piatok 29. decembra 2017

Namaľujem Ti obraz, chceš?:) ✫✫SÚŤAŽ✫✫

Ahoj decká!

Ak sa Vám páči moja tvorba alebo by ste si v novom roku radi oživili interiér jedinečným obrazom, aký nikto iný doma nemá, môžete sa zapojiť do súťaže o obraz, ktorý namaľujem špeciálne pre výhercu. 


Aké sú podmienky súťaže?

Lajkuj facebookový profil ivorova a zdieľaj túto súťaž na ľubovoľnej sociálnej sieti - na svojom blogu, Facebooku, Instagrame... Dole do komentáru mi napíš, kde si súťaž zdieľal/a (sociálna sieť + nick alebo uveď rovno link) a na akej e-mailovej adrese Ťa môžem v prípade výhry kontaktovať.

Súťaž potrvá do 1. januára 2018, 12:00 hod. 

Prajem Vám všetko dobré do nového roka a veľa šťastia v súťaži!

nedeľa 17. decembra 2017

(Nielen) pre blogerov: Programy a aplikácie na úpravu fotiek a videí

Ahojte,

dnes tu mám pre Vás zopár tipov na programy a aplikácie, ktoré rada používam pri úprave fotiek a videí - verím, že sa Vám zídu, ak radi fotíte, blogujete, instagramujete alebo instastorkujete:)

Tipy pre počítač (OS Windows):


Photoshop - používam ho iba od septembra, ale som z neho nadšená! Na úvod som potrebovala pochopiť logiku úprav fotografií, že to nie je ako v iných programoch, kde som upravovala fotky hlava-nehlava. V Photoshope má všetko svoju postupnosť a nezachovanie tohto postupu znamená iný výsledok. Základné veci, myslím, už ovládam a pomaly sa prehrýzam náročnejšími úpravami. Na internete existuje toľko skvelých tutoriálov, až sa Vám rozum zastaví, koľko funkcií a aké možnosti Photoshop ponúka, pritom ich zvládnutie je jednoduché, len Vám ich niekto najprv musí ukázať, aby ste vedeli, že AJ TOTO sa dá. Dokonca ľudia, ktorí pracujú s Photoshopom 15 rokov, priznávajú, že ho neovládajú celý, pretože je tak veľmi bohatý a od svojho vzniku prešiel už mnohými aktualizáciami. Vďaka Photoshopu sa môžete odfotiť a vyzerať akokoľvek, pretože zo seba pokojne viete urobiť Britney Spears ležiacu na pláži, ku ktorej sa blíži partia ufónov:) Za tento program palec hore. Stojí od 12 eur na mesiac. 

Picasa 3 - neplatená verzia obsahuje niekoľko základných nástrojov - filtre, orezávanie, retušovanie, tvorbu koláží a určite aj ďalšie, len som ich nevyužívala. Orezávanie a retušovanie je v tomto programe extrémne rýchle a užívateľsky priateľské. Keďže ide o neplatenú verziu, nejaké veľké zázraky ani veľký výber filtrov tu človek nenájde, preto som zvykla prácu v Picase 3 kombinovať ešte s ďalším programom.


Photo Scape - výborne sa dopĺňa s Picasa 3 - čo som nedokázala alebo nerada robila tam, robila som tu. V Photo Scape som pracovala najmä so svetlom, tieňmi, hĺbkou farieb a aj na tvorbu koláží som radšej využívala tento program, bolo to rýchlejšie ako v Picase. Síce o Picase aj Photo Scape hovorím v minulom čase, aj popri Photoshope ich sem tam naďalej využívam - najmä, keď potrebujem niečo urobiť rýchlo (v Photoshope sa predsa len ešte necítim celkom "doma") alebo keď zrovna robím na počítači, v ktorom Photoshop nainštalovaný nemám. Do budúcnosti sa však budem snažiť používať tieto programy stále menej, aby som si zvykla na Photoshop a naučila sa aj v ňom pracovať automaticky, bez rozmýšľania. 


Tipy pre telefón (iOS):


NoCrop - túto aplikáciu používam najčastejšie na tvorbu koláží, pretože obsahuje veľa templejtov a vytvorenie koláže je cez túto apku mega rýchle a mega jednoduché. Dajú sa tu však robiť aj gify, pridávať na fotky rôzne nálepky, viete tu fotku orezať aj farebne upraviť. Retušovať sa tu nedá a aj výber filtrov je slabý - síce ich máte na výber veľa, nie sú veľmi použiteľné, výsledok je neprirodzený.


Aviary - perfektná apka na prácu s fotografiou, upravujem tu takmer všetky fotky, dokonca aj tie, ktoré upravujem v počítači a nie som si nimi istá, ešte dokončujem v tejto apke. Mojím problémom pri úprave fotiek je, že aj keď mám doma 2 počítače, obrazovky na oboch mi skresľujú farby, preto si na záver vždy kontrolujem farebnosť fotografie (či nie je príliš svetlá alebo tmavá a či je primerane farebná) v mobile a záverečné úpravy robím práve v Aviary.


CropVideo - v tejto apke upravujem videá pre instastorky. Keďže každá storka môže mať max 12 sekúnd, v tejto apke viem vybrať tých správnych 12, dokonca si tu viete pridať na video hudbu aj filter.


PS Expres - v tejto apke nájdete množstvo pekných filtrov, množstvo nástrojov na úpravu farby, tónu, svetla, hĺbky... Viete tu fotografiu orezávať, otáčať, vyrovnávať, pridávať do nej nálepky, písmo či špeciálne efekty, dokonca tu viete fotky retušovať, ale čo je úplná pecka, sú koláže. Bez toho, aby ste sa trápili s rozmiestnením fotografií a ich veľkosťou, máte už priamo v apke na výber, na aký účel si chcete koláž vytvoriť - či to má byť fotka na Instagram, profilovka na Facebook, Facebook Cover, post pre Twitter, Twitter Header, fotka pre Pinterest, LinkedIn, You Tube, Kindle a pod. Vyberiete si len fotky, zvyšok urobí PS za Vás. Okrem koláží pre sociálne siete je tu na výber aj množstvo ďalších nápaditých tamplejtov - aj nad rámec tých, ktoré nájdete v NoCrop. Možnosti úprav v PS Expres sa navyše rozširujú, ak máte Adobe ID (zakúpený produkt od Adobe - napr. samotný Photoshop).


Planoly - skvelá aplikácia, ak Vám záleží na tom, ako vyzerá Váš feed (nástenka) na Instagrame. Jednotlivé fotografie si tu viete nielen zoradiť tak, aby vyzerali príťažlivo (napr. tým, ako budú vzájomne ladiť farbou), ale viete si tu nastaviť aj čas zverejnenia fotografií. Zatiaľ som túto apku iba skúšala, keďže nemávam denne toľko fotografií, aby som ich potrebovala takto manažovať, ale po návrate z dovolenky ju určite využijem:) 

Používate alebo máte v pláne vyskúšať tieto programy/aplikácie? Aké programy/aplikácie sa osvedčili Vám? Majte krásnu nedeľu:)

utorok 5. decembra 2017

Uzavreli sme zoznam výletov | Dovolenka Emiráty + Omán


Krásne ránko decká, 

konečne Vám môžem napísať článok o tom, čo všetko nás čaká počas dovolenky v Spojených arabských emirátoch a Ománe, pretože do dnešného dňa som to ešte ani ja na 100 % nevedela :) Predbežný zoznam výletov sme si s babami dali dokopy už na začiatku júla, no chceli sme si ešte čo to pogúgliť, pozrieť si nejaké tipy a referencie, čo sa oplatí vidieť a kam rozhodne treba ísť, preto sme cestovnej kancelárii zaslali definitívny zoznam výletov až teraz, začiatkom decembra. Veľmi sa teším, že aj keď ideme na tento trip štyri, nemali sme problém sa dohodnúť a zladiť si preferencie. Nie je totiž asi nič horšie, ako keď ide na dovolenku jeden, ktorý nechce robiť nič a druhý, ktorý chce vidieť všetko. Alebo jeden, ktorý nemá budget a druhý, ktorý má budget za troch. Myslím si, že sme výlety skombinovali perfektne, pretože nás čakajú rôznorodé atrakcie - voda aj súš, betónové džungle aj príroda. Čaká nás 7-dňová plavba loďou, počas ktorej budeme každý deň kotviť v inom prístave a toto všetko (dúfam!!:)) uvidíme:

Dubaj

Burj Al Arab (hotel v tvare plachetnice, neoficiálne jediný 7-hviezdičkový hotel na svete), Palm Jumeirah (umelo vytvorené ostrovy v tvare palmy), Hotel Atlantis The Palm, Dubai Marina (prístav a mesto na vode), Sheikh Zayed Road (najdlhšia cesta v Emirátoch), Souk Al Bahar (shopping - trhy), Lake Burj (mestské jazero).

Abu Dhabi

Corniche Road (cesta popri mestskej pláži), Etihad Towers (5 mrakodrapov postavených v roku 2011, natáčalo sa tu Rýchlo a zbesilo a my si tu dáme coffee and cake na 74. poschodííííí:)), Sheikh Zayed Grand Mosque (veľká biela mešita, tretia najväčšia na svete, VÁŽNE KRÁSNA), Heritage Village (dedinka/múzeum pôvodného tradičného života), jazda púšťou na štvorkolkách, návšteva domorodcov.

Sir Bani Yas

Jediné miesto, ktoré sme si nechali celkom otvorené a nebookovali sme si na tento deň žiadne výlety. Dostali sme niekoľko referencií, že na tomto ostrove sú krásne pláže s možnosťou kúpania, šnorchlovania, surfovania, kajakovania, paddle boardingu či mats floatingu, takže prevažnú časť dňa strávime s veľkou pravdepodobnosťou na nich:) Taktiež je možnosť urobiť si tu pešiu túru alebo túru na bicykloch. 

Jeden deň na mori

Medzi Sir Bani Yas a ďalšou zastávkou nás čaká dlhšia cesta, preto 2 noci a jeden celý deň strávime na lodi. Myslím si však, že tento deň nebude o nič horší ako ostatné, keďže na výletných lodiach sa nachádzajú bazény, fitnesscentrá, ihriská, kúpele, masážne salóny, sauny, kino, divadlo, obchody, reštaurácie, bary, kasína, simulátor F1, beauty salóny a organizujú sa tu rôzne súťaže, kurzy a tréningy. Ako to bude vyzerať na našej lodi, si môžete pozrieť v tomto videjku

Muscat

V prístave nás vyzdvihnú džípy a vydáme sa do prírody, kde nás budú čakať jazerá. Dvojhodinová cesta k jazerám je na internete opisovaná takými superlatívmi, že som na ňu veľmi zvedavá - má viesť okolo prekrásnych skál a vodných plôch, skrátka totálny kontrast v porovnaní s prvými 2 dňami nášho výletu. V jazerách sa budeme môcť okúpať a bude sa tu konať piknik.

Khasab

Pôvodne sme mali navštíviť Khor Al Fakkan, ale cestovka nám ho vymenila za Khasab, čo nám vôbec nevadilo, dokonca nám to možno padlo aj vhod, keďže na Khor Al Fakkane vraj turisti nie sú veľmi vítaní. V Khasabe absolvujeme plavbu loďkou okolo fjordov, kde by sme mali vidieť aj delfíny a navštívime Telegraph Island.

Dubaj

Posledný deň budeme opäť v Dubaji. Pozrieme si všetko to, čo nestihneme počas prvého dňa plus navštívime Burj Khalifa, najvyššiu budovu sveta, kde budeme mať zo 124. poschodia 360-stupňový výhľad na nočný Dubaj. Po tejto vyhliadke nás čaká návšteva akvária. Potom smer posteľ a ráno let domov. 

Tak čo poviete na náš výber výletov? Samozrejme, chápem, ak Vás dovolenky tohto typu nelákajú, už som nie raz počula niečo ako "tak toto by boli tie posledné miesta, kam by som chcel/chcela ísť". Ja som však po návšteve tejto časti sveta - predovšetkým Dubaja a Abu Dhabi - už pár rokov túžila a celkovo bude táto dovolenka pre mňa iná ako všetky doterajšie. Po prvýkrát budem cestovať mimo EÚ, po prvýkrát uvidím kultúru celkom odlišnú od tej našej, po prvýkrát navštívim púšť a vlastne celá táto dovča bude asi popretkávaná nejakými "tenkrát poprvé":D

Ak ste už boli na miestach, kam sa aj my chystáme, budem rada, ak mi napíšete nejaké tipy, čo by sme mali vidieť alebo naopak, kam sa rozhodne neoplatí ísť. A Vy ostatní mi aspoň napíšte, aké sú Vaše najbližšie cestovateľské vyhliadky alebo najväčšie cestovateľské sny:) 

Prajem Vám krásny a pohodový deň...:)

pondelok 27. novembra 2017

Ako som na pol dňa našla rovnováhu | Trip do Viedne na výstavu obrazov galérie Albertina

Krásne ránko decká,

v sobotu ste na mojich instastorkách mohli sledovať náš trip do Viedne, kam som sa vybrala aj s kamoškou Kikou. Výlet nám zorganizovala akadémia, do ktorej chodíme na kurz grafiky a dizajnu. Hlavným programom mala byť výstava Raphael, ale ako sa neskôr dočítate, pre nás s Kikou bolo hlavným programom napokon niečo iné:)) Na výstave obrazov Raphaela bolo veľmi veľa ľudí, keďže ide o dočasnú výstavu a "každý" ju chcel stihnúť. Jednotlivé miestnosti s Raphaelovými dielami boli tmavé, osvetlené iba tlmeným svetlom, do toho si predstavte to množstvo ľudí a obrazy, ktoré sa Vám vlastne vôbec nepáčia... Prevažnú časť Raphaelovej výstavy tvorili kresby, malieb tam bolo len pár a keď, boli náboženského charakteru, takže ja som si túto výstavu pozrela asi za 3 minúty. Aby ste chápali, niektorí maníci tam boli viac ako hodinu!:D Inak vekový priemer účastníkov tejto výstavy bol asi 70:)

Po Raphaelovi sme si to strihli na výstavu Bruegela. Toho sme pôvodne v pláne nemali, ale keď sme šľapali po schodoch v galérii Albertina k inej výstave, narazili sme aj na túto. Bruegel je kresliar, takže som opäť čakala veľmi rýchly priebeh prehliadky, ale napokon sme sa tu celkom zdržali. Bruegelove kresby sú tak obsahovo bohaté a precízne, že mňa ako puntičkára to veľmi fascinovalo a zároveň, ako minimalistu ma ohuroval všetok ten "mess" prvkov, ktorý Bruegel dokázal na jednom výkrese skombinovať. Tu už som aj ja dôkladne študovala každý detail kresby, ako to robili tí sedemdesiatnici na výstave Raphaela:) To však ešte nebolo nič v porovnaní s tým, čo nás ešte len čakalo...

Na výstavu Od Moneta k Picassovi som sa tešila najviac. A nesklamala!! Bola som tak šťastná už medzi dverami, keď sme vstúpili do prvej miestnosti tejto výstavy, že som mala chuť (a tuším sa tak aj stalo) povedať váááááu na plné ústa:D Na tejto výstave sa stretli prvky všetkého, čo zbožňujem - hrubé nánosy farby, príjemné kombinácie farieb, minimalizmus, impresionizmus, surrealizmus a kubizmus, no poviem Vám, bola som z toho hotová:)) Každý obraz som študovala z diaľky aj z blízka a takmer všetky mám aj odfotené. Objavila som niekoľko (pre mňa nových) zaujímavých autorov a nazbierala kus novej inšpirácie aj pre svoju tvorbu - určite by som si chcela aj ja vyskúšať nakresliť obraz "bodkovaním" alebo "čiarkovaním" a nejaký taký, z ktorého bude farba riadne trčať:) Tie hrubé nánosy farby som vždy zbožňovala, ale nikdy som si to sama nevyskúšala, neviem prečo. Som rada, že aj Kiku táto výstava bavila, pretože ak by tam bol so mnou niekto, komu by to nebolo "po chuti", trčal by tam ten chudák so mnou vyše 2 hodiny:D Ako spomienku na tento výlet sme si s Kikou kúpili podložku pod myš a magnetickú záložku do knižky (uvidíte na fotkách).

Na záver - ešte pred tým, ako na Vás vybalím nálož fotiek - tu mám pár riadkov aj pre tých, ktorých takéto umenie veľmi nezaujíma. Spomínam si na ten moment, ktorý som Vám opisovala vyššie - keď sme otvorili dvere k výstave Od Moneta k Picassovi. Ako som sa cítila. Vstúpila som dnu a nemala v hlave žiadne myšlienky. Naplnil ma pocit nekonečného šťastia a absolútnej spokojnosti. Usmievala som sa ako bláznom a bolo mi to fuk. Toto sú tie chvíle, kedy si uvedomíte, že musíte - skrátka MUSÍTE - mať v živote niečo, čo milujete a musíte si vedieť na to vyčleniť čas, pretože inak nedokážete byť s tým, čo máte, s tým, kto ste a s tým, ako žijete, nikdy spokojní. Neodsúvajte svoje záľuby kvôli povinnostiam, ale hľadajte medzi týmito dvoma svetmi rovnováhu, oplatí sa, verte mi:)













 





























Pár užitočných info: Galéria Albertina sa nachádza blízko začiatku (alebo konca?:)) Mariahilferstraße, takže z Bratislavy viete byť v galérii zhruba za hoďku a trištvrte (napr. cez Slovak Airlines chodia busy z BA každú hodinu na Vienna Gürtel - odtiaľto ste v galérii raz dva, jednosmerná cesta busom BA - Viedeň = 6 eur). Galéria ponúka stále, ale aj dočasné expozície, vstup je jednotný pre všetky výstavy, cca 12 eur. Vyššie vo fotogalérii sú iba vybrané obrazy z výstavy Od Moneta k Picassovi, pričom táto expozícia zahŕňa obrazy nielen Moneta a Picassa, ale aj mnohých ďalších autorov (Miró, Nolde, Kirchner, Signac, Renoir, Degas, Cézane, Matisse, Kandinsky...).  

Ako sa Vám páčia obrazy? Chodíte na výstavy? Diela ktorých umelcov/ktoré smery sú Vaše najobľúbenejšie? Majte ešte pekný dník:)

piatok 17. novembra 2017

Ako mi to zatiaľ (ne)ide v škole

Krásny piatok decká, 

už je to takmer 2 mesiace, čo chodím do školy, a tak Vám prinášam také moje first impressions ohľadom štúdia, aby ste si nebodaj nemysleli, že som to vzdala medzičasom :)) V krátkosti pre tých, ktorí nečítali môj prvý článok o škole, od septembra študujem počítačovú grafiku a dizajn. Do školy chodím len raz za týždeň, ale ak sa chce človek niečo naučiť, vyžaduje si to aj nejaké samoštúdium. Aby tento článok nebol len o tom, ako sa mne páči moja škola, pokúsim sa zhrnúť aj nejaké užitočné postrehy a rady pre tých, ktorí zvažujú prihlásiť sa na akékoľvek dlhodobejšie vzdelávanie, aby vedeli, na čo sa tešiť a čomu sa prípadne vyhnúť.


Poďme teda najskôr na pozitíva:)

Určite najväčšou výhodou vzdelávania, ktoré si niekde zaplatíte, je, že ste "nútení" si pravidelne pozerať nové veci a venovať im viac času, ako by ste im venovali, keby ste sa snažili niečo sa naučiť samostatne. Ak máte v škole ničo urobiť a máte na to termín, je to celkom iná situácia, ako keď si míľniky stanovujete sami, navyše všetko robíte pod dohľadom osoby, ktorá sa veciam rozumie, vie Vás usmerniť a poradiť Vám. 

Prvý semester máme v osnovách dejiny umenia a kresbu rukou, budeme pracovať v Photoshope a Illustratore. Najviac ma bavia hodiny Photoshopu. Naučila som sa v ňom robiť veci, ktoré som predtým nevedela urobiť v žiadnom grafickom programe, a to som pracovala so štyrmi. V každom som vedela urobiť niečo, ale v žiadnom nič prevratné.

Určitý pokrok vidím u seba aj v kreslení. Minimálne som sa ešte viac utvrdila v tom, že na kreslenie musím mať chuť, inak je to utrpenie. A že chcem pokračovať v kreslení primitívnych výjavov, pretože zložité veci sú nad moje schopnosti a vkus, haha. Mimochodom, zistila som, že už aj to, ako držím ceruzku v ruke, je zle:D a že beznádejne nemám zmysel prekresliť niečo v rovnakých proporciách, ako to vidím. Áno, áno, ešte stále sme pri pozitívach:D Veď niekedy je dôležité zistiť, čo Vás nebaví a čo Vám nejde, lebo Vám to aspoň ukáže cestu k tomu, čo Vás baví a napĺňa. Takže asi najväčším prínosom hodín kreslenia je to, že som si ešte viac vycibrila svoje na nič sa nepodobajúce čmáranice:D

No a TERAZ prejdeme k negatívam... 

Zatiaľ som trošku sklamaná z dejín umenia. Spočiatku nás dejiny učil lektor, ktorý v nich sám dosť tápal a síce ho neskôr vedenie vymenilo za celkom zorientovanú lektorku, už niekoľko hodín s ňou nám odpadlo, teda zatiaľ z dejín veľa nemám. Utešujem sa tým, že na teórii až tak nezáleží a že mi predsa ide hlavne o praktické znalosti, ale AJ TAK by som si rada vypočula nejaké príbehy a zaujímavosti o obrazoch a ich autoroch.

Ďalším nie príjemným prekvapením pre mňa bolo, že škola - aj keď sa prezentuje ako medzinárodná inštitúcia dlhoročne poskytujúca vzdelávanie v oblasti IT - je síce na medzinárodnom trhu dlho, ale na Slovensku je nováčikom, čomu zodpovedá aj občasný chaos vo výučbe a v informáciách. S týmto problémom súvisí aj ďalší - mnoho štúdijných materiálov ešte škola nemá preložených do slovenčiny, teda kto zrovna nie je jazykovo zdatný, pravdepodobne si toho veľa nenačíta. Nevadilo by mi to, ak by škola na túto skutočnosť niekde upozornila, ale takto je to zavádzanie.

Ďalej škola na svojich webových stránkach publikuje fotografie moderných učební a sľubuje individuálny prístup k študentom tým, že v každom kurze je max 16 ľudí. Realita je však taká, že týchto 16 ľudí je natlačených v malej učebni, čím sa znižuje komfort, aký si prvotne vo svojej hlave predstavujete, pričom výučba prebieha v celkom iných priestoroch, na celkom inom vybavení, ktoré je - samozrejme - o dve/tri triedy nižšie ako to, ktoré ste očakávali.

Tým sa dostávame k mojim radám, ktoré by som Vám chcela dať, ak sa náhodou tiež chystáte prihlásiť sa na akékoľvek štúdium:
  1. Inštitúciu poskytujúcu vzdelávanie si riadne prečekujte pred tým, ako si zaplatíte kurz. Nepozerajte sa iba na to, čo má daná inštitúcia na svojej stránke, pretože weby zvyknú preháňať. Hľadajte recenzie, pýtajte sa, pátrajte. 
  2. Nepreverujte si informácie iba na webe, ale osobne navštívte miesto, kde sa má realizovať Vaša výučba. Spoznáte prístup personálu, pozriete si učebne. 
  3. Poinformujte sa o tom, kto Vás bude vyučovať. Sú to ľudia z praxe alebo "náhodní okoloidúci"? 
  4. Veľa sa pýtajte. Čokoľvek Vám nie je jasné, nemajte zábrany sa na to spýtať. Škola Vás bude stáť veľa času, peňazí a energie, preto je normálne, že chcete vedieť informácie, ktoré ste sa nedočítali na internete a nie sú Vám zrejmé.
  5. Ak Vaše štúdium nie je zrovna najlacnejšie, je pochopiteľné, že tomu zodpovedajú aj Vaše očakávania. Ak sa Vám niečo nepáči, ozvite sa. V rámci slušnosti, ale rozhodne sa ozvite. 
Ja svoje rozhodnutie zapísať sa na štúdium rozhodne neľutujem. Nie je to taká tá klasická škola, kde človek chodí "povinne" a so stresom, ale človek sa teší, že sa niečo nové naučí, uvidí fajn ľudí a potom si dá dobrý obed niekde v meste, hahaha:) Na záver Vám ešte pridávam pár fotiek toho, čo so sebou obvykle vláčim do školy. Toľko môj dnešný článok, majte sa krásne:) 



Pekný piatok Vám prajem!

pondelok 6. novembra 2017

8 dôvodov, prečo ísť na (letnú) dovolenku cez zimu

Ahoj decká!

Minulý rok som bola prvýkrát na dovči v čase, kedy u nás bolo mínus 5 a ja som si užívala na juhu Francúzska plus 18 °C. Ohromne sa mi páčil takýto jarný chill uprostred zimy a vážne túžim urobiť si z tohto teplotného šoku tradíciu:) Som hrozný teplomil a najradšej by som žila niekde, kde by teplota neklesla pod 25 stupňov, tuším som bola v minulom živote jašterica:) No ale čo Vám chcem povedať je, že letná dovolenka cez zimu - obzvlášť v čase okolo vianočných sviatkov - má svoje OBROVSKÉ čaro a ja tu mám pre Vás presne 8 dôvodov, prečo si na takúto dovču tento rok vybehnúť:)

Foto: Snapwire via Pexels

1. Vianočné sviatky sú nuda a rozhodne nie sú "sviatkami pokoja"
Teraz budem trošku reptať! Určite veľa závisí od toho, ako si vie človek sviatky zorganizovať a určite sa dajú sviatky zorganizovať aj tak, že sú pekné, príjemné, pokojné, záživné, šťastné a veselé. ALE. Mne sa vianočné sviatky spájajú hlavne s roky omláteným stereotypom - zemiakový šalát, koláče, 100 krát videné rozprávky, zhon za darčekmi a poriadkom a zase ten šalát a zase tie koláče, lebo šalátu je za kýbeľ a koláčov plná pivnica. Vianočný tovar v obchodoch a vianočná výzdoba nám kľajú oči dobre, že nie od augusta, ale keď už prídu tie naozajstné Vianoce, trvajú 3 dni. Viem, že sú ľudia, ktorí zimu a vianočné obdobie milujú, ale ak náhodou do tejto kategórie nepatríte, bude pre Vás dovča v tomto čase vykúpením.

2. Oddýchneme si len vtedy, keď oddychujú aj ostatní
Zobrať si dovolenku kedykoľvek počas roka znamená, že Vám tak či tak bude neustále zvoniť mobil a tak či tak Vás počká tých 50 e-mailov, pretože všetci okolo Vás pracujú. OK, leto je v tomto smere možno trošku miernejšie, ale najväčšiu záruku, že Vás nikto nebude otravovať, máte počas vianočných sviatkov a okolo Silvestra. Ak zrovna nepracujete na pozícii, kde máte práve na konci roka uzávierky alebo nie ste organizátor silvestrovských eventov, potom do Troch kráľov po Vás nikto ani "neštekne":) Vaša dovča bude plnohodnotná, s minimom telefonátov a zameškaných e-mailov.

3. Zohrejeme sa:)
Ak fungujete tak trošku ako solárny panel (potrebujete raz za čas dobiť slnkom), tento bod si zamilujete. Navyše do tých krajín, kde sa teplota v lete šplhá k 50tke, je aj tak lepšie cestovať cez zimu.

4. Je to skvelý štart do nového roka
Pred vstupom do nového roka sa potrebujeme "nadýchnuť", načerpať novú energiu, prehodnotiť svoj život a dať si nejaké novoročné záväzky. Dovolenka Vám pomôže vypnúť, vyčistiť si hlavu, v pokoji porozmýšľať, a to človeku dobre padne:)

5. Spoznáme vianočnú kultúru iných krajín
Tento bod môže, ale nemusí byť lákadlom. Ja som minulý rok vo Francúzsku zažila menší šok, keď som prvýkrát videla, ako vyzerá vianočná atmosféra v slnkom zaliatej krajine, na pláži, kde nebolo po snehu chýru ani slychu, zato ľudia sa opaľovali a kúpali. Nuž, je to "iná káva" a ja dodnes neviem, či sa mi to páčilo alebo nie, každopádne bol to zážitok.

6. Menej turistov
Nemusíte sa predierať preplnenými námestiami, úzkymi uličkami, ani čakať v dlhých radoch na vstupy. Väčšina zimných cestovateľov podľa mňa migruje skôr za vianočnými trhmi, silvestrovskými oslavami a za lyžovačkou, teda ak máte namierené kdekoľvek inde, nemali by ste mať problém vystáť si rad, urobiť fotku bez 50 turistov alebo prejsť sa námestím bez toho, aby do Vás vrazilo 20 ľudí.

7. Nižšie ceny
Zas až tak veľký cestovateľ nie som, ale predpokladám, že mimo hlavnej dovolenkovej sezóny sú lacnejšie či už letenky, tak aj hotely a možno aj vstupy trebárs do galérií. Takže si môžete užiť presne ten istý zážitok ako cez leto, akurát za nižšiu cenu. Neoplatí sa?

8. Lebo!
Dovolenka is always a good idea...:)

Tak čo? Vymeníte tento rok naše sviatky za sviatky v teple?:)

štvrtok 2. novembra 2017

5 dôvodov, prečo sa oplatí prežiť "ťažké začiatky"

O tom, že "začiatky bývajú ťažké" už mal možnosť presvedčiť sa každý z nás. Či už sme prišli do nového zamestnania, rozbiehame vlastný biznis, začali sme chodiť do fitka, založili sme si blog... Každý začiatok niečoho, v čom človek nemôže byť majster sveta zo dňa na deň, predstavuje cestu, ktorou si musíme prejsť, ak chceme byť v niečom raz naozaj dobrí. Je úplne jasné, že každý z nás by najradšej preskočil túto úvodnú fázu, kedy vlastne ešte celkom nevieme, ako správne robiť to, čo robiť chceme a ani iní ľudia o nás nevedia, pretože o nejakom úspechu tu ešte nemôže byť reč. Či už sa snažíme získať si zákazníkov pre svoj biznis, čitateľov na blog alebo kocky na bruchu :), chce to čas, aby sme sa dostali do štádia, po ktorom od začiatku túžime. No ale viete čo?

Aj táto úvodná fáza má svoje čaro.

Prinášam Vám 5 dôvodov, prečo by sme si mali užívať aj prvé dni, týždne, mesiace a roky, ktoré nás napokon povedú k dosiahnutiu nášho cieľa, aj keď sa nám zdajú ťažké, nezáživné a nekonečné.

Photo: Energepic via Pexels

1. Máte viac podporovateľov ako hejterov
Keď sa do niečoho pustíte, spočiatku o Vašich aktivitách budú vedieť najmä Vaši priatelia a rodina, teda ľudia, ktorí Vám vedia dopriať a povzbudiť Vás. Na začiatku každej cesty, keď človek začína od piky, mu niet čo závidieť a niet ho prečo hejtovať. Tak sa okolo Vás sústredí najprv skupina ľudí (taký ten príjemný základ), ktorí budú mať úprimný záujem o Vás a Vaše aktivity a nebudú mať dôvod sa do Vás navážať. Nemáte v rukách nič veľké, kvôli čomu by ste mohli byť niekomu "tŕňom v oku". Ľudia Vás vnímajú, ale nepotrebujú Vás strašne riešiť, nič od Vás neočakávajú, vedia, že sa učíte. 

2. Objavujete, učíte sa, tešíte sa z pokrokov
Začiatky sú skvelé v tom, že žijete život bez stereotypov. Potrebujete sa toho ešte veľa naučiť, veľa urobiť a veľa dosiahnuť, aby ste sa priblížili ku svojmu cieľu. Preto žiadny deň/týždeň nie je fádny, stále sa snažíte prísť na to, AKO (...zaujať potenciálnych odberateľov, dostať sa do povedomia svojej cieľovej skupiny, získať nových čitateľov, vyvážiť svoj jedálny lístok a pod.). Každá nová vedomosť a nová skúsenosť obohacuje Váš život, ktorý vďaka Vášmu úsiliu nadobúda nový rozmer. Každý malý pokrok Vás teší a napĺňa skvelým pocitom.

3. Máte motiváciu
Každý z nás si v živote potrebuje nájsť niečo, pre čo žije, čo ho teší a "dobíja mu baterky". Ak máte svoj cieľ - čím ambicióznejší je, tým lepšie - venujete mu takú časť života, akú len chcete a zvládnete. Tým sa Váš život napĺňa činnosťami, ktoré Vás bavia a momentmi, ktoré Vás tešia. Pozrite sa na svoju cestu, ktorú máte pred sebou, ako na os svojho života. Je to to, čo Vás bude sprevádzať každým dňom, týždňom, mesiacom a rokom, až kým to nedosiahnete. Naozaj to chcete dosiahnuť už zajtra alebo rovno tu a teraz? Dobre si to rozmyslite. Po dosiahnutí veľkého cieľa prichádza radosť, ale hneď potom pocit prázdna - úloha bola splnená, čo teraz?  

4. Cítite menší tlak
To, čomu sa venujete, je na začiatku Vašej cesty najmä Vašou záľubou. Vyčleňujete si na ňu toľko času, koľko chcete a práve vtedy, keď Vám to vyhovuje. Makáte na sebe, pretože to všetko robíte pre seba, pre nikoho iného. Postupom času, keď sa Vám začne dariť a začnú o Vás prejavovať záujem Vaši odberatelia/čitatelia a pod., už si nebudete môcť povedať, že "dám si teraz na mesiac pauzu". Vrátili by ste sa do zabudnutia - tam, kde ste začínali. Z Vašej záľuby sa stane niečo, čo bude pod drobnohľadom mnohých ľudí, ktorí Vás budú kritizovať, usmerňovať, hejtovať, dávať Vám rozumy. Akonáhle sa Vaša záľuba začne spájať s určitými záväzkami, termínmi a peniazmi, bude to iné, ako to bolo na začiatku. Vaše dni bude sprevádzať viac e-mailov, telefonátov, nárokov, a teda aj stresu. Začiatok niečoho je teda možno ťažký, ale rozhodne pokojnejší.  

5. Ťažké chvíle preveria Váš skutočný záujem o oblasť, ktorej sa chcete venovať
Niekedy náš cieľ nie je skutočným zmyslom nášho života, ale na to prídeme až po tom, čo dosiahnutiu tohto cieľa venujeme množstvo času, peňazí a energie. Ak niečomu obetujeme naozaj veľa, ale po nejakej dobe zistíme, že nás to zase až tak nenapĺňa, asi to nebolo pre nás to "pravé orechové" a je lepšie obhliadnuť sa zase po niečom inom, pre čo sa dokážeme "zapáliť". Občas sa ocitneme inde, ako sme pôvodne chceli byť, ale to vôbec nie je zlé! Všetko, čo nechávame za sebou, nikdy nie je zbytočné, vždy a všetko je nám na niečo dobré, vieme na tom stavať, vieme z toho čerpať, sme vďaka tomu skúsenejší, múdrejší, silnejší. Ak sa teda niečomu venujete dlho a srdcom a napĺňa Vás to šťastím, je to TO, pri čom sa oplatí zostať, jedného dňa dosiahnete, po čom túžite:)

Užitočným poznaním je nielen to, čo robiť chceš, ale aj to, čo robiť nechceš.

Verím, že Vás tento článok motivuje užívať si a robiť aj naďalej to, čo robíte a máte radi, aj keď ste v tom iba začiatočník a Vaša profesionálna kariéra je akoby v nedohľadne (uisťujem Vás, že NIE JE). Buďte trpezliví - raz príde deň, kedy sa o Vás ľudia pobijú - a vtedy budete s nostalgiou spomínať na časy, keď ste začínali, mali desiatich čitateľov, 3 telefonáty denne, 5 mailov...:)

Rob čo Ťa baví a rob to najlepšie ako vieš, úspech už príde sám.

Prajem Vám ešte krásny deň:)

štvrtok 26. októbra 2017

Po čom v živote NAOZAJ túžite?

Ešte skôr, ako sa pustíte do čítania tohto článku, skúste si odpovedať. Ale naozaj HLBOKO sa zamyslite...:) Máte? Tak. A teraz ruku na srdce. Čo pre svoje túžby robíte? Čo ste pre ich dosiahnutie urobili tento mesiac? A čo ste pre ne urobili dnes? A že sa do naplnenia svojich túžob musíte občas "dokopávať" a spájate ich so slovom "musím"? Zabúdate si to celé okolo užívať, lebo... (?) Lebo. 

Foto: Tirachard Kumtanom via Pexels

Fungujeme v dobe sociálnych sietí, rýchlych životov, množstva informácií, vysokých nárokov. Občas popri tom zabúdame, kto vlastne sme. Naše denné priority stanovujú iní ľudia/okolnosti a len minimálne my. 


Dokonca niekedy si aj sny a hodnoty budujeme podľa toho, čo vidíme a počujeme a nie podľa toho, ako to cítime, chceme a potrebujeme.


Určite si všímate, že mnohé dievčatá, ktoré tak rady sledujeme na Instagrame, majú doma rovnakého psíka, nosia rovnaké hodinky, pijú rovnakú kávu a z tohto leta majú fotku v nafukovacom donute. Na jednej strane klobúk dole, že niekto dokáže urobiť tak skvelý marketing niektorým veciam, že sa šíria ako vírus, na druhej strane - myslíte si, že by sa všetky tieto dievčatá dokázali tak skvelo jedna na druhú podobať, ak by mali klapky na očiach a štuple v ušiach? Ja si to nemyslím. Všetko okolo nás ovplyvňuje a je len na nás, čím sa obklopíme, či a do akej miery sa necháme ovplyvňovať.  

Schválne. Stáva sa Vám, že túžite po nejakých veciach, pocitoch a zážitkoch len preto, že ich prežívajú iní ľudia a Vy by ste sa im chceli "vyrovnať"? Je to normálne. Človek má tendenciu skôr na sebe makať ako sa degradovať, preto sa stále chce na niečo a niekoho doťahovať. Hľadáme si vzory - medzi známymi aj neznámymi ľuďmi - a k nim sa chceme približovať. Chceli by sme mať postavu ako XY, plný šatník ako YZ, prácu ako ZX a auto ten chlapec, čo práve prefrčal okolo a donútil Vás rozmýšľať, či je to auto jeho alebo tatkove...:)

Ale viete čo? Je úplne jedno, čo máme, vždy budeme chcieť viac, to je zákon tohto sveta. Nemusíte sa za ničím náhliť, pretože hneď, ako to dosiahnete, na obzore sa zjaví ďalší cieľ, ktorý budete chcieť dosiahnuť. Ani si nestihnete uvedomiť radosť z dosiahnutia jedného, už sa budete pachtiť po druhom. ALE!! 


Ak sa nedokážeš tešiť z toho, kde si, tak sa nebudeš tešiť ani z toho, kam sa dostaneš. 


A najmä, ak si nebudeš plniť skutočne SVOJE, ale stále len sny niekoho iného, budeš sa väčšinu života točiť v kruhu, takom tom nešťastnom. To, čo robí šťastnými iných, nemusí urobiť aj Teba. Skús sa na nejaký čas "nepozerať a nepočúvať". Nerieš, čo chcú alebo majú iní. Vnímaj len seba. Čo NAOZAJ chceš? Kde chceš byť o mesiac, o rok, o päť rokov? Toto nie je otázka z pracovného pohovoru. Toto je otázka, na ktorú MUSÍŠ poznať odpoveď a aby sa tá odpoveď jedného dňa stala realitou, musí plynúť z TVOJHO presvedčenia, TVOJEJ vôle, TVOJEJ ochoty urobiť pre jej dosiahnutie maximum a nebrať to celé ako povinnosť. 


Nie je umenie dosiahnuť cieľ, ale užiť si cestu. 


Ak Vás napríklad rozptyľujú sociálne médiá - hauly, vlogy, roomtours a pod., pretože vo Vás vyvolávajú túžbu byť niekde inde/niekým iným, dajte si na nejaký čas od sietí stopku. Uvidíte, aká je to sloboda myšlienok, keď sú VAŠE. Otvorí sa Vám cesta, ktorú ste doposiaľ nevideli, pretože ste stáli na križovatke dvoch 6 prúdových ciest. Tá nová cesta bude Vaša. A budete sa chcieť na ňu vydať. Vysnívali ste si ju Vy, nie niekto iný. Plňte si sny, choďte si svoje, nehľaďte na cieľ, úspechy oslavujte. 

Prajem Vám krásny štvrtkový podvečer:)

pondelok 2. októbra 2017

Čo si rada nosím z dovoleniek

Ahoj ahoj:)

Aj keď hlavná dovolenková sezóna je už za nami, mňa moja vysnívaná dovolenka ešte len čaká, preto mi vôbec nie je hlúpe písať Vám tento príspevok na začiatku októbra:) Čo si radi nosíte z dovoleniek Vy? Máte nejaký suvenírový rituál, bez ktorého zo zahraničia neodídete alebo chodíte domov vždy s niečím iným? U mňa v minulosti darčeky pre seba samú nehrali vôbec žiadnu rolu. Hľadala som vždy najprv niečo pekné pre svojich najbližších, veď pre mňa bolo najväčším zážitkom to, že som vôbec niekde bola. Časom sa mi ale zjavne zmenil rebríček preferencií a teraz sa mi bežne stáva, že sebe dokážem kúpiť niečo pekné hneď a známym zháňam darčeky na poslednú chvíľu, niekedy až na letisku (ups). Veľmi neobľubujem suveníry, ktoré si vystavím doma na poličke a potom mi na ne len sadá prach. Mám radšej veci, ktoré sa dajú spotrebovať, zužitkovať alebo nosiť, aj keď - ako si o chvíľu prečítate - jednu prachom zapadajúcu blbostičku si predsa len z každej dovolenky odnášam:) No a čo si domov nosím najradšej?:) 

Foto: Clem Onojeghuo via Pexels

Jedlo
Obľubujem rôzne ingrediencie, ktoré ozvláštnia naše bežné jedlá ako napr. nátierky, koreniny, pasty, dipy, ale nepohrdnem ani sladkosťami alebo "slanosťami":) Iste, že takú čokoládovú nátierku či oriešky nakladané v mede zoženiete aj v našich obchodoch, ale predstavte si nátierku kúpenú v Petržalke v Kauflande a nátierku kúpenú v malebnej uličke Benátok v obchodíku s veľkými okenicami a vôňou škorice vo vnútri... No schválne, ktorá nátierka Vám už len psychologicky chutí viac?:) 

Náramky
Bižutériu veľmi nenosím, náušnice, náhrdelníky a prstene ma skôr otravujú ako tešia, ale náramky nosím rada. O to viac, ak majú pre mňa aj nejakú symboliku - pripomínajú mi pekné miesto alebo príjemne strávený deň. Mám doma napríklad jeden farebný náramok z Anglicka, hnedý kožený náramok zo Španielska či biely minerálny z Francúzska. Baví ma dvojakosť významu týchto suvenírov - sú ozdobou a zároveň majú hlbší zmysel, sú pre mňa spomienkou. 

Magnetky
Čo k tomu dodať? Napriek tomu, že nerada doma zhromažďujem kadejaké blbôstky, magnetky majú asi výnimku...:)

Kozmetiku
Skôr telovú a vlasovú, teda skôr úžitkovú ako dekoratívnu. Dekoratívku si najradšej kupujem doma - už osvedčené produkty, ale v telovke mi nevadí experimentovať. Rada si nosím sprcháče, telové mlieka, tuhé mydlá, balzamy na pery... Také, o ktorých som presvedčená, že ich u nás nezoženiem, pekne voňajú a majú pekný obal:)

Čo ste si z tohtoročnej dovolenky doniesli Vy? Pozdravujem Vás, majte ešte pekný dník.

pondelok 25. septembra 2017

O tom, že všetko sa deje z nejakého dôvodu

V živote každého z nás sú momenty – a nie je ich málo – ktoré by sme najradšej vymazali alebo lepšie – nikdy ich nezažili. Trápne situácie, pády, hádky, zlyhania, omyly. Občas sa nám dokonca zdá, že "toto sa môže stať len mne" alebo "inak to dopadnúť vlastne ani nemohlo". Skĺzneme do negativizmu, príliš sa upneme na "tú záležitosť" a rozoberáme ju v hlave over and over again niekoľko hodín, dní a ešte aj po rokoch sa k nej masochisticky vrátime.

Foto: Nout Gons via Pexels

Hneď na úvod tohto článku Vám chcem posunúť myšlienku, ktorej uvedomenie si mi zásadne uľahčilo život. Žiadne rozhodnutie nie je nesprávne. Každý deň sa stretávame s potrebou uskutočňovať voľbu. Začína sa to hneď ráno – zoberiem si toto alebo iné tričko? Niekedy sa aj takéto triviálne rozhodnutie môže skončiť výčitkami (dáme si náš obľúbený, ale nie veľmi pekný, navyše starý a vyťahaný sveter a potom vonku stretneme našu rivalku ešte snáď od základnej školy, ktorá sa nám v minulosti vysmievala aj za oveľa menšie "prešľapy"). Samozrejme, oveľa viac v hlave prehodnocujeme podstatnejšie veci – pôjdem na túto alebo na inú školu? Nemala by som skončiť tento (pravdepodobne) neperspektívny vzťah? Je toto práca, do ktorej chcem aj naďalej chodiť? Nuž, ako som napísala – nech sa rozhodnete akokoľvek, nikdy sa nerozhodnete nesprávne. Nikdy totiž nebudete vedieť, čo horšie alebo lepšie by Vás čakalo, keby ste svoje rozhodnutie urobili inak. Možno niekedy po svojom rozhodnutí budete mať pocit, že ste si vybrali zle. Že zmena, ktorú malo Vaše rozhodnutie za následok, sa Vám nepáči. Že by ste najradšej vrátili svoj život do momentu, kedy ste toto rozhodnutie urobili a ZAKÁZALI by ste si urobiť ho znova. Ale takto to nefunguje. Všetko je tak, ako má byť. Pretože v každom momente myslíme a konáme najlepšie ako vieme.

Samozrejme, prehodnocovanie rozhodnutí, výčitky a úvaha "čo by bolo keby" môžu byť (aj napriek vždyskvelým rozhodnutiam) súčasťou nášho života a myslím si, že by aj mali byť. Vďaka nim získavame alternatívne pohľady, uvedomujeme si svoj rozvoj, stanovujeme si budúce ciele, formujeme svoje vlastné ja. Ak sa nám napriek tomu predsa len zdá, že nám život občas krivdí, mám tu pre Vás ďalšiu užitočnú myšlienku.

Čokoľvek sa v našom živote stane, čokoľvek (ktokoľvek) do neho príde alebo z neho odíde, každý takýto moment je vlastne iba výmenou. Ak napríklad dostaneme v práci výpoveď, pravdepodobne si nikto z nás nepovie "jupí, to je skvelé, neviete si predstaviť, ako veľmi sa teším...". Hlavou nám ide skôr poníženie a všetky účty, ktoré potrebujeme zaplatiť. Ale! Strata práce a ani žiadna iná negatívna udalosť nie je koncom sveta. Je to len jedna etapa, ktorá sa skončila, aby sa ďalšia mohla začať. Jedny dvere sa zatvorili, iné sa otvoria. Ak sa na to pozrieme čisto technicky bez emócií, potom naozaj – každá strata je len výmenou.

Samozrejme, sú tu potom ešte tie naozaj veľké "krivdy života", ktoré sú tak veľkými boľačkami, že sa zdanlivo nedajú prelepiť len tak nejakým leukoplastom. Našťastie, aj na tieto sa vzťahujú všetky spomínané múdrosti. Akokoľvek veľmi po niečom túžime, akokoľvek dlho pre to drieme a akokoľvek tomu podriadime svoj život, nikdy nebudeme mať záruku, že to jedného dňa dostaneme. Tu neplatí rovnica – koľko času, energie a financií do niečo vložíme – toľko sa nám vráti. Môžeme do niečo vložiť naozaj veľa a dostať späť nič. Taký je život. Nie vždy vieme zmeniť okolnosti, ale vždy vieme zmeniť svoj postoj. Neberme preto zlyhania, omyly a straty ako zlé konce niečoho, pretože niekedy to, že niečo nedostaneme alebo nedosiahneme, je v skutočnosti to najlepšie, čo sa nám mohlo stať. Vďaka tomu sme tu, kde sme a tým, kým sme. 

Je prirodzené, že nevidíme zmysel v negatívnych veciach, ak sa nám práve dejú (mimochodom – prívlastok negatívny/pozitívny udalostiam priraďujeme my, teda je len a len na nás, akú "nálepku" zvolíme). Na ceste životom nikto nevidí pred seba. Každá udalosť – či už pozitívna alebo negatívna – je akýmsi bodom v našom živote. V budúcnosti, keď sa obzrieme a budeme vedieť body spojiť, až vtedy nám dajú všetky zmysel.