou. Dôležité je, že tu nehovoríme len o voľnom čase. Ak máš prácu, ktorá ťa nebaví, vymeň ju za inú, je to TVOJ čas a to, ako ho stráviš, je veľmi dôležité. Nemrhajme svojím časom na aktivity, ľudí a veci, ktoré nás vyčerpávajú. Ak ťa zavolá von niekto, kto v tvojom živote nemá miesto, odmietni to. Ak tráviš veľa času aktivitami, ktoré ťa nikam neposúvajú a ty by si sa chcel niekam posunúť, zmeň to. Čas je proste dar a je len na tebe, na čo ho premeníš. 

Ak si myslíš, že niečo dokážeš alebo nedokážeš, v oboch prípadoch máš pravdu.
Stále viac si uvedomujem, že veľa vecí nie je o talente či drine, ale napríklad aj o šťastí. A nastavení mysle. A nastavenie mysle a šťastie spolu veľmi úzko súvisia. Ak si ešte nevidel Tajomstvo, mal by si to napraviť.  

Žiadne rozhodnutie nie je nesprávne.
Niekedy trávime kopu času rozhodovaním sa medzi možnosťami, z ktorých - a to je to kúzlo - nie je žiadna správna. Čierny alebo biely sveter, hnedá alebo sivá podlaha, dovolenka vo Francúzsku alebo v Taliansku - čokoľvek si vyberiete, nie je to lepšia alebo horšia cesta, pretože nikdy neviete, ako by sa vyvinula možnosť, ktorú ste si nevybrali.  

Náš život bude presne taký, ako si ho zariadime. 
Vo svojom živote hráš hlavnú úlohu ty a teda aj za to, ako si so svojím životom spokojný, môžeš do veľkej miery ty. Sú úlohy a rozhodnutia, ktoré za nás nikto iný nespraví a ak sa chceme niekam posunúť, musíme pre to niečo urobiť. My ľudia sme v tomto smere zvláštne tvory - dobre vieme, čo by nás urobilo šťastnými, napriek tomu sme o svoje šťastie málo ochotní bojovať. Chceme dosiahnuť veľké veci s minimom námahy (napr. schudnúť 10 kíl tým, že si 3x lajtovo zacvičíme s videom na You Tube), ale takto to nefunguje. 

Niektoré veci si ľudia nevšimnú, ak na ne neupozorníme. 
Tejto myšlienke som venovala jeden celý článok - pointou je neupozorňovať na svoje nedostatky, pretože mnohé nedostatky nie sú reálne (vytvárame si ich subjektívne v našej hlave), iba nimi zbytočne krivíme obraz iných ľudí o našej osobe. Zároveň si mnohé reálne nedostatky iní ľudia nevšimnú, kým o nich nezačneme hovoriť. Tak či onak nie je potrebné zhadzovať sa pred sebou ani pred inými. 

Nemusíš vidieť celé schodisko, stačí vidieť prvý schod a urobiť prvý krok. 
Niekedy je toho na nás príliš a nevieme, kde začať. Či už ide o pracovné povinnosti, vybavovačky na úradoch, upratovanie domácnosti alebo upratovanie v živote. Táto myšlienka ma naučila nevnímať tú masu pred sebou ako celok, ale ako niečo, čo z nej trčí a čím môžem začať bez toho, aby som sa zamýšľala, koľko je toho ešte predo mnou. Proste niekde začnem a raz snáď niekde skončím. 

Praj si, ver a dostaneš to.
Množstvo malých a niekoľko skutočne veľkých a dlhoročných snov, ktoré sa mi splnilo, je pre mňa dôkazom a motiváciou, že nič nie je nemožné. Dokonca sa mi splnil aj jeden delikátny sen - čakalo ma niečo, čomu som sa chcela vyhnúť a hovorila som si, že by som brala ČOKOĽVEK, len aby som sa z toho mohla vyzuť. No a tak sa stalo, mala som úraz. Vtedy som pochopila slovám "buď opatrný v tom, čo si praješ", pretože čokoľvek si praješ, všetko je reálne. Stačí veľmi chcieť, vesmír to zariadi:)

Majte pekný víkend!

nedeľa 9. decembra 2018

Budapešť

Ahoj decká, 

tento víkend sme si s Peťou a Aďou urobili výlet do Budapešti. Bola som zvedavá na vianočné trhy, pretože som o nich počula samé chvály a musím povedať, že sú naozaj pekné. Do mesta sme dorazili okolo obeda. Prešli sme sa po brehu Dunaja a popri tom hľadali niečo pod zub. Našli sme malú kaviarničku - jej názov si nepamätám, ale bola to presne jedna z tých kaviarní, do ktorej ideš, keď túžiš po pekných fotkách. V ponuke mali koláčiky, kávu, čaj, polievky a šaláty. Po obede sa k nám pridal Andrej a spoločne sme vyrazili na Rybársku baštu. Náš trip nemal žiadne záchytné body ani harmonogram a takýto výlet mi padol veľmi vhod. Nikam sa nenaháňať, nad ničím nerozmýšľať. Proste len ideš a tráviš čas s fajn ľuďmi. Po zotmení sme šli na trhy. Ľudí tam bolo toľko, že človek viac punču vylial ako vypil, ale presne to je tá atmoška. Večeru sme sa rozhodli vybaviť v reštaurácii a čo iné sme si mohli dať ako guláš a paprikáš. Úprimne, bol to najhorší guláš, aký som kedy jedla a s Peťou naň budeme ešte dlho spomínať. Každopádne sme strávili super deň v krásnom meste a aby som len nerozprávala, tak pripájam aj zopár fotiek.    





 

 


 




 

Chodíte na vianočné trhy? Ktoré sú vaše obľúbené? Kde ste tento rok boli alebo kam sa na ne chystáte?

nedeľa 18. novembra 2018

O sebadôvere a sebaláske

Ahoj decká, 

v poslednom čase si všímam, ako sa my ženy dokážeme ponižovať. Navzájom, ale i samé seba. V duchu aj nahlas. A nepáči sa mi to.

Určite ste už aj vy niekedy boli v situácii, kedy si vaša kamarátka "sypala popol" na hlavu ("som škaredá", "som tučná"...) a vy ste ju ubezpečovali, že to nie je pravda, veď predsa je pekná, šikovná, inteligentná... A ak nemáte sebavedomie level tritisíc, určite už aj vás niekto takto utešoval. Nie raz, nie dvakrát. Lenže prečo to vlastne robíme?

Foto: Luizclas via Pexels
Žiadnej z nás by sa nepáčilo, ak by niekto na našu adresu hovoril niečo škaredé. Ak by sa tak stalo, pravdepodobne by sme s tým niečo urobili. Tak prečo potom dovolíme svojmu JA, aby nás terorizoval? Od zlých ľudí sa dá "odstrihnúť" ľahšie ako od vlastného mozgu, ale ak s tým niečo nespravíme my, nespraví to nikto za nás. Žiadna kamarátka. Žiadne slová útechy. Práve naopak, ak nespravíme niečo so svojím pohľadom na seba samú my, aj tú kamošku to jedného dňa prestane baviť.

Jedna vec je, keď má niekto objektívne s niečím problém a ten problém je reálne prítomný. Medzi nami žijú ľudia s reálnym hendikepom, ktorí môžu povedať, že sú v určitých situáciách v nevýhode. Tento článok je však o neexistujúcich "problémoch", ktoré si vymýšľame. Ktorými zbytočne zaťažujeme svoju psychiku a - povedzme si to na rovinu - aj ľudí vôkol nás. Žiaľ, takto si samy vytvárame začarovaný kruh, kedy to, čo o sebe hovoríme, si začnú všímať/myslieť aj ľudia v našom okolí. Otázka znie - prečo nútime iných ľudí myslieť si o nás niečo zlé?

Ak teda nechceme, aby nás ľudia vnímali cez naše (reálne alebo vymyslené) nedostatky, nepoukazujme na ne. Niektoré veci si ľudia nevšimnú, ak na ne neupozorníme. A to je fakt. Ktorý ma priviedol k napísaniu tohto článku. Pretože sa v mojom okolí nazbieralo viacero príkladov, kedy som niekoho začala vnímať presne podľa toho, ako sa dotyčná osoba o sebe vyjadrovala. Ak sa ku sebe správaš určitým spôsobom, nemôžeš chcieť, aby sa iní ľudia k tebe správali inak. Ale poznám aj opačné prípady - ženy, ktoré nemajú potrebu sa nahlas akokoľvek hodnotiť, pri ktorých rozmýšľam, aké by bolo super, keby sme všetky raz dospeli do tohto štádia.

Kdesi som o sebeláske čítala peknú myšlienku - láska k sebe je ten najvyššie položený pohár v pyramíde. Až keď sa tekutinou naplní najvyššie položený pohár a začne pretekať, začnú sa napĺňať aj poháre pod ním. Inak povedané, kto naplní láskou seba, iba ten dokáže lásku vyžarovať. Nezabúdajme teda, že naše vnímanie samej seba sa veľmi odráža aj na vzťahoch s inými ľuďmi. 

Verte mi, žiadna žena - aj keď to tak navonok prezentuje - so sebou nie je na 100 % spokojná. Človek sám seba vníma inak, sami seba prežívame a riešime sa viac ako nás prežíva a rieši naše okolie. Nedostatky sú blbé v tom, že podľa nás sa na ne díva "celý svet", ale v skutočnosti sú väčšine ľuďom ukradnuté. Naopak, kúzlo nedostatkov spočíva v tom, že je možné ich premeniť na výhodu, jedinečný znak - niečo, bez čoho by ste to už neboli vy.

Na záver pripájam ešte pár myšlienok na zamyslenie:
1. Ak by sa nám zajtra malo stať niečo zlé, boli by sme vďačné za všetko, čo máme dnes. Buďme vďačné za všetko, čo máme dnes.
2. Nech už je váš nedostatok alebo "nedostatok" akýkoľvek, vždy sa nájde niekto, komu sa bude páčiť.
3. Dokonalosť neexistuje. Krása je subjektívna a nikdy sa nebudete páčiť všetkým.
4. Akonáhle odstránite jeden nedostatok, nájdete si ďalší. Riešenie: Prestaňte hľadať nedostatky. 
5. Prirodzenosť je obvykle najkrajšia. 

Byť vyrovnaná sama so sebou je dlhý proces, ale na začiatok stačí, keď na túto cestu aspoň vykročíme. Možno to nebude lepšie zajtra ani o týždeň, ale o rok, keď sa pozrieme späť, budeme už niekde celkom inde, ako sme dnes. 

Prajem vám krásnu nedeľu!

sobota 10. novembra 2018

Malý byt, veľké kompromisy?

Ahoj decká, 

tento víkend som si sadla za výkresy k bytu, aby som si premyslela, ako si ho zariadim. Byt je stále vo výstavbe, ale mne sa v hlave nazbieralo niekoľko fajn nápadov, ktorých reálnosť som si najskôr chcela overiť - pred tým, ako sa na ne začnem tešiť:) Lebo jedna vec je, keď človeku pracuje fantázia a druhá vec je, keď už musí zobrať do úvahy realitu - podlahovú plochu, dispozičné riešenie, umiestnenie rozvodov, prípojok, zásuviek... Tieto obmedzenia sú tým väčšie, čím menší je váš byt. A môj byt nepatrí zrovna medzi tie veľké:)

Z troch výkresov, ktoré som mala od developera, som urobila jeden súhrnný, kde som si zaznačila všetky dôležité údaje (rozmery, vzdialenosti, prípojky...) a následne som už len voľný priestor vypĺňala nábytkom. Na moje prekvapenie to šlo celkom rýchlo a neriešila som žiadne zásadné dilemy, i keď je pravda, že moje súčasné predstavy sú výsledkom už asi tak polročného rozmýšľania:)

Foto: Rawpixel via Pexels

Zariaďovanie malého bytu môže byť nočná mora, ale môže to byť naopak veľmi fajn, ak:

1. Si viete určiť priority. Je jasné, že do malého bytu toho nezmestíte toľko, ako do veľkého, tak teda pouvažujte, čo je pre vás skutočne dôležité a na čo ste skrátka iba zvyknutí. Mám kamaráta, ktorý funguje v byte bez kuchyne - pre niekoho je to nemysliteľné, ale jemu nechýba. Ja si zase viem v pohode predstaviť byt bez obývačky, na druhej strane by som sa celkom určite nevedela vzdať pracovného kútika.

2. Nechcete vyhovieť všetkým. Ak sa bavíme o menšom byte, v ktorom budete bývať iba vy, pokojne si môžete (a budete musieť) dovoliť byť sebec a myslieť hlavne na seba. Vaše návštevy možno preferujú riadny jedálenský stôl namiesto barového pultu, ale who cares? Najviac času budete v byte tráviť vy, tak hlavne, nech sa tam vám dobre býva. 

3. Stavíte na univerzálnosť a multifunkčnosť. Ľudia vo veľkých domácnostiach majú doma 4 veci, z ktorých každá slúži na to isté, vy budete mať doma jednu vec, ktorá bude slúžiť na 4 účely:) Smiešne, ale ako by nám to všetkým občas prospelo, keby sme boli menej konzumní. 

4. Poznáte triky, ako urobiť byt opticky väčší. Na internete je množstvo tipov, ako sa vhodne pohrať s farbami, vzormi, materiálmi, zrkadlami...

5. Máte radi minimalizmus. Kto nemá veľa vecí, tomu bude aj malý byt dostatočne veľký. Naopak, ak máte tendenciu kupovať veci jednu cez druhú a všetko si odkladať, aj veľký dom vám bude primalý. 

6. Pochopíte, že aj prázdne miesto je kus nábytku. Nemusíte využiť každý jeden centimeter, aj malý byt musí dýchať. 

7. Byt nezariadite ako internát. Lacno vyzerajúcim nábytkom, ktorý vzájomne veľkostne ani farebne neladí. 

8. Investujete do jedného výrazného/unikátneho prvku, ktorý bude stredobodom pozornosti všetkých návštev. Zaujímavý obraz, stôl, váza, komoda, lampa, gauč... 

9. Popustíte uzdy svojej fantázie. Nie všetok nábytok musí byť z Ikei. Nie všetok nábytok musí byť prirazený ku stene. Nebojte sa robiť veci inak. Aj malý byt môže byť štýlový a zaujímavý. Osobne rozhodne nechcem, aby môj byt vyzeral ako u 80 % iných domácností. 

10. Sa budete držať maximálne 3 dominantných farieb a nejakou jednou výraznou farbou celý interiér "rozbijete". 

11. Hrajte sa so svetlom. Tak ako svetlo pomáha urobiť peknú fotografiu, dokáže vyčarovať príjemnú atmosféru, ktorú budete mať radi nielen vy, ale každý, kto sa u vás zastaví. 

12. Dáte veciam čas. Niektoré kusy nábytku možno nezoženie ani za týždeň, ani za mesiac. Nevzdávajte sa a neuspokojte sa s iným riešením. Buďte trpezliví, výsledok bude stáť za to. 

13. Sa zveríte do rúk šikovných dizajnérov, ktorí aj malé priestory zariadia funkčne a štýlovo. Osobne si neviem predstaviť, že by som túto úlohu - na ktorú sa najviac teším - zverila niekomu inému, ale rozhodne aj toto je riešenie. 

Máte skúsenosti s malými bytmi? Cítili ste sa v nich dobre alebo naopak? Prajem vám ešte pekný víkend:)

utorok 6. novembra 2018

Aj zajtra je deň alebo keď si hovienko tlačíš pred sebou...

Ahoj decká,

obvykle ste u mňa zvyknutí na motivačné články a ja naozaj urobím všetko pre to, aby aj ten dnešný taký bol. Lenže aj my - veľkí motivátori tohto sveta (akože vtip) - máme svoje slabé miesta. Viete, čo je tým mojím? Niekedy si hrozne dlho odkladám nepríjemné veci, o ktorých viem, že ich raz aj tak budem musieť urobiť. Možno ste boli niekedy v situácii, že ste vedeli ČO treba urobiť, AKO to treba urobiť a že je lepšie urobiť to ČO NAJSKÔR, ale aj tak ste to neurobili. Možno ste na to nemali dostatok odvahy, energie, času, peňazí, dôvodov alebo sa vám skrátka nechcelo, no zrazu ste si uvedomili, že sa daná vec s vami ťahá týždne, mesiace, roky...

Foto: Ryan Holloway via Pexels

Viete, je super si veci premyslieť, trošku odložiť, dať im čas. Poznať pre a proti a nekonať unáhlene. Vedieť, že pred tým, ako sa rozhodnem alebo niečo urobím, som zvážil všetky možnosti a práve táto je tá najlepšia. Lenže. Čím dlhšie nepríjemnú úlohu odkladáme, tým viac nám preniká do života. Vlastne nám po čase ani nepríde zvláštne, že aj dnes musíme riešiť tú nepríjemnosť, ktorú sme riešili aj včera, predvčerom, pred mesiacom, pred rokom. Stane sa bežnou súčasťou nášho života. No a jedného dňa si uvedomíme, že žijeme v prostredí, stretávame sa s ľuďmi a robíme veci, ktoré nás ničia. Pritom sme tomu mohli predísť, dokonca už veľmi dávno.

Sú veci, ktoré za vás nikto iný nespraví.
Každý si je sám strojcom svojho šťastia. 
Naše životy často plynú mimo nás. Nie preto, že nevieme, čo robiť, ale preto, že to nerobíme.

Život je nevyspytateľný a raz môže prísť situácia, kedy si budeme vyčítať, že sme príliš dlhý čas venovali tlačením hovienka pred sebou namiesto toho, aby sme ho proste len odhodili nabok. (:D) Prijímať rozhodnutia, robiť hrubé čiary a páliť mosty je náročné, ale niekedy nevyhnutné. K vyčisteniu hlavy, k vyčisteniu cesty k niečomu peknému. 

Možno chcete zmeniť prácu, možno bývanie. Možno by ste radi ukončili neperspektívny vzťah, urobili hrubú čiaru za minulosťou, odstrihli sa od ľudí, čo z vás vysávajú energiu alebo sa zbavili dlhoročného zlozvyku. Po čomkoľvek túžite, choďte do toho. Teraz. Všetky pre a proti ste zvážili už miliónkrát. Aj tak raz urobíte to, k čomu vás srdce vedie. A čím skôr to urobíte, tým skôr to budete mať za sebou. A ten pocit? Ten skvelý pocit, keď si dlho odkladanú úlohu v hlave odškrtnete, tak ten rozhodne bude stáť za to! 

sobota 6. októbra 2018

Recept na zdravé sebavedomie: Thajský box

Ahoj decká,

v poslednom čase sa akosi často púšťam do vecí, ktoré by som ani ja sama na seba nepovedala. Jednou z nich sú aj tréningy thajského boxu. Myslím, že s týmto nápadom prišla kolegyňa Peťa, ktorá nahlas zvážila teóriu zavesiť si v office boxovacie vrece, namiesto ktorého by sme si podľa ľubovôle predstavovali svojich klientov J Nuž, mne sa tento nápad pozdával a nasledujúce dni sme ho toľko omieľali, až sme reálne začali hľadať telocvičňu, kam by sme mohli chodiť na box. 

A tak chodíme na box. Štyri baby. Zatiaľ sme boli dvakrát a ja schválne článok na túto tému píšem teraz, aby som možno nabudila tých, ktorí o tom uvažujú a taktiež, pretože mám rada spontánne články o tom, keď sa niekto do niečo pustí a ešte nevie, čo ho čaká J Lebo ja som to naozaj nevedela. A neviem to ani teraz J Ale sedím vo vlaku, mám za sebou druhý tréning, vylámané 4 nechty a je mi super J

Vždy sa zasmejem, keď niekomu spomeniem túto moju novú záľubu (neviem – môžem to už takto volať?) a dotyčnému padne sánka (čítaj „to-akože-ty-chodíš-na-box-hej?!“). Áno, nie je to celkom bežný šport a najmä – nie je to celkom bežný šport pre človeka ako som ja J Ale. Je to vážne skvelý šport.

Prosím, odmyslite si teraz box, ako ho poznáte z televízie. Lebo ja o taký ani nemám záujem. Ak sa v tomto článku bavíme o boxe, bavíme sa predovšetkým o boxovaní do vreca. Nebudem predsa biť kolegyňu, ešte by som jej ublížila a musela by som robiť aj za ňu J Ale nie. Človek – ŽENA – štandardne nemá vyvinuté zmýšľanie tak, aby sa oproti niekomu postavil a proste ho udrel. S rukavicami ani bez nich. Takže náš box bude určite vždy iba taký kvázi box J

Máme super trénera. Každá činnosť, ktorej sa venujeme, nás baví podľa toho, ako sa pri nej cítime a Lukáš vie „vyrobiť“ skvelú atmosféru. Takú, v akej sa s babami nehanbíme, zasmejeme sa, ale hlavne si zamakáme. Teda aspoň my sme presvedčené o tom, že makáme J Prvá hodina bola taká skúšobno-smiaca, snažili sme sa makať, ale až príliš sme si uvedomovali, ako pri tom vyzeráme J Druhý tréning sme už poňali serióznejšie – čo sa, dúfam, neprejaví na mojej svalovici, pretože po prvom tréningu bola príšerná! J

Aby ste si nemysleli, chodím veľa pešo, na plaváreň, občas cvičím doma, ale po prvom boxe som bola úplne k. o. Bolelo ma od brady dole všetko. Najmä lýtka. Lýtka NAJVIAC. A ramená, chrbát a boky v mieste, kde sa končia rebrá. Bolelo ma aj sedieť na stoličke. Na druhej strane – po žiadnom športe som zatiaľ nemala taký pocit ako po boxe. Hovorí sa tomu vyššie sebavedomie? Ako introvert mám v tomto smere rozhodne veľa priestoru a asi som ho využila J

Chodíte na box alebo nad tým uvažujete? J

Inak veľmi rada píšem články tohto typu, keď sa pustím do niečoho nového a som z toho nadšená, ale niekedy, keď ich čítam s odstupom času, smejem sa sama na sebe, aká som bola z niečoho „pokakaná“J Tak som zvedavá, ako dlho mi moje nadšenie vydrží tentokrát, každopádne „dôležité“ apdejty – nielen ohľadom boxu – môžete sledovať na mojich instastorkách J

Majte krásny víkend!

nedeľa 30. septembra 2018

Začni nový deň s dobrou náladou

Ahoj decká,

ako si to ráno v hlave nastavíme, tak sa to potom s nami nesie počas celého dňa, preto tu mám pre vás zopár trikov, ako si ráno užiť a začať deň tou "správnou nohou":)

Foto: Rawpixel via Pexels

Vstaňte skoro
Základom úspechu je stihnúť všetko, čo si medzi prebudením a odchodom z domu naplánujete. Ak je toho veľa, nebude vám stačiť 30 minút (a možno ani hodina:)). Rozvrhnite si to tak, aby ste sa neponáhľali - vyčleňte si toľko času, akoby ste ani nikam nepotrebovali ísť. Robte všetko v kľude, ALE efektívne.

Raňajky, na ktoré sa budete tešiť už večer
Obohrané, bežné raňajky, pri ktorých už ani nevnímate, že si ich chystáte a že ich jete, vymeňte za jedlo, na ktoré sa budete tešiť už pri zaspávaní. Aby ste ušetrili čas, môžete si všetko, čo sa dá, nachystať už večer. Rozhodne však popri raňajkách nerobte 5 ďalších vecí. Sadnite si za stôl alebo do postele a tých 5 minút, kým budete jesť, si vychutnajte. Ja som toto leto zvykla raz/dvakrát do týždňa raňajkovať v meste a malo to tak skvelú atmosféru, keď zavčasu ráno v kaviarni ešte nikto nebol, pečivo bolo ešte teplé a za oknami sa Bratislava zobúdzala do ďalšieho horúceho dňa...:)

Nestepujte pred šatníkom 
Oblečenie na druhý deň si môžete nachystať už večer, navyše je vďaka tomu váš výber oblečenia pestrejší ako v prípade, že túto zapeklitú úlohu riešite ráno. Ráno človek stavia na osvedčené veci, ktorými nič nepokazí, pretože čo? Nemá čas. Večer však máte času do aleluja pouvažovať, čo s čím by sa hodilo, aby to bolo pekné, pohodlné, vhodné počasiu, nápadité... Ja som si tento trik osvojila len pred pár dňami a nechápem, že mi to napadlo robiť až teraz. Viete, koľko zúfalstva si človek ráno ušetrí?:)

Nachystajte si všetky veci
Nielen oblečenie, ale zbaľte si aj tašku, notebook...

Atmosféra, akú potrebujete
Niekto ráno potrebuje ticho a pokoj, niekomu vyhovuje hlasná, energická hudba. Zariaďte si to tak, aby ste ráno mali presne takú atmosféru, akú k skvelému začiatku dňa potrebujete. 

Dobre sa vyspite
Dobre sa vyspať pre každého znamená niečo iné. Niekomu ku šťastiu stačí 5 hodín, niekomu je aj 9 málo. Prispôsobte svoj spánok tomu, koľko času na oddych potrebujete a ako zavčasu na druhý deň potrebujete vstávať. Zbavte sa zlozvykov, ktoré vám večer odsúvajú spánok.

Začnite deň aktívne
Môžete si ráno krátko zacvičiť alebo si dať seriózny tréning, ak na to máte čas/chuť. Úplne však stačí vymeniť dopravné prostriedky za nohy, ranná prechádzka vám dobre padne - najmä, ak máte sedavú prácu.

Nenechajte si pokaziť náladu
Ráno sa oveľa rýchlejšie ako v ktorejkoľvek inej časti dňa necháme "vykoľajiť", pretože máme čistú myseľ a keď nám ju niečo hneď zrána negatívne ovplyvní, poznačí nás to dvojnásobne. Ak vám niečo hneď ráno nevyjde alebo vás niečo podráždi, povedzte STOP svojim myšlienkam. Nalaďte sa na niečo pozitívne - na vytúženú dovolenku, na svoje sny, na pekný deň, ktorý vás čaká...

Radujte sa z počasia, nech je akékoľvek
Možno mi dáte za pravdu, že my Slováci by sme rečami o počasí dokázali naplniť 2 bezodné sudy. Proste ho stále riešime. Keď je teplo, je príliš teplo a chceme zimu, keď je zima, je zima a chceme jar. Na jar máme všetci alergiu a tešíme sa na leto, v lete sa všetci tešíme na jeseň a na jeseň príde to chrchlavé počasie, kedy by sme najradšej vrátili leto - najlepšie navždy. Pozrite sa ráno z okna a tešte sa na to, čo vidíte, nech už je to čokoľvek. Lebo raz bude inak a budete chcieť, aby bolo tak, ako je teraz. Nemám pravdu?

Predstavte si skvelý deň a presne taký si ho urobte
Každé ráno je novým začiatkom, kedy sa môžete pustiť do niečo veľkého, pekného, príjemného. Mať svoje sny, pracovať na nich, približovať sa bližšie k svojim cieľom. Robiť to, čo vás baví, stretávať sa s ľuďmi, ktorých máte radi... Predstavte si dokonalý deň a urobte všetko pre to, aby taký bol. 

Verím, že vďaka týmto tipom začnete nový deň s dobrou náladou a dostatkom energie pre všetko, čo vás čaká:) Majte sa krásne, vaša I.

streda 19. septembra 2018

10 vecí, ktoré ma naučili blogy/vlogy

Ahoj decká, 

neviem, ako to máte vy, ale u mňa vlogy celkom nahradili televízor (možno preto, že už 8 rokov žiadny nemám:)). Blogy pozerám o čosi menej ako kedysi, ale keď som chodila na vysokú, nenechala som si ujsť žiadny článok svojich obľúbených blogeriek. Aj keď sa na adresu sociálnych sietí hovorí veľa zlého, dnešný článok bude o pozitívach. Čo vám dalo sledovanie blogov/vlogov? Mne toto:

Foto: Lisa Fotios via Pexels

1. Pestrejší jedálniček
Mnohé potraviny som pred pár rokmi nepoznala alebo by mi nenapadlo si ich kúpiť, resp. som netušila, ako/s čím by som ich tak mohla jesť. Teraz mám pocit, že sa dá jesť pomaly všetko so všetkým a najmä som sa naučila chutne pripravovať a kombinovať suroviny, ktoré samé o sebe nechutia nijako výnimočne. Mojím obľúbeným jedlom dňa sú raňajky a vďaka inšpirácii z internetu sa na nich viem fakt vyblázniť:) 

2. Nie som v tom sama
Často si nesieme ten svoj "batôžtek nešťastia" a neuvedomujeme si, že zlé dni, situácie, skúsenosti... sú súčasťou života každého z nás. Niekedy týždne, mesiace či roky zápasíme s nejakým problémom/pocitom/zlozvykom a zrazu na internete nájdeme niekoho, kto hovorí presne o ňom. Rovnaké pokusy, rovnaké zlyhania, rovnaké trápenia... Z nejakého dôvodu sa cítime lepšie, lebo na svete je niekto, kto nám rozumie. 

3. Čo vyhovuje iným, mne nemusí
Aj keď nepatrím úplne do kategórie ľudí, ktorí sa nechávajú ovplyvňovať trendmi a reklamami, nebudem sa tváriť, že som nikdy nevyskúšala nič, čo som videla u niekoho vo videu alebo na blogu. Vďaka tomu viem, že každý z nás je originál a aj keď máme na internete "tony" inšpirácie, napokon si aj tak sami musíme nájsť to, čo nám vyhovuje - v kozmetike, obliekaní, stravovaní... 

4. Život sa dá vyplniť aj iným ako povinnosťami
Kedysi som mala veľký problém oddychovať, urobiť si radosť, nič nerobiť, dopriať si bez výčitiek - skrátka, príliš som sa orientovala na povinnosti a na to, čo som si myslela, že moje okolie odo mňa očakáva. Teraz si viem život viacej užívať, pretože blogy/vlogy mi ukázali kvantum možností, ako inak sa dá žiť život, ak ho človek nechce stráviť iba tým, čo "musí". 

5. Už viem, čo mám rada na iných ľuďoch
Je to prirodzenosť. Keď sa neštylizujú do žiadnej pózy a sú tým, kým sú. 

6. Menej je viac
A platí to vo všetkom - v obliekaní, mejkape, interiérových dekoráciách, v správaní...

7. Môžem si vyberať, čím sa obklopím
Dnes je na internete toľko blogov a vlogov, pričom mnohé menej populárne majú pre mňa zaujímavejšie obsahy ako tie, ktoré majú desiatky tisíc followerov. Kedysi som sledovala ľudí, ktorých sledovať bolo "in", teraz sledujem ľudí, ktorí ma bavia. 

8. Tipy, triky, zlepšováky
Uf, ani neviem spočítať, koľko som ich z blogov/vlogov "obkukala":) Kozmetických, kuchynských, módnych... Mnohé zlepšováky sú tak triviálne, ale človeku by nenapadli, ak by ich predtým niekde nevidel.

9. Nebojím sa ísť s kožou na trh
Kedysi som svoj blog držala v tajnosti, lebo som sa bála, čo by naň povedali iní, ale teraz už viem, že NEJAKÁ spätná väzba je vždy lepšia ako ŽIADNA a že každá spätná väzba ma niekam posunie. Zároveň som sa naučila, že aj keby som pre to urobila všetko na svete, nikdy sa nebudem páčiť každému a tak to proste je, s tým nič neurobím. 

10. Naučila som sa lepšie zvládať negatívne pocity a ťažšie situácie
Keď vidím, ako niektorí ľudia berú veci s ľahkosťou, motivuje to aj mňa veci príliš neprežívať, neriešiť, nehrotiť. Nie vždy sa to dá, ale vidím v tejto oblasti u seba veľký posun, ako sa viem cez niektoré situácie preniesť, hodiť ich za hlavu.

P. S.: Ak ma ešte nesledujete na Instagrame, môžete to napraviť TU.

Pohodový deň Vám prajem:)

sobota 15. septembra 2018

10 tipov, ako sa ľahko dostať do formy

Ahoj decká, 

všetci občas máme obdobia, kedy sa necítime dobre "vo svojej koži" a myslím, že s príchodom septembra sa do takejto situácie človek dostane ľahko. Po oddychovom lete sa vraciame do školy a plného pracovného nasadenia, preto tu mám pre vás článok, ako sa ľahko dostať do fyzickej a psychickej pohody vďaka strave a pohybu - dúfam, že vás nabudí k činom a pozitívnym myšlienkam:)

Foto: Pixaby via Pexels

1. Stravuj sa ako anemik
Ja to už viem a ty to zistíš, ak zaradíš do stravy viac železa. Železo pomáha predchádzať únave a zvyšuje schopnosť sústrediť sa. Nájdeš ho najmä v mäse, rybách, vajíčkach, celozrnných výrobkoch, strukovinách, zelenine, ovocí, pohánke, maku, orechoch, mliečnych produktoch a červenom víne.

2. Ovocie namiesto čokolády
Ak si nedostatok energie zvykneš kompenzovať jednoduchými cukrami (keksíkmi, čokoládami, cukríkmi, zákuskami, sladenými vodami...), svoj problém vyriešiš len nakrátko a objaví sa znova. Naopak, strava bohatá na ovocie a zeleninu ti dodá dostatok vitamínov, aby si dokázal fungovať plnohodnotne od rána až do večera. 

3. Pešo všade, kam sa dá
Vymeň výťah za schody, ráno cestou do práce vystúp o 3 zastávky skôr a domov choď pešo. Ak zrovna nepotrebuješ previezť skriňu alebo obrí nákup, na auto zabudni. 

4. Nájdi si šport, ktorý ťa baví
Aj pre teba existuje vhodný šport, len si naň možno ešte nenatrafil. Nemusíš chodiť behať, na jogu alebo do posilky ako "všetci". Existuje množstvo menej populárnych športov, určite si nájdeš ten svoj. Ja mám rada plávanie, pretože pri ňom cvičí celé telo a ani o tom neviem. P. S. Nie, šach nie je šport. 

5. Pitný režim
Lebo ak pijeme málo, dostavuje sa vyčerpanosť, bolesť hlavy. Sladené vody vymeň za studenú vodu so šťavou z citróna, ktorá skvelo osvieži a zmierňuje chuť do jedla. 

6. Sme to, čo jeme
Jedlo je dobrý sluha, ale zlý pán. O tom, ako sa po jedle budeme cítiť, rozhodujeme už v potravinách, pričom platí - čo doma nemám, to nezjem. Takže "hlúposti" nechaj v obchode iným, ty si radšej kúp niečo, po čom ti nebude zle a nebudeš mať výčitky. 

7. Nehladuj
Vždy maj so sebou niečo malé na prekonanie "krízy", ak zostaneš nečakane dlhšie v práci alebo po škole.

8. Investuj
To výživnejšie jedlo je často drahšie, ale neváhaj si priplatiť. Taktiež investícia do permanentky a akejkoľvek pohybovej aktivity je lepšia ako do piateho horčicového svetra, aj keby bola táto farba akokoľvek in.

9. Nauč sa čítať etikety
Stačí, ak si na etikete dokážeš nájsť to, čo sám potrebuješ. Ja som sa napríklad cez leto snažila obmedziť cukor, lebo som zistila, že ho jem neprimerane veľa. Začala som si teda všímať etikety potravín (dovtedy som nerozumela, prečo to ľudia robia, predsa ich môže zajtra zraziť auto, tak načo sa trápiť pre zloženie?!) a bola som prekvapená, v koľkých mojich obľúbených produktoch boli "tony" cukru. Pritom existujú alternatívy, ktoré sú tiež chutné a cukor vôbec neobsahujú alebo len v malom množstve. 

10. Neváž a nemeraj sa
Lebo. Je to veľa kriku pre nič. Fakt.

piatok 31. augusta 2018

8 dôvodov, prečo je super bývať v Bratislave

Ahoj decká,

v týchto dňoch je to 8 rokov, čo bývam v Bratislave, a tak tu mám pre vás 8 dôvodov, prečo je super bývať v našom hlavnom meste. Viem, že Bratislava nikdy nebola a ani nebude všetkým ľuďom "pochuti", ale práve preto chcem napísať týchto pár riadkov. Sama som kedysi na Bratislavu nadávala, bolo to pre mňa škaredé, chaotické mesto s Auparkom plné "Blavákov" - arogantných ľudí a feťákov. Asi nikdy nezabudnem na moment, keď som prišla s ocinom na prijímacie skúšky, vchádzali sme s autom na parkovisko a na rohu budovy ekonomickej univerzity som uvidela nápis "východniari páľte do p***":D Pre nezainteresovaných iba objasňujem, že pre niektorých Bratislavčanov je východniar každý, kto žije na východ od Bratislavy. Vo svojej podstate som teda iba "one of the milion" prisťahovalcov, napriek tomu mi Bratiska veľmi prirástla k srdcu a tu sú dôvody:

1. Anonymita
Neviem si predstaviť bývať niekde, kde každý každému "vidí do hrnca". Práve naopak, vyhovuje mi, keď sa ulicami "melie" dostatok ľudí - domácich aj cudzincov, takže máte väčšiu šancu stretnúť 2x skupinku fotografujúcich sa Japoncov ako svojho suseda zo 4. poschodia. Mimochodom, svojich susedov doteraz poriadne nepoznám, a to v súčasnom byte bývam už 3 roky. Chápem, že niekto má radšej užšie sociálne vzťahy, ale mne sa to práve takto páči. Na druhej strane, v porovnaní s inými hlavnými mestami je Bratislava stále strašná dedinka:)

2. Zaujímavé pracovné a voľnočasové príležitosti
Ak človek nie je veľmi ambiciózny typ a veľmi si nepotrpí na to, ako trávi svoje dni (akú má prácu, aké má koníčky, na aké miesta chodí, akých ľudí stretáva...), Bratislava je pre neho zbytočne "veľkým kabátom". Ak sa však o tieto veci zaujímate, skôr či neskôr vám začne byť každé miesto malé, až kým nenájdete to, ktoré je pre vás tak akurát. Pre mňa je takým mestom Bratislava. Vzdelanie a prácu, o ktorú som mala vždy záujem, by som v inom meste nenašla a taktiež mám rada pestré možnosti trávenia voľného času, ktoré mi moje rodné mesto ponúknuť nedokáže.

3. Rozmanitosť prostredia
Pre mnohých je Bratislava hlavne kopou betónu - áno, v niektorých lokalitách to tak naozaj vyzerá, ale tento problém má takmer každé mesto. Na druhej strane je v Bratislave aj veľa zelene a doposiaľ všade, kde som bývala (Staré Mesto, Ružinov, Petržalka), som túto zeleň mala rovno "pod nosom". V Bratislave si prídu na svoje milovníci mesta aj prírody, dokonca aj milovníci piesočnatých pláží:) Momentálne bývam v blízkosti Veľkého Draždiaku a vždy, keď ma sem niekto príde pozrieť, je "vykoľajený" z toho, že je tu les, dve jazerá, Chorvátske rameno, hrádza... No áno, Petržalka dávno nie je to "feťácke doupě", ako ho mnohí z počutia poznáme:D

4. Vodné plochy
Tak ako niekto túži bývať hlboko vo veľkomeste a niekto zas v srdci prírody, mne sa vždy páčilo bývanie pri vode (na pláži, pri jazere, pri potoku, pri rieke...). V Bratislave je vodných plôch celkom dosť a rada trávim čas v ich okolí - či už na nábreží Dunaja alebo pri jazerách, keďže aj pri práci aj pri byte jedno "na skok" mám. Jazerá a ich okolie sú skvelým miestom pre šport, relax, opaľovanie, prechádzky, rozmýšľanie či small talk s kamarátmi.

5. Všetko poruke
Aj keď je Bratislava ako taká relatívne rozťahaná a dostať sa z jednej strany mesta na druhú (najmä počas dopravnej špičky) môže byť nerv, vo svojej podstate každá (väčšia) mestská časť má na svojom území všetko potrebné. Obchody, lekárov, prírodu, úrady, pracovné príležitosti, služby... Teda obvykle za žiadnou z týchto vecí netreba príliš cestovať.

6. Jednoduchá preprava MHD
Okej, iné európske mestá majú aj lepšie vymyslenú verejnú dopravu ako my v Bratislave, na druhej strane ak určitú časť svojho života žijete na mieste, odkiaľ vám chodí autobus len raz za pol hodinu, potom v Bratislave naozaj nemáte na čo nadávať. Jednotlivé linky chodia dosť často a prestupy na ďalšie spoje sú rýchle a jednoduché. To hovorím o MHD. Individuálnu prepravu v Bratislave posúdiť neviem, keďže ju nevyužívam. Rada a veľa chodím pešo, auto u mňa nenašlo využitie a keď sa na nejakom úseku potrebujem presunúť, iba skočím na prvú linku, čo ide mojim smerom a vec je vybavená.

7. Blízkosť letísk
Ak sa človek nevyžíva v cestovaní, táto výhoda Bratislavy mu môže byť ukradnutá, ale ja som si už toľkokrát povedala, keď som niekam šla alebo som odniekiaľ prichádzala, aké je to super, že bývam v Bratislave a nemusím sa pred letom alebo po prílete ešte kilometre prepravovať. Bratislavské aj viedenské letisko sú "na skok", do Budapešti a do Prahy to tiež nie je od ruky. ...čo je super aj v prípade, že nikam neletíte, ale vašou konečnou destináciou sú práve tieto mestá, pretože ich viete otočiť aj za jeden deň.

8. Krásne Staré Mesto
Historická časť Starého Mesta je moja srdcovka. Kedykoľvek môžem, rada sa tade aspoň prejdem, nehovoriac o príjemnom čase strávenom na zmrzline, raňajkách, obedoch, zákuskoch... Mám rada atmosféru hemžiacich sa ľudí, plných terás, vône jedla, tečúcej vody z fontán. Keď sa ulicami a uličkami ozývajú rôzne jazyky, stretáte mužov v oblekoch a ženy v kostýmoch, kamošky, čo si vyšli pokecať, rodinky na prechádzke, fanúšikov hokeja, skupinku dohabaných chlapcov na rozlúčke so slobodou... Toto je tá Bratislava, ktorú sa oplatí "nasávať" všetkými zmyslami.

Celkom určite by som vedela v tomto zozname pokračovať ďalej, no myslím si, že "haters gonna hate" a na objasnenie veci stačí:) Čo vy a Bratislava? 

utorok 28. augusta 2018

Ako si plniť sny

Ahoj decká,

článok na túto tému som chcela napísať už dávnejšie, ale som rada, že som to odsunula, lebo veci sa dejú a teraz tomu dám pravdepodobne celkom iný rozmer, ako by som tomu dala pred 2 rokmi.

Foto: Sindre Strom via Pexels

Na úvod 3 dôležité veci:

1. Nič nie je nemožné. 
Ak si niečo veľmi prajeme, nepochybujeme o tom, chceme to a stojíme si za tým, často na to myslíme a podriaďujeme tomu (mnohokrát nevedomky) svoje správanie, potom sme každým dňom bližšie a bližšie ku svojmu cieľu. Praj si, ver a dostaneš to.
2. ...preto si dávaj pozor na to, čo si praješ. 
Naše priania sa plnia bez ohľadu na to, či si prajeme niečo pekné alebo niečo zlé. Radšej 2 krát zváž, či chceš, aby sa to, čo si praješ, naozaj splnilo, aby si to neľutoval.
3. Ak niečo nevyjde, má to tak byť. 
Niektoré sny nám po čase "odpadnú od chuti", prestávame byť o nich presvedčení, vzdáme sa ich z nedostatku záujmu. Je to v poriadku. Názory a priority sa časom menia - nie je to naše zlyhanie, ale dôsledok vnútorného rozvoja človeka.

Hlavný problém pri plnení mnohých snov je, že chceme všetko hneď. Ak nevidíme rýchle výsledky, zdá sa nám, že nenapredujeme a že naše snaženie nemá zmysel. Nuž, cesta za niektorými snami je dlhá a kľukatá. Ak sa objavia prekážky, podlez ich, obíď alebo preskoč, ale rozhodne sa nimi nenechaj zastaviť. Každá prekážka nás má niečo naučiť, dať nám iný pohľad na vec alebo nás uistiť, že naozaj toto je cesta, ktorou chceme ísť. Niekedy dosiahnutie cieľa trvá týždeň, inokedy mesiac, inokedy rok a niekedy 10 rokov. Ak je tvoj sen dostatočne veľký a tvoje presvedčenie dostatočne silné, žiadna doba nie je dostatočne dlhá na to, aby ťa od dosiahnutia tvojho cieľa odradila. 

Pozitívom čakania na splnenie sna spočíva v tom, že jeho dĺžka je priamo úmerná našej radosti z dosiahnutia cieľa. Tu sa na chvíľu zastavím. Sú sny, kedy hovorím o určitom momente, ktorý chcem zažiť a tým, že ho zažijem, je pre mňa sen splnený (napr. chcem ísť na dovolenku, idem na dovolenku, bola som na dovolenke - sen je splnený). Pri niektorých snoch však hovoríme o neohraničenom procese, napr. chcem pravidelne cvičiť, chcem sa zdravo stravovať a pod. Obe kategórie snov majú svoje úskalia a je treba sa na ne pripraviť:

  • po naplnení veľkých, jednorázových snov prichádza pocit prázdna "tak sa mi to podarilo, čo bude ďalej?"
  • k naplneniu procesne dlhších snov je potrebná trvalá životná zmena, vyžadujúca si oveľa viac úsilia, odhodlania a sebazaprenia ako ktorýkoľvek z jednorázových snov. 

Práve z dôvodu týchto 2 úskalí nie je dobré kŕčovito sa upínať na ciele a míľniky, ale radšej sa sústrediť na to, aby tá cesta k nim bola príjemná. Je fajn mať svoj sen trošku premyslený - nájsť si správny spôsob, systém, akýsi "plán boja", čo, ako a kedy budem robiť, aby som sa k svojmu cieľu viac priblížil. Potrebujem na dosiahnutie svojho cieľa nejaké vzdelanie? Potrebujem viac peňazí? Potrebujem nejakú techniku? Potrebujem tím ľudí? Všetko je dobré písať si nielen v hlave, ale aj na papier. Zaznač si potrebné kroky, míľniky a do kedy ich chceš naplniť. Kým svoje sny držíš len v hlave, sú abstraktné, ale keď si ich začneš písať do zošita, začnú naberať reálne kontúry. Vyškrtávaním jednotlivých bodov (túto časť budeš zbožňovať!) budeš lepšie vnímať svoje pokroky. 

Pri plnení snov sa vždy porovnávaj iba so sebou a svojou minulosťou, nikdy nie s inými ľuďmi. Iní ľudia by ťa mali inšpirovať a motivovať, ale nie deptať. Všetci máme iné možnosti a schopnosti, inak pevnú vôľu, iné priority... Uprac si v hlave a zisti, čo chceš skutočne ty, nie čo by si mal chcieť/mať - iba preto, že to chcú/majú ostatní. Následne hľadaj pre svoj sen príležitosti, hľadaj správne informácie, správne miesta, správne kontakty. Buď v strehu. Prijímaj rozhodnutia.

Nech už je náš sen akýkoľvek, vždy s ním budú spojené aj kroky, ktoré nás nebudú baviť, nebudú nás tešiť. Nikdy človek toľkokrát nevystúpi zo svojej komfortnej zóny tak často, ako práve pri plnení snov. Si na to pripravený? Tak pouvažuj, čo pre splnenie svojho sna môžeš urobiť dnes. Prajem ti ešte pekný deň:)

piatok 24. augusta 2018

Ako prekonať zlú náladu

Ahoj decká, 

zlá nálada je super, ak píšete depresívne pesničky, ale inak vám je celkom nanič, tak ako s ňou zatočiť? Tu je mojich 10 tipov:)

Foto: Pixaby via Pexels

Šport
Možno sa vám zdá, že nemáte na nič chuť a energiu, ale opak je pravdou. Negatívne emócie (smútok, hnev, pocit krivdy, bezmocnosti...) nás hecujú k lepším výkonom, navyše fyzická aktivita prispieva k uvoľňovaniu endorfínov, no a endorfíny sú čo? Hormóny šťastia:) Tak teda hor sa do joggingovej súpravy, plaviek, dresu..., dobrá nálada je na dosah:)

Umenie
Mnohé umelecké veľdiela vznikli rukami človeka, ktorý nemal ľahký život, mal zlé obdobie, mal zlý deň. Picasso z teba možno nebude, ale kreatívna činnosť ti zamestná mozog aj ruky, na nič negatívne ti v hlave priestor nezostane. Namaľuj si obraz, niečo si uši, choď von fotiť alebo si zájdi na výstavu do galérie. 

Nekonečné to do listy
Moja najobľúbenejšia činnosť:) Uvažovaním nad tým, čo by si chcel dosiahnuť, kým by si chcel byť, čo by si chcel zažiť a kam by si chcel ísť, si navodíš pekné myšlienky a tým aj dobrú náladu. Zapísaním každého sna mu dávaš hmotnejšiu podobu, priťahuješ ho do reality a vieš čo? Jedného dňa sa ti naozaj splní!

Dobré jedlo
A je úplne jedno, čo si pod dobrým jedlom predstavuješ. Niekomu zdvihne náladu sladký koláčik, niekomu fastfood, niekomu šalát z bio zeleniny. Tak či onak, bon appetite:)

Príroda
Ideálne taká, kde je viac zelene ako ľudí. Kde je ticho. To mozog prevŕtavajúce ticho. To ticho, keď ho je tak veľa, že každý tvoj krok je počuť na míle ďaleko. 

Pár přátel stačí mít
Presne tých pár, ktorých vieš spočítať na prstoch jednej ruky a ktorí ti pripomenú, že mať zlú náladu bol naozaj hlúpy nápad. 

Dovolenka
Dovolenka a.k.a. leukoplast na 9 písmen rieši každý problém. Neveríš? Ver mi. Už pri otváraní Googlu sa ti zrýchli tep. Európa? Ázia? Austrália? Je to len na tebe:)

Motivačná literatúra
Ak navyše trafíš takú, ktorá je zameraná na pôvodcu tvojej zlej nálady, máš vyhraté. Knižka ti pomôže pozrieť sa na svoje problémy a "problémy" očami iného človeka, poskytne ti jednoduché a racionálne vysvetlenie zložitých súvislostí a pocit, že "v tom" nie si sám. Predovšetkým ťa však motivuje pozerať sa na veci inak, robiť ich inak a myslieť inak, čo je skvelý predpoklad pre zvládnutie aj tej najhoršej nálady. 

Upratovanie
Možno zvláštny spôsob, ale akoby sa so všetkým prachom, šmuhami, fľakmi a baktériami stierala aj tá zlá nálada...:) 

Dobrý film a k nemu gýč 
Lebo môže byť niečo lepšie ako pozrieť si desiatykrát obľúbený film, keď vonku prší a ty si s kakaom po uši zabalená v deke? Sviečky na parapete sú, samozrejme, MUST HAVE:)

Majte krásny víkend:)

štvrtok 26. júla 2018

7 dôvodov, prečo si unavený zo života

Ahoj decká, 

z času na čas každého človeka chytí apatia voči všetkému - záľubám, práci, ľuďom, vlastne by sme najradšej nerobili nič, ale ani to nás už nebaví. Vyčíhala som, čo je za tým a ako to zmeniť. Prečítaš si?:)

Foto: Burst via Pexels

1. Stereotyp everywhere
Ráno budík, do práce, z práce domov, telka, spať a ďalší deň opäť a ďalší deň opäť. Takto sa fungovať nedá, človek potrebuje oživenie, rozptýlenie, zmenu - nielen raz za čas, ale každý jeden deň. Urob každý deň niečo, aby za to stál. Vyskúšaj inú cestu z práce, namiesto autom choď pešo, zastav sa na koláčik v tej peknej kaviarni, ktorú vždy iba obchádzaš, sadni si na pol hoďku k jazeru, čo máš po ceste alebo si dohodni neplánované stretko s niekým, kto ti cestou ako prvý napadne. 

2. Sedavá práca, žiadny pohyb
Celý deň sedíš v kancli a po príchode domov si zase sadneš. A sedíš dovtedy, kým nepríde čas si ísť ľahnúť. Nuž, aj keď prvý krok býva ťažký, ak sa raz začneš hýbať, nejaký čas ti to vydrží. Zistíš, že viac pohybu = dobrý pocit = viac radosti zo života. Nemusíš to preháňať, stačí dva - tri krát do týždňa dlhšia prechádzka, ísť si zabehať, zaplávať... Výťah vymeň za schody a auto za nohy. 

3. Open space, networking, multitasking...
Ak pracuješ v rušnom prostredí a ťažko sa sústredíš, lebo tu zvoní mobil, tam sa dvaja rozprávajú, vedľa niekto telefonuje a ty si už piaty krát za päť minút stratil myšlienku, potom to posledné, čo potrebuješ, je vystavovať sa hektickému prostrediu aj mimo práce. Zahoď mobil, nepúšťaj telku, zabudni na TO DO listy, urob si každý deň chvíľu pre seba. Ráno alebo večer - čítaj si knižku, choď sa prejsť, zacvič si, ale nedovoľ, aby ťa pri tom niečo rušilo. 

4. Vepřo knedlo zelo a pak ještě dortík
Veľký obed = veľká únava zaručená. A celkovo to, čo jeme, má veľký vplyv na to, ako sa cítime. Skúsme sa zamyslieť, či nevieme jesť ľahšie jedlá, menšie porcie, menej sladkého... Ja osobne mám problém najmä s tým posledným :) 

5. Vzťahy
Aaaaaasi sa nemusím rozpisovať o tom, ako nás niektorí ľudia vedia "vysať". Môžeme ich volať vysávače:) Zvláštne, že zatiaľ čo nám energiu vysávajú, pre niekoho iného sú zase dobíjači... Takže nebuďme na nich zlí, len sa okolo nich príliš nemotajme. 

6. Veci
Dnes je tak jednoduché ísť do obchodu, niečo si kúpiť, zajtra znova, pozajtra znova... Píšem to, akoby som zažila časy minulé, kedy sa v obchodoch stálo v radoch, ale nie, tento obraz mám v hlave iba z počutia. Každopádne žijeme v dobe VEĽA. Všade je veľa všetkého. A nás to láka. Ale v skutočnosti je len málo toho, čo potrebujeme NAOZAJ. Tak sa nezahlcujme. Vecami, ktoré nepotrebujeme. Nechajme priestor okolo nás dýchať, nech môžeme dýchať aj my. 

7. Porovnávanie sa
Toto je už taká podvedomá vec. Alebo neviem, ako sa to povie, keď človek niečo robí bez toho, aby vedel, že to robí. Skrátka MY VŠETCI sa porovnávame. Otázka je, či sa porovnávame so správnym človekom. Ak sa porovnávaš so svojou minulosťou, je to v poriadku. Ak sa porovnávaš s inými, prestaň s tým. 

Prajem vám ešte krásny večer...:)

sobota 21. júla 2018

10 vecí, ktoré doma mať nepotrebujete

Ahoj decká,

počas dovolenky som týždeň strávila u našich a keďže takto dlho som vo svojom rodnom meste už niekoľko rokov nebola, využila som tento čas aj na väčšie upratovanie. Ja som taký "odpodlahyupratovač", teda keď už sa do upratovania pustím, robím to dlho, poriadne a obvykle veľa vecí končí v koši. U našich sa krotím, pretože si nedovolím vyhodiť im niečo, čo neviem, akú má pre nich hodnotu, ale som fanúšik minimalizmu a skôr prázdnych ako plných poličiek. Naopak, naši si radi všeličo odkladajú, zbierajú a zhromažďujú, tak si viete predstaviť, ako nadávam, keď sa občas podujmem u nich utrieť prach...:) Ak náhodou patríte tiež do skupiny "zberačov", ale radi by ste sa tohto zvyku zbavili alebo si počas dovolenky tiež doma veci trošku vytriedili, ponúkam vám zoznam tých, ktoré doma naozaj mať nemusíte:

1. Potraviny po záruke
Rozdiel medzi "Spotrebujte do" a "Minimálna trvanlivosť" vám asi vysvetľovať nemusím, no ani potraviny s minimálnou trvanlivosťou nevydržia večne. Pretrieďte si jedlo v chladničke, v poličkách, v špajzi, v pivnici - skrátka všade, kde ho skladujete. Takéto upratovanie je dobré nielen na to, že vyhodíte potraviny po záruke, ale aj vyčistíte priestory, kde jedlo skladujete. Z mnohých balení (múka, kakao, cukor, káva...) sa trúsi, čo môže byť vhodným prostredím pre hmyz - mravce, mole... Zároveň zistíte, čo naozaj doma máte, pretože pred upratovaním sa vám špajza môže zdať plná, ale keď z nej vyhodíte potraviny po záruke, sortiment sa preriedi. Možno si uvedomíte, že ste niektoré potraviny kupovali, pritom ste ešte staršie, nespotrebované balenia mali doma. Pravidelnejším upratovaním, pri ktorom získate prehľad o zásobách, predídete plytvaniu.

Foto: Pixaby via Pexels

2. Lieky po exspirácii
Kdesi som čítala, že Slováci sú rekordmani v nakupovaní liekov, tak by sme sa na ne z času na čas tiež mohli pozrieť. Či nekupujeme to, čo už doma máme alebo sa nespoliehame na niečo, čo doma máme, ale je to už po záruke. 

Foto: Rawpixel via Pexels

3. Oblečenie, ktoré nenosíte
A je úplne jedno, aký na to máte dôvod. Či už je oblečenie staré, zničené, nepohodlné... skrátka nenosené, vo vašej skrini len zaberá miesto. Skriňa sa stáva naoko plnou, ale keď už na to príde, nemáte si čo obliecť, pretože strácate prehľad, čo v nej máte. Aj keď vám je to ľúto, hecnite sa a posuňte veci ďalej - predajte ich cez internet, posuňte kamoškám alebo dajte na charitu. Dobrý pocit, pár drobných a funkčná skriňa vás potešia viac ako to, čo v nej teraz máte. 

Foto: Ylanite Koopens via Pexels

4. Doplnky, ktoré nenosíte
Okrem oblečenia tu máme kabelky, tašky, opasky, topánky, klobúky, bižutériu, šály, šatky... Preč so všetkým, čo nevyužívate. 

Foto: Moose Photos via Pexels

5. Stará elektronika
Staré telefóny, nabíjačky, fotoaparáty, kazety, inštalačné CDčká, káble a pod. už iste potrebovať nebudete, rovnako ako všetky tie obaly od nich, "ktoré by sa ešte mohli zísť", ale pravda je taká, že sa už nezídu. Ponechajte si iba príslušenstvo (obal, návod, doklad...) k tomu, čo je v záruke. 

Foto: Pixaby via Pexels

6. Balenia, obaly, tašky, krabice, návody, bločky
To všetko si doma odkladáme pre prípad, že by sme chceli zakúpený tovar niekedy reklamovať, odložiť, uskladniť, preniesť, predať, použiť neskôr... Všetky tieto veci zaberajú miesto, pritom zbytočne. Výnimku môžete urobiť pri darčekových taškách, ktoré sú spratné a určite ich viete znovu použiť, ale pri krabiciach, plastových taškách, sáčkoch, návodoch, nepotrebných bločkoch a pod. buďte nemilosrdní.

Foto: Freestocks via Pexels

7. Darčeky bez využitia, ktoré je nám ľúto vyhodiť
Možno to poznáte - od blízkeho ste dostali niečo, čo sa vám nepáči alebo to nemá pre vás žiadne využitie, ale z ľútosti máte túto vec doma, lebo veď čo by na to povedal dotyčný, keby ste to vyhodili a on by na to prišiel. Nuž, "je mi to ľúto vyhodiť" je veľmi zlý argument, prečo mať niečo doma - táto vec vám zaberá priestor, nebodaj z nej musíte utierať aj prach a zakaždým, keď sa na ňu pozriete, vám pripomenie, ako strašne sa vám nepáči/ako veľmi je neužitočná. Niekedy je lepšie nemať na polici nič, ako hlúposť z ľútosti. 

Foto: Pixaby via Pexels

8. Kozmetika po záruke
A my ženy doma vždy nejakú máme...

Foto: Anderson Guerra via Pexels

9. Veci zo školských čias, staré časopisy
Verte mi, že pracovný zošit z vlastivedy už potrebovať nebudete. Nie preto, že by informácie v ňom neboli užitočné, ale skôr vás napadne si danú vec vygoogliť ako loviť v 20-ročnom zošite. To isté platí aj o časopisoch. Vždy si myslíme, že k čiastočne prečítanému časopisu sa vrátime na dovolenke, ale na dovolenke už čítame nové časopisy alebo knihu.

Foto: Rawpixel via Pexels

10. Všetko, čo vás irituje
Je jasné, že ak bývate v spoločnej domácnosti, nemôžete hlava-nehlava vyhodiť všetko, z čoho nemáte úžitok, pretože pre toho druhého to môže byť cenné, funkčné, potrebné. Ak však máte "nad danou vecou moc" (t. j. je vaša), ale jej prítomnosť vás (už) nijako neteší, môže byť fajn posunúť ju niekomu inému, predať ju, darovať, vyhodiť... a možno nahradiť inou alebo nenahradiť ničím, lebo aj voľné miesto je pekný kus nábytku:)

Foto: Rawpixel via Pexels

Majte sa krásne, Vaša I.