piatok 21. januára 2022

Znižujete sa k priemernosti?

Foto: Pexels

Krásny piatok, ako sa máte? Mimochodom. Ako štandardne odpovedáte na túto obľúbenú konverzačnú otázku? „Dobre“ s bodkou na konci, prípadne s dôvetkom „a ty?“,  je asi prvé, čo človeku napadne. Ale skutočne sa máte LEN dobre?

Niekedy pred inými ľuďmi zámerne ohodnotíme veci známkou 3 (dobrý, priemerný), aby sme náhodou nevyzerali, že sa máme fantasticky. Že sa nám darí. Že sme niečo skvelé zažili. Možno sa nechceme chvastať, pútať na seba pozornosť alebo púšťať sa do hlbšej debaty či spôsobiť druhej strane nepríjemný pocit (ak sa náhodou nemá tiež fantasticky alebo sa má zle). A tak sa vlastne celá naša ďalšia konverzácia nesie v duchu priemernosti. Mám sa DOBRE. Bolo to FAJN.

Alebo si zoberte situáciu, keď sa stretnete s arogantným prístupom. Ako často sa stáva, že sa necháte strhnúť a prepnete na stratégiu ako ty ku mne, tak ja k tebe? Kričí ON/ONA, tak začnete aj VY. Rozpráva sa s vami povýšeneckým tónom, tak začnete aj VY. Možno váš kamarát/kamarátka sústavne zabúda na váš sviatok, tak mu/jej prestanete k sviatku písať aj vy.

Iný príklad. Nemáte to v povahe, ale keď vaša kolegyňa začne ohovárať inú, pritakávate alebo prihodíte tiež nejaký svoj pohľad, skúsenosť. Ohováranie a intrigy sú vám za iných okolností cudzie, sama s nimi nezačínate, ale keď začne niekto iný, nedokážete z toho vykľučkovať, ale chcete dať druhej strane najavo, že jej rozumiete a tak sa zrazu pristihnete pri tom, že aj vy ohovárate.

Ako často sa takto nechávate strhnúť k priemernosti?

Ak vám niekto pochváli šaty, nehovorte, že sú staré, zo sekáča, zdedené alebo z výpredaja. Stačí, ak poviete ďakujem. 

Ak ste boli na dovolenke, neboli ste LEN v Tatrách. Tatry nie sú ani horšie, ani menej atraktívne, ani škaredšie, ani lacnejšie ako iné destinácie. Kdekoľvek na svete viete zrealizovať lowcostovú aj nechutne drahú dovolenku. Skvelú aj nevydarenú dovolenku. A v konečnom dôsledku nezávisí vôbec na tom, kam idete či za koľko, ale s kým a ako si to užijete.

Ak na vás niekto slovne útočí, nechajte ho, nech si uvedomí, že má oproti sebe mentálne vyspelejšieho partnera. Ktorý nemá potrebu znižovať sa na jeho úroveň. Ak udržíte svoj tón a slová na uzde, uvidíte, že druhá strana „vypení“ a prispôsobí sa vám, vašej energii.

Keď sa stanete súčasťou intríg a ohovárania, zmeňte tému alebo skúste nadhodiť niečo pozitívne o danej osobe (ak to tak cítite). Nie ste povinný cítiť a vyjadrovať sa ako váš konverzačný partner a kriviť svoj charakter len kvôli tomu, že niekoho iného dobehla neprajnosť, zlosť, škodoradosť či závisť.

Najbližšie, keď sa vás niekto spýta, ako sa máte, nebojte sa pochváliť výborne! Uvidíte, že vaše vyžarovanie pozitívne ovplyvní aj druhú osobu - môžete ju svojou náladou potešiť, motivovať, inšpirovať a vaša konverzácia sa vyvinie celkom iným smerom ako po odpovedi "dobre". Urobíte tak pekný deň nielen sebe, ale aj niekomu inému:)

Pekný víkend vám prajem:)

nedeľa 16. januára 2022

Úspech nie je (len) o peniazoch, kariére a popularite

Foto: Pexels

Krásne ráno vám prajem. Na úvod musím povedať, že o úspechu – takom tom zjavnom, do neba volajúcom – nič neviem, napriek tomu som našla odvahu napísať tento článok. Píšem ho z dôvodu, že ľudia majú tendenciu idealizovať si úspech a mať určitú predstavu o úspechu – čo to ten úspech vlastne je, ako taký úspech vyzerá. A všetko ostatné za úspech nepovažujú alebo to rovno považujú za zlyhanie. Často sa preto cítia málo úspešní, neúspešní, menejcenní. Porovnávajú sa, cítia závisť, nenávisť. Veľmi to vnímam na internete, ale čoraz častejšie sa s tým stretávam aj v reálnom živote. 

Predstavte si úspešného človeka. Ale fakt si ho teraz predstavte. Čo sa vám vybavilo? Mediálne známa tvár z televízie, bulváru alebo sociálnych sietí? Čávo v dobrom fáre? Podnikateľ s kubánskou cigarou a drahými hodinkami na ruke? Premotivovaný finančný poradca, ktorého práve povýšili? Musíte uznať, niekde TU sa pohybujú predstavy mnohých ľudí o tom, čo je to úspech. A v tom spočíva ich nešťastie. ...keď vnímajú úspech iba cez popularitu, kariérny postup a cez peniaze.

Ale úspech má mnoho podôb. Úspech je, keď sa človek po autonehode opäť postaví na nohy. Keď si človek so závislosťou (workoholizmus, shoppoholizmus, drogy, alkohol...) dokáže uvedomiť svoj problém a začne nový život. Úspech je, keď sa naučíte vytesňovať toxických ľudí. Keď sa v živote dostanete do fázy, kde ste šťastný a spokojný. Úspech je vybudovať funkčnú rodinu. Mať odvahu robiť veľké životné rozhodnutia. Odcvičiť celý tréning bez pauzy. Odtancovať celú choreografiu bez zaváhania. Hodiť nepríjemnú minulosť za hlavu. Úspech je ... vedela by som pokračovať ešte veľmi dlho, ale viete, čo chcem povedať, úspech nie je vždy o potlesku, o kariére a o peniazoch.   

Niekto toho až tak veľa nedosiahol a chodí s nosom dohora a niekto svoj úspech – nech je akokoľvek veľký a obdivuhodný – odmieta a bagatelizuje. Úspech je subjektívny. Keď si poviete TOTO je môj úspech a budete sa podľa toho správať (oslávite ho, budete sa z neho tešiť, pochválite sa ním a dovolíte svojmu zdravému egu posunúť sa o čiaročku vyššie), budete sa cítiť skvelo, prejaví sa to aj na vašom správaní a vyžarovaní a všimne si to aj vaše okolie. 

Niekto je v sociálnom rebríčku vysoko, ale je nešťastný a niekto si nežije najlepšie, ale má život naplnený láskou, šťastím a vďačnosťou. Úspech nie je meradlom šťastia. Nepovažujte úspech za konečnú stanicu alebo za to jediné, čo by vás urobilo šťastným. A nezáviďte úspech iným, nikdy neviete, čo sa za ním skrýva - môže to byť bolesť alebo tvrdá práca. Niektorí ľudia za úspechom vidia iba prachatého tatka či partnera, úspech cez posteľ alebo podvody. Nebuďme naivní, aj takto to funguje, ale určite to nie je 100 % prípadov. Dajte poctivým ľuďom šancu, aby si svoj zaslúžený úspech užili - dopraj a bude ti dopriate. 

Mimochodom, ako zistíte, že je niekto úspešný? Má to napísané na čele alebo vám to povie hneď ako prvú vec, keď sa zoznámite? Nie. Vy to VI-DÍ-TE. Bije to do očí tak, že sa to nedá prehliadnuť. Sú určité znaky, ktoré máme zafixované, že TOTO je známka úspechu (značka auta, lokalita bytu, frekvencia dovoleniek...). Úspech vnímame cez optiku spoločensky zaužívaných stereotypov, ale okrem vonkajšieho (zjavného) úspechu, ktorý vidíme, existuje aj úspech vnútorný. Kedykoľvek budete mať dojem, že nie ste DOSTATOČNE alebo nie ste ZJAVNE úspešný, verte mi, skrytých úspechov máte toľko, až vás to samých prekvapí. Spomeňte si, koľkokrát sa vám niečo podarilo, spomeňte si na svoje silné stránky a schopnosti – čo ste vďaka nim dosiahli, premietnite si svoj život a významné míľniky, všetky šťastné „náhody“ alebo situácie, kedy ste pozitívne prekvapili či prekonali samých seba. Pozrite sa, kde ste dnes – určite súčasťou vašej reality je množstvo ľudí, vecí a okolností, ktoré ste si kedysi dávno vysnívali. Neprehliadajte a nebagatelizujte svoje pokroky a výhry. Vonkajší úspech nie je lepší ani väčší ako ten vnútorný. Vnútorný úspech má dokonca obrovskú výhodu – nikto vám ho nevezme a môžete byť vďaka nemu skutočne šťastný. 

Pekný deň vám prajem!

štvrtok 13. januára 2022

Aká je práca šéfredaktorky?


Foto: Pexels

Krásne ráno vám prajem, ako sa máte? Dnes vám chcem napísať pár riadkov o tom, aká je práca šéfredaktorky, čo ma na tejto práci bavilo a prečo som s ňou pred 2 rokmi skončila. Dočítate sa tiež o najväčšej chybe, akú sme sa v redakcii dopustili + skúsim vám porovnať písanie časopisu a písanie blogu. Myslím, že takýchto článkov nie je veľa a koho by práca šéfredaktora lákala, nech vie, čo ho čaká:)

Prácu šéfredaktorky som vykonávala popri full time zamestnaní, resp. v rámci neho. Pracovala som ako projektová manažérka a vo firme, kde som bola zamestnaná, sme začali vydávať časopis. Manažment firmy to vnímal ako súčasť marketingu spoločnosti, pre mňa to bolo splnenie môjho 8? 10?-ročného sna. Po práci (šéf)redaktorky som veľmi túžila, vždy som rada písala, (ekonomickú) žurnalistiku mám aj vyštudovanú, ale práve na univerzite som pochopila, že nechcem pracovať pre žiadne existujúce slovenské médium, lebo... eh. Som zistila, ako médiá fungujú a nechcela som byť toho súčasťou (už 12 rokov nemám ani televízor, ha-ha).

Časopis sme založili traja - môj šéf (a. k. a. hlavný financmajster:)), externý grafik a ja. Mali sme v podstate rovnaké, resp. veľmi podobné predstavy, na všetkom sme sa vedeli rýchlo dohodnúť, po tejto stránke to bola skvelá spolupráca. Tematicky sme sa orientovali na projektový manažment, regionálny rozvoj, podporu podnikania. Vytvorili sme všetko od piky, bolo potrebné vymyslieť dizajn, rubriky, samotné články, nájsť vhodných obchodných partnerov (tlač, predaj), zostaviť redakciu, premyslieť cenovú politiku a ostatné podmienky predaja, stanoviť periodicitu tlače, naštudovať si platnú legislatívu a pravidlá vydávania časopisov, urobiť potrebné registrácie, riešili sme marketing, vybavovali objednávky, vytvorili a spravovali sme webovú stránku – bolo toho naozaj dosť, čo práca s časopisom zahŕňala. A to už sa dostávame k prvému kameňu úrazu:)

Robiť časopis POPRI niečom inom, pričom to NIEČO INÉ je projektový manažment a. k. a. práca veľmi náročná na čas a psychiku, je dlhodobo NEUDRŽATEĽNÉ. Naša redakcia bola malá, veľakrát sa stalo, že celé číslo som – s výnimkou dizajnu – pripravila sama, pretože naši redaktori neboli redaktormi v tom pravom zmysle slova a ani nepracovali priamo pre časopis, ale písali, keď mali čas a chuť (čo sa nestávalo často). Na mojich pleciach boli autorské články, obálka časopisu, úvodník, správa webu, správa mailovej schránky a on-line chatu, zabezpečovanie fotografií, správa objednávok (fakturovanie, odosielanie nového čísla), vyhľadávanie redaktorov, vyhľadávanie a oslovovanie respondentov do rozhovorov + prepis rozhovorov, komunikácia s redaktormi, grafikom a predplatiteľmi, správa facebookovej stránky, jazyková korektúra, záverečná kontrola (niekedy dve aj tri) finálneho čísla a rôzne iné čiastkové úlohy, ktoré sa operatívne vyskytli. Bolo skvelé, že som vo veľa veciach mala voľnosť, na druhej strane venovať sa toľkým činnostiam a to všetko popri (!!) full time práci – samozrejme, pracovala som aj po večeroch, počas dovoleniek, cez sviatky, cez víkendy. Takéto nastavenie nebolo udržateľné a ani rentabilné.

Osobne si myslím, že minimálne na marketing mal byť vyhradený jeden človek – odborník, čo sa aj reálne rozumie marketingu, lebo bez dostatočného množstva čitateľov nie je možné pokryť náklady a lowcostové riešenia potom vyzerajú presne tak, že jedna osoba je projektovým manažérom, šéfredaktorom, redaktorom, korektorom, sales manažérom, účtovníkom, personalistom, marketingovým špecialistom aj správcom webstránky. A teda už chápete, prečo som sa po 2 rokoch šéfredaktorovania rozhodla v tejto práci nepokračovať, keď som v danej firme po 5 rokoch ukončila pracovný pomer aj ako projektová manažérka – naša redakcia nebola dostatočne veľká a štruktúrovaná a na jej čele stálo (už pomerne vyfľusnuté) „dievča pre všetko“. Písanie projektov a písanie článkov pre časopis ma síce živilo, ale úplne najviac ma aj tak vždy bavilo písať zadarmo články na svoj blog. 

Čakala som, či mi redakčná práca bude s odstupom času chýbať, ale do tejto nostalgickej fázy som sa ešte nedostala. Som rada, že som si správu časopisu mohla vyskúšať, že som stála pri zrode nového slovenského titulu a že som to všetko zažila v podmienkach celkom novej redakcie, kde som si veľa vecí sama nastavila. Nadobudla som množstvo nových poznatkov a zručností a splnil sa mi veľký sen z kategórie „málo pravdepodobné“, ale táto kapitola sa pre mňa už uzavrela (dokonca ani neviem, či časopis ešte existuje - nepátram, nechala som to plynúť). Veľmi dobre mi redakčnú prácu kompenzuje tento blog, ktorému venujem pomerne veľa času, ale ani zďaleka nie toľko, ako som venovala časopisu, navyše veľa (administratívnych, monotónnych) úkonov v porovnaní s časopisom pri blogu odpadá. Ako veľkú výhodu svojho blogu vnímam, že nie je spojený so žiadnymi záväzkami; pri časopise som, samozrejme, vnímala, že na druhej strane sú predplatitelia, články musia byť odborné, vecné, zrozumiteľné a musia prinášať čitateľom dostatočnú pridanú hodnotu. Obe formy písania majú svoje pre a proti a kto vie, možno si ako štyridsiatnička založím nejaký on-line magazín:)

pondelok 10. januára 2022

Ako každý deň povýšiť svoj kreatívny koníček na vyšší level

Foto: Pexels

Baví vás kreatívna tvorba? Dokážete si na svoj koníček vyčleniť čas? Chcete sa vo svojej záľube zlepšovať? V každodennom víre udalostí idú koníčky neraz bokom. Niekedy ich prevalcujú povinnosti, inokedy únava alebo lenivosť. Ak by ste si predsa len chceli vybudovať návyk venovať sa svojmu kreatívnemu koníčku častejšie a systematicky ho upgradovať, mám tu pre vás zopár tipov:

  1. Každý deň urobte niečo. Sú dni, kedy sa nám nechce/neoplatí ani len otvoriť počítač, rozložiť si pomôcky alebo (doplňte si podľa toho, čomu sa radi venujete). Kreatívna tvorba si vyžaduje určitý čas a priestor, človek sa potrebuje naladiť na tú správnu frekvenciu. Snažiť sa vytvoriť niečo medzi dvoma inými úlohami alebo keď je človek už vyfľusnutý z celého dňa, je skôr trápenie sa ako zábava. Ale je množstvo činností, ktoré si nevyžadujú veľa času a vašej pozornosti, týkajú sa vášho koníčka a pomôžu vám posunúť ho na vyšší level. Napríklad si môžete niečo užitočné vygoogliť - rady, tipy, vychytávky alebo si pozrieť nejakú inšpiráciu, ako veci robia iní, pouvažovať, ako by ste to chceli robiť vy; vyhľadať si pomôcky alebo programy, ktoré by vám uľahčili prácu; nájsť si kurz, ktorý by vám rozšíril obzory; alebo si môžete spísať osnovu, wishlist či to do list k tomu, čo by ste chceli dosiahnuť/podniknúť v najbližšom čase a pod. Každý takýto malý krôčik sa počíta a takýmto spôsobom aj počas hektickejších dní, kedy nemáte priestor venovať sa samotnej záľube, urobíte niečo pre to, aby ste ju do budúcnosti vykonávali kvalitnejšie. 
  2. Urobte niečo nové. Zlepšovať sa v niečom znamená robiť niečo kvalitatívne inak ako v minulosti. Zmena v kvalite vašich výstupov sa môže udiať kedykoľvek, pokojne aj dnes, len musíte zísť z vyšľapaného chodníka. Od charakteru vášho koníčka závisí, či dokážete robiť veci inak na dennej alebo len na týždennej či mesačnej báze. Môžete skúsiť napríklad nejakú inú metódu výroby, iný softvér, môžete skúsiť osloviť niekoho, kto by vám s vašim koníčkom vedel pomôcť, môžete si k vášmu koníčku zriadiť sociálnu sieť, kde budete publikovať výsledky vašej práce, môžete si vyrobiť vizitky, aby ste dali aj svojmu okoliu na známosť, že sa niečomu venujete. Takže idete si stále to svoje + raz za čas (interval je na vás) urobíte niečo nad rámec alebo inak ako zvyčajne. A práve tieto vaše nad rámec a inak iniciatívy sú tými míľnikmi, ktoré si budete pamätať (to bolo vtedy, keď... to som dosiahla vďaka tomu, že... som spustila e-shop... som začala používať iný program... som si kúpila lepšiu techniku... som oslovila človeka, čo sa venuje niečomu podobnému a ten mi dobre poradil...). 
  3. Urobte to, čo chcete urobiť. Neviem, či touto chorobou trpím len ja, ale niekedy idem písať článok na blog, otvorím počítač, idem na youtube, že si k tomu pustím nejakú pesničku, tam zbadám, že vyšiel nový vlog od niekoho, koho rada sledujem, tak si ho zapnem, popri tom mi napadajú ďalšie veci, čo potrebujem riešiť na PC - zaplatiť faktúru, objednať si niečo, pozrieť si počasie na ďalší deň, prečítať si spravodajstvo, vybaviť maily, aktualizovať si kalendár... A k blogu sa dostanem oveľa neskôr (ak vôbec). Takže. Ak máte napríklad záľubu odohrávajúcu sa na počítači a otvoríte ho s tým, že idete robiť úlohu A, tak nezačnite robiť B alebo C, vybavte HLAVNE TO, kvôli čomu ste ten počítač otvorili. To teraz píšem aj pre seba, ale pochválim sa, že odkedy som si tento svoj zlozvyk začala uvedomovať, neprepadáva ma už tak často:)
  4. Nenechajte sa rušiť. Ak si chcete nájsť čas a priestor pre svoj koníček, musíte byť sebec. Lebo ak budete neustále zohľadňovať to, čo by ste robiť mali alebo čo by iní chceli, aby ste robili, na váš čas-pre-seba vám nikdy nezostane čas. Musíte sa naučiť vedieť povedať NIE ľuďom a úlohám, ktoré sú v poradovníku. Váš koníček nie je nepodstatné vyplnenie voľného času! Váš koníček je dôležitým zdrojom dobrej nálady, pozitívnych myšlienok, duševnej pohody, životného elánu a spokojnosti, pre mnohých ľudí je živobytím alebo dokonca zmyslom ich života. Preto ak si v hlave zostavujete plán, čo budete robiť - dnes, zajtra, tento týždeň - zaraďte tam svoju záľubu tak, akoby to bolo "ísť k lekárovi", "zaplatiť daň", "vyzdvihnúť dieťa zo škôlky". Proste niečo, čo NE-VY-NE-CHÁ-TE! 
  5. Nevracajte sa k hotovým úlohám, nevenujte jednotlivým krokom príliš veľa času. Kreatívna tvorba (a predovšetkým, keď sa jej venuje perfekcionista) je zradná v tom, že každému jednému čiastkovému kroku sa viete venovať donekonečna. Donekonečna môžete upravovať fotku, editovať článok, prerábať vázu na hrnčiarskom kruhu, premaľovávať obraz, opravovať make-up... A potom, keď sa na tento výstup pozriete s odstupom času, by ste ho po 2 rokoch vedeli urobiť lepšie a po 5 ešte lepšie - a kde je to možné, to človeka skutočne zvádza donekonečna spätne upravovať, opravovať, vylepšovať. Ale takto sa nikam neposuniete. Tajomstvo rastu v kreatívnej tvorbe spočíva (aj) v tom, že si viete povedať DOSŤ, keď už sa niečomu venujete príliš a že viete uzavrieť kapitolu, keď už ste raz niečo označili za hotové. Jasné, že človeku na jeho výstupoch záleží. Ale nie všetky diela sú veľdiela. Občas je niečo priemerné a občas niečo skončí v koši. 
  6. Majte oči otvorené. Byť inšpirovaný a motivovaný je pre kreatívneho tvorcu NEVYHNUTNÉ. Keď si neviete odpovedať na otázky ČO? AKO NA TO? PREČO? prichádza stagnácia a to sú tie nepríjemné etapy v živote každého tvorcu, z ktorých nejaký čas trvá sa vymotať. Hľadajte aj za bežnými (všednými) každodennými situáciami VIAC, nejaký zmysel, znamenie, podnet - niečo tam proste musí byť, čo viete vo svojej tvorbe použiť. Možno ste videli cestou do práce perfektne graficky spracovaný bilboard - ako to asi urobili? Možno vám po šálke od kávy zostal na stole zaujímavý odtlačok, ktorý by ako výšivka vyzeral pekne na bielej košeli. Možno váš sused vychodil v snehu stopy v tvare, ktorý vás pobavil, vlastne by to mohlo pobaviť aj iných ľudí a už máte námet na vtipné memko. Chcem tým povedať, myslite na svoju kreatívnu tvorbu 24/7, aj vtedy, keď sa jej práve nevenujete - dobré nápady na vás číhajú všade, treba ich len rozpoznať. 
Prajem vám, aby ste si na svoju záľubu dokázali nájsť čas a chuť aj počas hektickejších či náročnejších dní, majte sa krásne:)

sobota 1. januára 2022

NEW YEAR´s INSPO

 Krásny nový rok 2022 priatelia!

Prajem vám veľa zdravia, (seba)lásky, splnených snov, dobrých priateľov, pozitívnych myšlienok, šťastia, spokojnosti, pevnej vôle, úspechov, času a vášne pre činnosti, ktorým sa radi venujete:) Na úvod roka mám pre vás kúsok inšpirácie - želám vám, aby sa váš vysnívaný život skladal rovnako jednoducho ako fotky na moodboard:) Užite si víkend, s láskou vaša I.:)

Zdroj: Instagram, Pinterest