piatok 17. novembra 2017

Ako mi to zatiaľ (ne)ide v škole

Krásny piatok decká, 

už je to takmer 2 mesiace, čo chodím do školy, a tak Vám prinášam také moje first impressions ohľadom štúdia, aby ste si nebodaj nemysleli, že som to vzdala medzičasom :)) V krátkosti pre tých, ktorí nečítali môj prvý článok o škole, od septembra študujem počítačovú grafiku a dizajn. Mám to formou externého štúdia, teda fyzicky do školy chodím len raz za týždeň, ale - samozrejme - ak sa chce človek naozaj niečo naučiť, vyžaduje si to aj nejaké samoštúdium. Aby tento článok nebol len o tom, ako sa mne páči moja škola, pokúsim sa zhrnúť aj nejaké užitočné postrehy a rady pre tých, ktorí zvažujú prihlásiť sa na akékoľvek dlhodobejšie vzdelávanie, aby vedeli, na čo sa tešiť a čomu sa prípadne vyhnúť.


Poďme teda najskôr na pozitíva:)

Určite najväčšou výhodou vzdelávania, ktoré si niekde zaplatíte, je, že ste "nútení" si pravidelne pozerať nové veci a venovať im viac času, ako by ste im venovali, keby ste sa snažili niečo sa naučiť samostatne. Ak máte v škole ničo urobiť a máte na to termín, je to celkom iná situácia, ako keď si míľniky stanovujete sami, navyše všetko robíte pod dohľadom osoby, ktorá sa danej problematike rozumie, vie Vás usmerniť a poradiť Vám. Asi najlepšie je, keď ste v niečom absolútny začiatočník, pretože vtedy na sebe vidíte aj najväčšie pokroky. Ja si po každom dni strávenom v škole uvedomujem, ako veľmi som sa zase posunula a neviem sa dočkať, kedy si veci, ktoré sme brali, vyskúšam znovu doma.

Tento semester máme v učebných osnovách Photoshop, dejiny umenia a kresbu rukou. V Photoshope som nikdy nič nerobila, v septembri som ho mala otvorený prvýkrát v živote. V dejinách umenia sa veľmi nevyznám, občas som doma čítala časopisy o maliaroch, ktoré si kupoval ocino. No a kresba rukou je taký môj malý "nerv", pretože keď sa mi v kreslení darí, mám krásny celý deň a keď mi to, naopak, nejde, som celý deň namosúrená, že "ako to, že Ty stále nevieš kresliť!!":D

Absolútne najviac som sa zatiaľ naučila na hodinách Photoshopu. Keďže som začínala s vedomosťami = 0, cítim sa teraz strašne pokročilo:D Samozrejme, vecí, ktoré neviem, je stále viac ako tých, ktoré už ovládam, ale v tomto smere škola zatiaľ plní moje očakávania. Naučila som sa vo Photoshope robiť veci, ktoré som pred tým nevedela urobiť v žiadnom grafickom programe, a to som pred Photoshopom pracovala so štyrmi. V každom som vedela urobiť niečo, ale v žiadnom všetko. Teraz sa mi zdá, že som na dobrej ceste prehrýzť sa aspoň jedným grafickým programom cez všetky jeho funkcie, aj keď vo Photoshope je ich toľko, že budem musieť žiť asi večne :) 

Určitý pokrok vidím u seba aj v kreslení. Minimálne som sa ešte viac utvrdila v tom, že neznášam kresliť ľudské tváre:D A že aj naďalej chcem kresliť super primitívne výjavy, pretože v zložitých veciach (akou je aj ľudská hlava) sa necítim "doma", haha. Zistila som, že už aj to, ako držím ceruzku v ruke, je zle:D, že nemám zmysel pre proporciu, ani zmysel pre priestor. Áno, áno, ešte stále sme pri pozitívach:D Veď niekedy je dôležité zistiť, čo Vás nebaví a čo Vám nejde, lebo Vám to aspoň ukáže cestu k tomu, čo Vás napĺňa. Takže asi najväčším prínosom hodín kreslenia je to, že som si ešte viac vycibrila "svoj štýl" - je zvláštne to nazývať takto, ale asi viete, čo tým myslím.

No a TERAZ prejdeme k negatívam... 

Zatiaľ som trošku sklamaná z dejín umenia, pretože tie ocinove časopisy mi dali viac ako tieto hodiny. Spočiatku nás dejiny učil človek, ktorý v nich sám dosť tápal a síce ho neskôr vedenie školy vymenilo za skvelú lektorku, už niekoľko hodín dejín nám odpadlo, teda zatiaľ z nich veľa nemám. Utešujem sa tým, že na teórii až tak nezáleží a že mi predsa ide hlavne o praktické znalosti, no v globále - keď hodíte do kalkulačky peniaze, čo Vás štúdium stojí, svoje očakávania a kvalitu ocinových časopisov:D - hodiny dejín umenia sa tomu zatiaľ nevyrovnávajú.

Ďalším nie celkom príjemným prekvapením pre mňa bolo, že škola - aj keď sa sama prezentuje ako medzinárodná inštitúcia dlhoročne poskytujúca vzdelávanie v oblasti IT - je síce na medzinárodnom trhu dlho, ale na Slovensku je nováčikom, čomu zodpovedá aj občasný chaos vo výučbe, v školskom systéme, v informáciách... S týmto problémom súvisí aj ďalší - mnoho štúdijných materiálov ešte škola nemá preložených do slovenčiny, teda kto zrovna nie je jazykovo zdatný, pravdepodobne si toho veľa nenačíta. Nevadilo by mi to, ak by škola na túto skutočnosť niekde upozornila, ale toto je proste zavádzanie.

Ďalej škola na svojich webových stránkach publikuje fotografie super moderných učební a sľubuje individuálny prístup k študentom tým, že v každom kurze je max 16 ľudí. Realita je však taká, že týchto 16 ľudí je v relatívne malej učebni, čím sa znižuje komfort, aký si prvotne vo svojej hlave predstavujete, pričom výučba prebieha v celkom iných priestoroch, na celkom inom vybavení, ktoré je - samozrejme - o triedu/dve nižšie ako to, ktoré ste očakávali.

Tým sa dostávame k mojim radám, ktoré by som Vám chcela dať, ak sa náhodou tiež chystáte prihlásiť sa na akékoľvek štúdium:

  1. Inštitúciu poskytujúcu vzdelávanie si riadne prečekujte pred tým, ako si zaplatíte kurz. Nepozerajte sa iba na to, čo má daná inštitúcia na svojej stránke, pretože vlastné weby zvyknú preháňať. Hľadajte recenzie, pýtajte sa, pátrajte. 
  2. Nepreverujte si informácie iba na webe, ale osobne navštívte miesto, kde sa má realizovať Vaša výučba. Spoznáte prístup personálu, pozriete si učebne. 
  3. Poinformujte sa o tom, kto Vás bude vyučovať. Sú to ľudia z praxe alebo "náhodní okoloidúci"? 
  4. Veľa sa pýtajte. Čokoľvek Vám nie je jasné, nemajte zábrany sa na to spýtať. Škola Vás bude stáť veľa času, peňazí a energie, preto je normálne, že chcete vedieť informácie, ktoré ste sa nedočítali na internete a nie sú Vám zrejmé.
  5. Ak Vaše štúdium nie je zrovna najlacnejšie, je pochopiteľné, že tomu zodpovedajú aj Vaše očakávania. Ak sa Vám niečo nepáči, ozvite sa. V rámci slušnosti, ale rozhodne sa ozvite. 

Celkovo školu hodnotím zatiaľ známkou 2, keďže pozitíva výrazne prevládajú nad negatívami a svoje rozhodnutie zapísať sa na štúdium rozhodne neľutujem. Nie je to taká tá klasická škola, kde človek chodí "povinne" a so stresom, ale človek sa teší, že sa niečo nové naučí, uvidí fajn ľudí a potom si dá dobrý obed niekde v meste, hahaha:)

Na záver Vám ešte pridávam pár fotiek toho, čo so sebou obvykle vláčim do školy. Zvykla som si chodiť s vakom, keďže do práce chodím stále s kabčou, tak mám aspoň trošku zmenu. Obsah vaku je vlastne ten istý, ako keď chodím do práce, len si k tomu prihodím pár farebných pier, USBčko a zošit na poznámky. Toľko môj dnešný (asi aj celkom dlhý) článok, majte sa krásne, ...ó a keby ste náhodou chceli stalkovať, čo robím v škole a moje kresby, môžete tak urobiť na mojom Instagrame alebo Facebooku



Pekný piatok Vám prajem!

2 komentáre:

  1. Veľmi zaujímavý článok! :) Ja mám práve posledný semester na škole ekonomického zamerania a popravde som rada. Škola mi až tak veľa nedala a už ostávam len kvôli titulu, nech nezahodím tých už skoro 5 rokov. Chodím aj do práce popritom na polovičný úväzok, ale externe by som to asi nedala, takže ťa obdivujem a držím ti palce :).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj Julka, ďakujem Ti krásne za povzbudenie, zároveň presne viem, o čom píšeš... Tiež mám vysokú školu ekonomickú a síce tomuto štúdiu vďačím za svoju súčasnú prácu, ktorú mám rada, nemôžem povedať, že by som bola v ekonomických veciach nejako nehorázne zorientovaná a že by som sa v tomto štúdiu nejako veľmi vyžívala. Aj ja som mala obdobia, kedy som si to chodila do školy iba odsedieť. Nejaký základ mi škola dala, ale v praxi si človek potrebuje veľa vecí "dobrať" a napokon zistí, že občas aj tak potrebuje "prehodiť chuť" a robiť niečo iné:) Verím teda, že to úspešne dobojuješ a že sa Ti po škole podarí venovať sa niečomu, čo Ťa bude napĺňať:)

      Odstrániť