pondelok 27. novembra 2017

Ako som na pol dňa našla rovnováhu | Trip do Viedne na výstavu obrazov galérie Albertina

Krásne ránko decká,

v sobotu ste na mojich instastorkách mohli sledovať náš trip do Viedne, kam som sa vybrala aj s kamoškou Kikou. Výlet nám zorganizovala akadémia, do ktorej chodíme na kurz grafiky a dizajnu. Hlavným programom mala byť výstava Raphael, ale ako sa neskôr dočítate, pre nás s Kikou bolo hlavným programom napokon niečo iné:)) Na výstave obrazov Raphaela bolo veľmi veľa ľudí, keďže ide o dočasnú výstavu a "každý" ju chcel stihnúť. Jednotlivé miestnosti s Raphaelovými dielami boli tmavé, osvetlené iba tlmeným svetlom, do toho si predstavte to množstvo ľudí a obrazy, ktoré sa Vám vlastne vôbec nepáčia... Prevažnú časť Raphaelovej výstavy tvorili kresby, malieb tam bolo len pár a keď, boli náboženského charakteru, takže ja som si túto výstavu pozrela asi za 3 minúty. Aby ste chápali, niektorí maníci tam boli viac ako hodinu!:D Inak vekový priemer účastníkov tejto výstavy bol asi 70:)

Po Raphaelovi sme si to strihli na výstavu Bruegela. Toho sme pôvodne v pláne nemali, ale keď sme šľapali po schodoch v galérii Albertina k inej výstave, narazili sme aj na túto. Bruegel je kresliar, takže som opäť čakala veľmi rýchly priebeh prehliadky, ale napokon sme sa tu celkom zdržali. Bruegelove kresby sú tak obsahovo bohaté a precízne, že mňa ako puntičkára to veľmi fascinovalo a zároveň, ako minimalistu ma ohuroval všetok ten "mess" prvkov, ktorý Bruegel dokázal na jednom výkrese skombinovať. Tu už som aj ja dôkladne študovala každý detail kresby, ako to robili tí sedemdesiatnici na výstave Raphaela:) To však ešte nebolo nič v porovnaní s tým, čo nás ešte len čakalo...

Na výstavu Od Moneta k Picassovi som sa tešila najviac. A nesklamala!! Bola som tak šťastná už medzi dverami, keď sme vstúpili do prvej miestnosti tejto výstavy, že som mala chuť (a tuším sa tak aj stalo) povedať váááááu na plné ústa:D Na tejto výstave sa stretli prvky všetkého, čo zbožňujem - hrubé nánosy farby, príjemné kombinácie farieb, minimalizmus, impresionizmus, surrealizmus a kubizmus, no poviem Vám, bola som z toho hotová:)) Každý obraz som študovala z diaľky aj z blízka a takmer všetky mám aj odfotené. Objavila som niekoľko (pre mňa nových) zaujímavých autorov a nazbierala kus novej inšpirácie aj pre svoju tvorbu - určite by som si chcela aj ja vyskúšať nakresliť obraz "bodkovaním" alebo "čiarkovaním" a nejaký taký, z ktorého bude farba riadne trčať:) Tie hrubé nánosy farby som vždy zbožňovala, ale nikdy som si to sama nevyskúšala, neviem prečo. Som rada, že aj Kiku táto výstava bavila, pretože ak by tam bol so mnou niekto, komu by to nebolo "po chuti", trčal by tam ten chudák so mnou vyše 2 hodiny:D Ako spomienku na tento výlet sme si s Kikou kúpili podložku pod myš a magnetickú záložku do knižky (uvidíte na fotkách).

Na záver - ešte pred tým, ako na Vás vybalím nálož fotiek - tu mám pár riadkov aj pre tých, ktorých takéto umenie veľmi nezaujíma. Spomínam si na ten moment, ktorý som Vám opisovala vyššie - keď sme otvorili dvere k výstave Od Moneta k Picassovi. Ako som sa cítila. Vstúpila som dnu a nemala v hlave žiadne myšlienky. Naplnil ma pocit nekonečného šťastia a absolútnej spokojnosti. Usmievala som sa ako bláznom a bolo mi to fuk. Toto sú tie chvíle, kedy si uvedomíte, že musíte - skrátka MUSÍTE - mať v živote niečo, čo milujete a musíte si vedieť na to vyčleniť čas, pretože inak nedokážete byť s tým, čo máte, s tým, kto ste a s tým, ako žijete, nikdy spokojní. Neodsúvajte svoje záľuby kvôli povinnostiam, ale hľadajte medzi týmito dvoma svetmi rovnováhu, oplatí sa, verte mi:)













 





























Pár užitočných info: Galéria Albertina sa nachádza blízko začiatku (alebo konca?:)) Mariahilferstraße, takže z Bratislavy viete byť v galérii zhruba za hoďku a trištvrte (napr. cez Slovak Airlines chodia busy z BA každú hodinu na Vienna Gürtel - odtiaľto ste v galérii raz dva, jednosmerná cesta busom BA - Viedeň = 6 eur). Galéria ponúka stále, ale aj dočasné expozície, vstup je jednotný pre všetky výstavy, cca 12 eur. Vyššie vo fotogalérii sú iba vybrané obrazy z výstavy Od Moneta k Picassovi, pričom táto expozícia zahŕňa obrazy nielen Moneta a Picassa, ale aj mnohých ďalších autorov (Miró, Nolde, Kirchner, Signac, Renoir, Degas, Cézane, Matisse, Kandinsky...).  

Ako sa Vám páčia obrazy? Chodíte na výstavy? Diela ktorých umelcov/ktoré smery sú Vaše najobľúbenejšie? Majte ešte pekný dník:)

piatok 17. novembra 2017

Ako mi to zatiaľ (ne)ide v škole

Krásny piatok decká, 

už je to takmer 2 mesiace, čo chodím do školy, a tak Vám prinášam také moje first impressions ohľadom štúdia, aby ste si nebodaj nemysleli, že som to vzdala medzičasom :)) V krátkosti pre tých, ktorí nečítali môj prvý článok o škole, od septembra študujem počítačovú grafiku a dizajn. Do školy chodím len raz za týždeň, ale ak sa chce človek niečo naučiť, vyžaduje si to aj nejaké samoštúdium. Aby tento článok nebol len o tom, ako sa mne páči moja škola, pokúsim sa zhrnúť aj nejaké užitočné postrehy a rady pre tých, ktorí zvažujú prihlásiť sa na akékoľvek dlhodobejšie vzdelávanie, aby vedeli, na čo sa tešiť a čomu sa prípadne vyhnúť.


Poďme teda najskôr na pozitíva:)

Určite najväčšou výhodou vzdelávania, ktoré si niekde zaplatíte, je, že ste "nútení" si pravidelne pozerať nové veci a venovať im viac času, ako by ste im venovali, keby ste sa snažili niečo sa naučiť samostatne. Ak máte v škole ničo urobiť a máte na to termín, je to celkom iná situácia, ako keď si míľniky stanovujete sami, navyše všetko robíte pod dohľadom osoby, ktorá sa veciam rozumie, vie Vás usmerniť a poradiť Vám. 

Prvý semester máme v osnovách dejiny umenia a kresbu rukou, budeme pracovať v Photoshope a Illustratore. Najviac ma bavia hodiny Photoshopu. Naučila som sa v ňom robiť veci, ktoré som predtým nevedela urobiť v žiadnom grafickom programe, a to som pracovala so štyrmi. V každom som vedela urobiť niečo, ale v žiadnom nič prevratné.

Určitý pokrok vidím u seba aj v kreslení. Minimálne som sa ešte viac utvrdila v tom, že na kreslenie musím mať chuť, inak je to utrpenie. A že chcem pokračovať v kreslení primitívnych výjavov, pretože zložité veci sú nad moje schopnosti a vkus, haha. Mimochodom, zistila som, že už aj to, ako držím ceruzku v ruke, je zle:D a že beznádejne nemám zmysel prekresliť niečo v rovnakých proporciách, ako to vidím. Áno, áno, ešte stále sme pri pozitívach:D Veď niekedy je dôležité zistiť, čo Vás nebaví a čo Vám nejde, lebo Vám to aspoň ukáže cestu k tomu, čo Vás baví a napĺňa. Takže asi najväčším prínosom hodín kreslenia je to, že som si ešte viac vycibrila svoje na nič sa nepodobajúce čmáranice:D

No a TERAZ prejdeme k negatívam... 

Zatiaľ som trošku sklamaná z dejín umenia. Spočiatku nás dejiny učil lektor, ktorý v nich sám dosť tápal a síce ho neskôr vedenie vymenilo za celkom zorientovanú lektorku, už niekoľko hodín s ňou nám odpadlo, teda zatiaľ z dejín veľa nemám. Utešujem sa tým, že na teórii až tak nezáleží a že mi predsa ide hlavne o praktické znalosti, ale AJ TAK by som si rada vypočula nejaké príbehy a zaujímavosti o obrazoch a ich autoroch.

Ďalším nie príjemným prekvapením pre mňa bolo, že škola - aj keď sa prezentuje ako medzinárodná inštitúcia dlhoročne poskytujúca vzdelávanie v oblasti IT - je síce na medzinárodnom trhu dlho, ale na Slovensku je nováčikom, čomu zodpovedá aj občasný chaos vo výučbe a v informáciách. S týmto problémom súvisí aj ďalší - mnoho štúdijných materiálov ešte škola nemá preložených do slovenčiny, teda kto zrovna nie je jazykovo zdatný, pravdepodobne si toho veľa nenačíta. Nevadilo by mi to, ak by škola na túto skutočnosť niekde upozornila, ale takto je to zavádzanie.

Ďalej škola na svojich webových stránkach publikuje fotografie moderných učební a sľubuje individuálny prístup k študentom tým, že v každom kurze je max 16 ľudí. Realita je však taká, že týchto 16 ľudí je natlačených v malej učebni, čím sa znižuje komfort, aký si prvotne vo svojej hlave predstavujete, pričom výučba prebieha v celkom iných priestoroch, na celkom inom vybavení, ktoré je - samozrejme - o dve/tri triedy nižšie ako to, ktoré ste očakávali.

Tým sa dostávame k mojim radám, ktoré by som Vám chcela dať, ak sa náhodou tiež chystáte prihlásiť sa na akékoľvek štúdium:
  1. Inštitúciu poskytujúcu vzdelávanie si riadne prečekujte pred tým, ako si zaplatíte kurz. Nepozerajte sa iba na to, čo má daná inštitúcia na svojej stránke, pretože weby zvyknú preháňať. Hľadajte recenzie, pýtajte sa, pátrajte. 
  2. Nepreverujte si informácie iba na webe, ale osobne navštívte miesto, kde sa má realizovať Vaša výučba. Spoznáte prístup personálu, pozriete si učebne. 
  3. Poinformujte sa o tom, kto Vás bude vyučovať. Sú to ľudia z praxe alebo "náhodní okoloidúci"? 
  4. Veľa sa pýtajte. Čokoľvek Vám nie je jasné, nemajte zábrany sa na to spýtať. Škola Vás bude stáť veľa času, peňazí a energie, preto je normálne, že chcete vedieť informácie, ktoré ste sa nedočítali na internete a nie sú Vám zrejmé.
  5. Ak Vaše štúdium nie je zrovna najlacnejšie, je pochopiteľné, že tomu zodpovedajú aj Vaše očakávania. Ak sa Vám niečo nepáči, ozvite sa. V rámci slušnosti, ale rozhodne sa ozvite. 
Ja svoje rozhodnutie zapísať sa na štúdium rozhodne neľutujem. Nie je to taká tá klasická škola, kde človek chodí "povinne" a so stresom, ale človek sa teší, že sa niečo nové naučí, uvidí fajn ľudí a potom si dá dobrý obed niekde v meste, hahaha:) Na záver Vám ešte pridávam pár fotiek toho, čo so sebou obvykle vláčim do školy. Toľko môj dnešný článok, majte sa krásne:) 



Pekný piatok Vám prajem!

pondelok 6. novembra 2017

8 dôvodov, prečo ísť na (letnú) dovolenku cez zimu

Ahoj decká!

Minulý rok som bola prvýkrát na dovči v čase, kedy u nás bolo mínus 5 a ja som si užívala na juhu Francúzska plus 18 °C. Ohromne sa mi páčil takýto jarný chill uprostred zimy a vážne túžim urobiť si z tohto teplotného šoku tradíciu:) Som hrozný teplomil a najradšej by som žila niekde, kde by teplota neklesla pod 25 stupňov, tuším som bola v minulom živote jašterica:) No ale čo Vám chcem povedať je, že letná dovolenka cez zimu - obzvlášť v čase okolo vianočných sviatkov - má svoje OBROVSKÉ čaro a ja tu mám pre Vás presne 8 dôvodov, prečo si na takúto dovču tento rok vybehnúť:)

Foto: Snapwire via Pexels

1. Vianočné sviatky sú nuda a rozhodne nie sú "sviatkami pokoja"
Teraz budem trošku reptať! Určite veľa závisí od toho, ako si vie človek sviatky zorganizovať a určite sa dajú sviatky zorganizovať aj tak, že sú pekné, príjemné, pokojné, záživné, šťastné a veselé. ALE. Mne sa vianočné sviatky spájajú hlavne s roky omláteným stereotypom - zemiakový šalát, koláče, 100 krát videné rozprávky, zhon za darčekmi a poriadkom a zase ten šalát a zase tie koláče, lebo šalátu je za kýbeľ a koláčov plná pivnica. Vianočný tovar v obchodoch a vianočná výzdoba nám kľajú oči dobre, že nie od augusta, ale keď už prídu tie naozajstné Vianoce, trvajú 3 dni. Viem, že sú ľudia, ktorí zimu a vianočné obdobie milujú, ale ak náhodou do tejto kategórie nepatríte, bude pre Vás dovča v tomto čase vykúpením.

2. Oddýchneme si len vtedy, keď oddychujú aj ostatní
Zobrať si dovolenku kedykoľvek počas roka znamená, že Vám tak či tak bude neustále zvoniť mobil a tak či tak Vás počká tých 50 e-mailov, pretože všetci okolo Vás pracujú. OK, leto je v tomto smere možno trošku miernejšie, ale najväčšiu záruku, že Vás nikto nebude otravovať, máte počas vianočných sviatkov a okolo Silvestra. Ak zrovna nepracujete na pozícii, kde máte práve na konci roka uzávierky alebo nie ste organizátor silvestrovských eventov, potom do Troch kráľov po Vás nikto ani "neštekne":) Vaša dovča bude plnohodnotná, s minimom telefonátov a zameškaných e-mailov.

3. Zohrejeme sa:)
Ak fungujete tak trošku ako solárny panel (potrebujete raz za čas dobiť slnkom), tento bod si zamilujete. Navyše do tých krajín, kde sa teplota v lete šplhá k 50tke, je aj tak lepšie cestovať cez zimu.

4. Je to skvelý štart do nového roka
Pred vstupom do nového roka sa potrebujeme "nadýchnuť", načerpať novú energiu, prehodnotiť svoj život a dať si nejaké novoročné záväzky. Dovolenka Vám pomôže vypnúť, vyčistiť si hlavu, v pokoji porozmýšľať, a to človeku dobre padne:)

5. Spoznáme vianočnú kultúru iných krajín
Tento bod môže, ale nemusí byť lákadlom. Ja som minulý rok vo Francúzsku zažila menší šok, keď som prvýkrát videla, ako vyzerá vianočná atmosféra v slnkom zaliatej krajine, na pláži, kde nebolo po snehu chýru ani slychu, zato ľudia sa opaľovali a kúpali. Nuž, je to "iná káva" a ja dodnes neviem, či sa mi to páčilo alebo nie, každopádne bol to zážitok.

6. Menej turistov
Nemusíte sa predierať preplnenými námestiami, úzkymi uličkami, ani čakať v dlhých radoch na vstupy. Väčšina zimných cestovateľov podľa mňa migruje skôr za vianočnými trhmi, silvestrovskými oslavami a za lyžovačkou, teda ak máte namierené kdekoľvek inde, nemali by ste mať problém vystáť si rad, urobiť fotku bez 50 turistov alebo prejsť sa námestím bez toho, aby do Vás vrazilo 20 ľudí.

7. Nižšie ceny
Zas až tak veľký cestovateľ nie som, ale predpokladám, že mimo hlavnej dovolenkovej sezóny sú lacnejšie či už letenky, tak aj hotely a možno aj vstupy trebárs do galérií. Takže si môžete užiť presne ten istý zážitok ako cez leto, akurát za nižšiu cenu. Neoplatí sa?

8. Lebo!
Dovolenka is always a good idea...:)

Tak čo? Vymeníte tento rok naše sviatky za sviatky v teple?:)

štvrtok 2. novembra 2017

5 dôvodov, prečo sa oplatí prežiť "ťažké začiatky"

O tom, že "začiatky bývajú ťažké" už mal možnosť presvedčiť sa každý z nás. Či už sme prišli do nového zamestnania, rozbiehame vlastný biznis, začali sme chodiť do fitka, založili sme si blog... Každý začiatok niečoho, v čom človek nemôže byť majster sveta zo dňa na deň, predstavuje cestu, ktorou si musíme prejsť, ak chceme byť v niečom raz naozaj dobrí. Je úplne jasné, že každý z nás by najradšej preskočil túto úvodnú fázu, kedy vlastne ešte celkom nevieme, ako správne robiť to, čo robiť chceme a ani iní ľudia o nás nevedia, pretože o nejakom úspechu tu ešte nemôže byť reč. Či už sa snažíme získať si zákazníkov pre svoj biznis, čitateľov na blog alebo kocky na bruchu :), chce to čas, aby sme sa dostali do štádia, po ktorom od začiatku túžime. No ale viete čo?

Aj táto úvodná fáza má svoje čaro.

Prinášam Vám 5 dôvodov, prečo by sme si mali užívať aj prvé dni, týždne, mesiace a roky, ktoré nás napokon povedú k dosiahnutiu nášho cieľa, aj keď sa nám zdajú ťažké, nezáživné a nekonečné.

Photo: Energepic via Pexels

1. Máte viac podporovateľov ako hejterov
Keď sa do niečoho pustíte, spočiatku o Vašich aktivitách budú vedieť najmä Vaši priatelia a rodina, teda ľudia, ktorí Vám vedia dopriať a povzbudiť Vás. Na začiatku každej cesty, keď človek začína od piky, mu niet čo závidieť a niet ho prečo hejtovať. Tak sa okolo Vás sústredí najprv skupina ľudí (taký ten príjemný základ), ktorí budú mať úprimný záujem o Vás a Vaše aktivity a nebudú mať dôvod sa do Vás navážať. Nemáte v rukách nič veľké, kvôli čomu by ste mohli byť niekomu "tŕňom v oku". Ľudia Vás vnímajú, ale nepotrebujú Vás strašne riešiť, nič od Vás neočakávajú, vedia, že sa učíte. 

2. Objavujete, učíte sa, tešíte sa z pokrokov
Začiatky sú skvelé v tom, že žijete život bez stereotypov. Potrebujete sa toho ešte veľa naučiť, veľa urobiť a veľa dosiahnuť, aby ste sa priblížili ku svojmu cieľu. Preto žiadny deň/týždeň nie je fádny, stále sa snažíte prísť na to, AKO (...zaujať potenciálnych odberateľov, dostať sa do povedomia svojej cieľovej skupiny, získať nových čitateľov, vyvážiť svoj jedálny lístok a pod.). Každá nová vedomosť a nová skúsenosť obohacuje Váš život, ktorý vďaka Vášmu úsiliu nadobúda nový rozmer. Každý malý pokrok Vás teší a napĺňa skvelým pocitom.

3. Máte motiváciu
Každý z nás si v živote potrebuje nájsť niečo, pre čo žije, čo ho teší a "dobíja mu baterky". Ak máte svoj cieľ - čím ambicióznejší je, tým lepšie - venujete mu takú časť života, akú len chcete a zvládnete. Tým sa Váš život napĺňa činnosťami, ktoré Vás bavia a momentmi, ktoré Vás tešia. Pozrite sa na svoju cestu, ktorú máte pred sebou, ako na os svojho života. Je to to, čo Vás bude sprevádzať každým dňom, týždňom, mesiacom a rokom, až kým to nedosiahnete. Naozaj to chcete dosiahnuť už zajtra alebo rovno tu a teraz? Dobre si to rozmyslite. Po dosiahnutí veľkého cieľa prichádza radosť, ale hneď potom pocit prázdna - úloha bola splnená, čo teraz?  

4. Cítite menší tlak
To, čomu sa venujete, je na začiatku Vašej cesty najmä Vašou záľubou. Vyčleňujete si na ňu toľko času, koľko chcete a práve vtedy, keď Vám to vyhovuje. Makáte na sebe, pretože to všetko robíte pre seba, pre nikoho iného. Postupom času, keď sa Vám začne dariť a začnú o Vás prejavovať záujem Vaši odberatelia/čitatelia a pod., už si nebudete môcť povedať, že "dám si teraz na mesiac pauzu". Vrátili by ste sa do zabudnutia - tam, kde ste začínali. Z Vašej záľuby sa stane niečo, čo bude pod drobnohľadom mnohých ľudí, ktorí Vás budú kritizovať, usmerňovať, hejtovať, dávať Vám rozumy. Akonáhle sa Vaša záľuba začne spájať s určitými záväzkami, termínmi a peniazmi, bude to iné, ako to bolo na začiatku. Vaše dni bude sprevádzať viac e-mailov, telefonátov, nárokov, a teda aj stresu. Začiatok niečoho je teda možno ťažký, ale rozhodne pokojnejší.  

5. Ťažké chvíle preveria Váš skutočný záujem o oblasť, ktorej sa chcete venovať
Niekedy náš cieľ nie je skutočným zmyslom nášho života, ale na to prídeme až po tom, čo dosiahnutiu tohto cieľa venujeme množstvo času, peňazí a energie. Ak niečomu obetujeme naozaj veľa, ale po nejakej dobe zistíme, že nás to zase až tak nenapĺňa, asi to nebolo pre nás to "pravé orechové" a je lepšie obhliadnuť sa zase po niečom inom, pre čo sa dokážeme "zapáliť". Občas sa ocitneme inde, ako sme pôvodne chceli byť, ale to vôbec nie je zlé! Všetko, čo nechávame za sebou, nikdy nie je zbytočné, vždy a všetko je nám na niečo dobré, vieme na tom stavať, vieme z toho čerpať, sme vďaka tomu skúsenejší, múdrejší, silnejší. Ak sa teda niečomu venujete dlho a srdcom a napĺňa Vás to šťastím, je to TO, pri čom sa oplatí zostať, jedného dňa dosiahnete, po čom túžite:)

Užitočným poznaním je nielen to, čo robiť chceš, ale aj to, čo robiť nechceš.

Verím, že Vás tento článok motivuje užívať si a robiť aj naďalej to, čo robíte a máte radi, aj keď ste v tom iba začiatočník a Vaša profesionálna kariéra je akoby v nedohľadne (uisťujem Vás, že NIE JE). Buďte trpezliví - raz príde deň, kedy sa o Vás ľudia pobijú - a vtedy budete s nostalgiou spomínať na časy, keď ste začínali, mali desiatich čitateľov, 3 telefonáty denne, 5 mailov...:)

Rob čo Ťa baví a rob to najlepšie ako vieš, úspech už príde sám.

Prajem Vám ešte krásny deň:)