piatok 11. augusta 2017

NIKDY nehovor NIKDY alebo Ako som si myslela, že už NIKDY nepôjdem do školy


Ahoj decká!

Dnes sa chcem s Vami podeliť o jednu novinku v mojom živote, pretože je to pre mňa veľká vec a ako to už pri veľkých veciach býva, mám zmiešané pocity. Aj keď som si po vysokej škole povedala, že ma do školy už NIKDY NIKTO nedostane, už o pár týždňov do jednej nastúpim. Dôvod? Chcela by som si splniť ďalšie z asi tak triliardy snov a myslím si, že mi to práve štúdium umožní alebo aspoň uľahčí. 

V prvom rade som typ človeka, ktorý stále potrebuje na sebe pracovať, stále si niečo dokazovať. Mám rada ten pocit, že robím niečo užitočné, niečo pre seba, že robím všetko pre to, aby som nestagnovala, ale posúvala sa ďalej, mala sa lepšie, plnila si sny, bola spokojná. No a tiež mám jednu (nie vždy užitočnú) schopnosť, že keď ma niečo nadchne, už ma nič nezastaví. 

Mojou veľkou záľubou je písanie, fotografovanie, kreslenie. Celkovo som veľký fanúšik kreatívnej tvorby a je jedno, či má táto kreativita podobu vkusného interiérového doplnku, peknej webovej stránky, dych vyrážajúcej fotografie alebo obrazu. Obdivujem šikovných ľudí, ktorí sa so schopnosťou pretavovať nápady do niečoho hmatateľného alebo viditeľného už narodili, no cítim, že ja na tejto schopnosti ešte potrebujem pracovať. Posunúť svoju aktuálne dosť laickú úroveň, vedomosti a prístup na vyšší level. No a to je dôvod, prečo som sa rozhodla ísť študovať grafiku a dizajn

Vybrala som si externú formu štúdia. Aj keď mám voči štúdiu určitý rešpekt (je to predsa len záväzok - časový aj finančný), už sa veľmi teším na všetko, čo ma čaká, pretože cítim, že presne TOTO je to, po čom som dlho túžila. Naučiť sa robiť pekné fotografie a videá, pracovať so zvukom, vyvárať webové stránky, robiť návrhy interiérov a reklamných predmetov... Keď som si čítala študijný plán tohto odboru, zdalo sa mi, že ho niekto vypracoval presne podľa toho, po čom moje srdce piští. 

Samozrejme, od štúdia mám veľké očakávania a veľmi si držím palce, aby boli naplnené. Verím, že vďaka novým zručnostiam sa v budúcnosti budem môcť viac venovať kreatívnej tvorbe, pretože práca a celkovo život založený na informáciach, faktoch, pravidlách a podmienkach ma nenapĺňajú, práve naopak, cítim, že ma ničia. Chcela by som tvoriť vlastné veci, ktoré budú výsledkom tvorivej duševnej činnosti, nie urputného rozmýšľania. Inak povedané, chcem, aby to, čomu sa budem v budúcnosti venovať, vychádzalo zo srdca, nie z mozgu:D 

Ako ste na tom Vy? Išli by ste ešte do školy?:) Majte ešte pekný dník. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára