štvrtok 22. októbra 2015

10 vecí, ktoré neznášam na nakupovaní:D

Hellou evribady:) Aj keď v poslednom čase vymetám obchody ako drak, nakupovanie nepatrí medzi moje obľúbené činnosti. Nie, že by som ho vyslovene neznášala, ale najradšej som, keď už som doma, vybaľujem veci z tašiek a odstrihávam ceduľky:D Skrátka, existuje pár dôvodov, pre ktoré si nakupovanie nedokážem tak celkom užívať, a práve o nich bude dnešný článok - schválne, som zvedavá, či aj vy niektoré veci vnímate rovnako:)  

1. triliarda vecí, ale nič sa mi nepáči
Obchody praskajú vo švíkoch, ale aj keď ich prejdem 10, nenájdem jednu jedinú vec, ktorú by som túžila mať vo svojej skrini. To ale nie je problém obchodov, ale môj:D Nákup oblečenia až príliš starostlivo zvažujem, každú vec hodnotím podľa mnoooožstva kritérií (ako napr. či sa mi hodí farba/strih, či sa látka nesperie/nevyťahá/neožmolkuje, či sa vo veci cítim dobre, či ju mám s čím nosiť a pod.), pretože neznášam, keď mi v skrini ležia veci, ktoré nenosím. Z toho ale vyplýva, že skôr si viem niečo kúpiť, keď mi nejaká vec len náhodne padne do oka ako keď niečo zámerne hľadám.

2. neporiadok
Na predajni je to jedna veľká hrabáreň a v kabínke sa človek ani v zrkadle nevidí, pretože na vešiaku ľudia pred ním nechali zavesených 500 vecí. Úplný master blaster sú zamotané veci - ramienka od šiat, hmmm... Pa ra pa pa páááá... am lavin´ it:D

3. osvetlenie ako v ZOO
Na toto sú špecialisti obzvlášť v Taly Weijl - v ich kabínkach sa cítim ako v teráriu a vôbec netuším, akú farbu má to, čo mám na sebe a či mi to je vlastne dobré:D

4. profi očumovači
Chcete sa na seba ísť pozrieť von z kabínky (z väčšej diaľky, k väčšiemu zrkadlu...) a niekto na vás pritom pozerá a očividne hodnotí, ako vám daná vec sedí ...čo je blbé, hlavne, ak vám nesedí:D.

5. cena vs. kvalita
Podľa mňa je neobšité tričko skrátka handra a bolo by mi ľúto dať zaň čo i len "pán boh zaplať". ...taktiež nerozumiem, ako sa dajú vyprať tričká z Terranovy tak, aby sa po prvom vypraní neskrútili alebo prečo v John Garfield majú také ceny, ako majú, keď mi z 3 párov topánok, ktoré som si u nich kúpila, ani jedny nevydržali dlhšie ako 2 mesiace, z toho jedny ani týždeň.

Foto: Picjumbo

6. teplota vonku vs. teplota vnútri
Vonku -20, vnútri +20 a noste si všetky tie veci, čo ste si na seba navrstvili, celý čas so sebou ...:)

7. suché ruky
Toto je taká špecialitka, s ktorou sa pravdepodobne nestretávame všetky, ale mne pri kontakte s textilom šialene vysychajú ruky a už po pár prezlečených kúskoch mám dlane ako papier, iks záderov, občas nejaký vylomený necht, no naozaj radosť nakupovať...:)

8. ochotné predavačky
Neviem, ale mne taká obsluha "ako vám môžem pomôcť?", "vybrali ste si?", "koľko kusov si beriete do kabínky?", "sedelo vám niečo?" pripadá ako z iného režimu.

9. narvané stojany
Ani s dvoma voľnými rukami nedokážete vsunúť prsty medzi veci a vydolovať štítok, aby ste si pozreli čo i len cenu/veľkosť, nie to ešte, ako daná vec vyzerá.

10. prezliekanie
Mňa vlastne nebaví ani tá základná vec, ktorú pri nakupovaní treba robiť:D Pri prezliekaní sa snažím neušpiniť si tričko od mejkapu, nerozstrapatiť si vlasy, neroztrhnúť silonky, nezašpiniť ponožky... Čerešničkou na torte (alebo klincom do rakvy?) je, keď mi pritom zelektrizujú vlasy alebo sa mi na šošovku prilepí chlp zo svetra.

Muahaha, aj som sa zasmiala, keď som to po sebe čítala, pretože byť ženou, to vám je vážne fuška:D Ako ste na tom vy? Čo vám naštrbuje radosť z nakupovania? Máme niečo spoločné? Krásny zvyšok týždňa Vám prajem, ...s láskou
Vaša I.:)

streda 27. mája 2015

Inžinieris:)

Ahoj ahoj:) Hlásim sa vám po dlhšom čase, ale zato s úsmevom:) Včera som úspešne ukončila štúdium na vysokej škole a neviete si predstaviť, ako sa teším:) Včera mi to ešte celkom nedochádzalo, bola som vyčerpaná, vystresovaná, bolo mi zle a bolela ma hlava, ale vyspala som sa a dnes som celá šťastná, že to už mám za sebou. Hneď ako dopíšem tento príspevok, pustím sa do všetkého, čo som posledné 4 týždne zanedbávala a najbližších pár dní plánujem venovať len sebe, drahému, rodinke a svojim záľubám. Všetko si upracem, začnem opäť cvičiť, blogovať... Počas mojej mesačnej neaktivity na blogu sa mi v hlave nazbieralo množstvo nápadov na nové články a už sa neviem dočkať, kedy vám ich spracujem. Teraz však na mňa čaká vaňa a halda prachu na poličkách:) Pozdravujem vás a prajem vám krásny deň:)

streda 25. februára 2015

BENÁTKY

Bongiorno amanti:)) Po príspevkoch o Verone a ostrovoch Burano a Murano tu mám pre vás záverečné (trošku dlhšie) rozprávanie o našom výlete do Talianska, v rámci ktorého sme navštívili aj karneval v Benátkach.

Viete že...
...Benátky tvorí 118 ostrovov, na ktorých sa nachádza vyše 400 mostov?
...tiramisu je benátsky zákusok?
...v benátskych kanáloch je slaná aj sladká voda?

Benátky, nazývané aj kráľovnou Jadranského mora, mestom vody alebo mestom svetla, boli v minulosti námornou veľmocou a centrom umenia. Potvrdzujem, že túto históriu je z Benátok cítiť ešte aj dnes a keď nám sprievodkyňa rozprávala všetky tie príbehy a udalosti, ktoré sa s Benátkami spájajú, mala som pocit, akoby sa diali tu a teraz. Ak by som ale mala sama vymyslieť nejaký podtitul tomuto mestu, nazvala by som ho mestom dvoch tvárí. Na jednej strane vidíte všetku tu krásu, bohato zdobené budovy, honosné námestia, vzácne pamiatky, výtvory umelcov, drahé reštaurácie (napr. v jednej kaviarni stojí káva 18 eur, čo im šiši?:D) a všetky tie veci, ktoré môžete vidieť a zažiť len v Benátkach, na strane druhej realita Benátok nie je vôbec taká ružová. Mnohé historické budovy síce naoko vyzerajú pekne, ich stav je však alarmujúci a taktiež bývanie a ubytovanie je tu drahé, ale podmienky bývania cene rozhodne nezodpovedajú. Aj my s priateľom sme sa zatúlali do jednej obytnej štvrte, ktorá na tom bola horšie ako môj internát a to je už čo povedať. Mladí ľudia sa pre zlé podmienky na bývanie a takmer žiadne pracovné možnosti z mesta sťahujú, a tak je priemerný vek obyvateľov Benátok relatívne vysoký. Zaujímavosťou je, že Bentáky sú v priemere 54 dní do roka zatopené, preto majú takmer všetky budovy vyvýšený vchod a vyššie obloženie. Inak je to vcelku frustrujúca predstava, koľko vody okolo seba títo ľudia majú, no kúpať sa v nej nemôžu, pretože vodná cesta je tu cesta ako každá iná... 

Napriek chybičkám krásy (ktoré ale vnímajú skôr domáci ako turisti), Benátky sú jedno z najkrajších miest, aké som kedy videla a ako milovník pamiatok a historických častí mesta som si tu prišla na svoje. Páčilo sa mi a obdivovala som tu prakticky všetko a ako pri každom meste, ktoré navštívim cez zimu, aj v prípade Benátok dúfam, že zažijem aj ich letnú tvár. Tá februárovo-karnevalová vyzerala takto:


A ešte vám chcem povedať, že celý výlet Burano-Murano-Benátky-Verona sme absolvovali s cestovnou kanceláriou Primatravel, ktorá má sídlo v Nitre a ponúka množstvo lákavých zájazdov. My s priateľom sme boli spokojní úplne so všetkým, od dopravy, služby sprievodcu, cez ubytovanie, stravu, celkovú organizáciu, až po cenu a celkový zážitok:-) Týmto ukončujem sériu "talianskych príspevkov" a dúfam, že čoskoro navštívim ďalšie krásne miesta, pretože vo výhľade ich mám ešte mnoho:)) Pozdravujem vás a budem rada, ak mi napíšete, aké sú vaše cestovateľské sny:)

štvrtok 19. februára 2015

Valentín vo Verone

Keď som vyberala fotografie do tohto článku, uvedomila som si, že vôbec nie sú také pekné, ako pekne nám bolo...:-) Vo Verone sme strávili celú valentínsku sobotu, no pol dňa nám lialo, takže sme toho ani veľa nenafotili (a aj to, čo sme nafotili, nevyzerá najlepšie:D). Na druhej strane, pochodili sme toho vcelku dosť, preto sa na nedostatok kultúrneho vyžitia rozhodne sťažovať nemôžeme:-) Ale keďže fotografie tú atmosféru nezachytili, aspoň kúsok vám o nej napíšem.

Ako iste viete, vo Verone sa odohráva dej jedného z najromantickejších príbehov - Rómea a Júlie, preto byť v tomto meste na Valentína sa nedá nazvať inak ako byť v správnom čase na správnom mieste. A Verona bola na nápory zaľúbencov naozaj dobre pripravená! Okrem pamiatok, ktoré tu môžu ľudia navštevovať celoročne, na nás čakali aj špeciálne valentínske atrakcie, milé prekvapenia a prekrásna výzdoba. Boli sme si pozrieť koloseum, Júliin aj Rómeov dom, niekoľko múzeí, kostolov, trhy... Prešli sme sa uličkami a námestiami centra, nechali sa odfotiť vo valentínskom stánku, vyšľapali snáď miliardu schodov do veže Lamberti, z ktorej bol nádherný výhľad... Myslím, že na to, koľko času sme vo Verone strávili, sme toho videli veľa a verte mi, síce by sme sa zo slniečka veľmi tešili, stáť s človekom, ktorého ľúbite, na námestí v lejaku pod dáždnikom na koncerte talianskej skupiny s prudko romantickým repertoárom, má tiež svoje čaro...:-)

Toľko v skratke o našom dni strávenom vo Verone, pripájam sľúbené fotografie, na ktorých môžete vidieť koloseum (kde práve chystali trať pre polmaratón), skleník so súťažami pre zaľúbených, ulice Verony, Rímsko-Grécke múzeum, Júliin dom (aj s balkónom, kde Rómeo vyznával Júlii lásku), zaľúbené odkazy na stenách Juliinho domu a výhľad z veže Lamberti.


P.S.: To srdiečko na predposlednej fotografii bolo urobené zo stánkov plných sladkostíííí!!!!:-) Lúčim sa s vami a čoskoro sa ozývam aj s príspevkom o Benátkach:-)