Ako si vybrať dobrý vzdelávací kurz?

Foto: Pexels

Aj keď nám súčasná situácia znemožnila stretávať sa a navštevovať rôzne zaujímavé podujatia, kurzy a workshopy, mnohí ľudia práve toto obdobie využívajú na osobný rozvoj a vzdelávanie sa. A taktiež firmy, ktoré doposiaľ ponúkali vzdelávanie iba prezenčnou formou, vstúpili na on-line trh. Podľa mňa sú oblasti, pri ktorých je on-line vzdelávanie postačujúce a keby aj nie, aktuálne nám nič iné nezostáva, ale úprimne, neviem si predstaviť ani jeden kurz, ktorého som sa doposiaľ zúčastnila ja, že by sa dial cez webkameru, video alebo audio. Predovšetkým kurzy, kde si cvičíte ani nie tak vedomosti, ale najmä zručnosti, sú veľmi bohaté na zážitky a skvelú atmosféru, neopakovateľné momenty, na ktoré dlho a radi spomínate. Ako si teda vybrať zo širokej ponuky ten správny kurz? 

1. Nenechajte sa zlákať peknou webovou stránkou. Že si firma zaplatila šikovného webmastra/grafika/copywritera, ešte nevypovedá nič o kvalite jej kurzov. Vygooglite si recenzie - ak nejaký kurz stojí za deravý groš, určite sa o tom dočítate. Pozor, niektoré firmy si píšu na web vlastné recenzie akože Jaro (32): "Bol som nadšený! Tento kurz prekonal všetky moje očakávania..." a pod. Ani recenzie na sociálnych sieťach nemusia byť od reálnych osôb - prekliknite si profil osoby, ktorá recenziu napísala. Ideálne je však pátrať mimo web a sociálnych sietí firmy. V dnešnej dobe veľa ľudí píše blog, resp. vyjadruje svoj názor kade tade, určite niečo nájdete.
2. Choďte sa presvedčiť osobne. Tento bod súvisí s predchádzajúcim. Aj mne sa stalo, že som si zaplatila rok štúdia na "prestížnej akadémii", ktorá podľa fotografií poskytovala kurzy na iMacoch v štýlových priestoroch. Nemala som dôvod pochybovať, kurz bol drahý, mal detailne prepracovanú osnovu a firma mala zverejnené ohromujúce výsledky prác svojich študentov. V skutočnosti to boli priestory a výsledky prác študentov zahraničných pobočiek. Na Slovensku firma pôsobila prvý rok a fungovala v skromných priestoroch, so skromnými počítačmi so skromnou rýchlosťou a ešte skromnejším internetom. A lektoroval nás pán, ktorý si zjavne myslel, že sme sa prišli zaujímať o neho a jeho málo vtipné historky, ktoré nám rozprával s plnými ústami popri tom, ako jedol - v čase, keď mala prebiehať výučba. Ak sa zaujímate o nejaký časovo a finančne náročnejší kurz, oplatí sa pozrieť si priestory osobne, zoznámiť sa s personálom, zúčastniť sa skúšobnej hodiny a pod. 
3. Učte sa od najlepších. Najviac vás naučí človek, ktorý vám je prirodzenou autoritou, je to pán svojho odboru, osobnosť. Za takýchto ľudí hovorí ich práca a ich výsledky, nie ich jazyk. Na takýchto ľudí a ich kurzy sa budete tešiť a to je TO, čo vás motivuje pracovať, byť lepší, učiť sa, venovať danej veci svoj voľný čas. Lebo každý kurz je zo začiatku zábava, ale po čase tú motiváciu budete potrebovať. Kurzy profesionálov sú drahšie, ale táto investícia sa vám vráti aj s úrokmi. Profesionáli sa neboja, že ich ohrozíte. Oni sú "za vodou", preto zdieľajú aj tipy a triky, na ktoré by ste na "lowcostovom" kurze zbytočne čakali. 
4. Pouvažujte, čo presne od kurzu očakávate. A urobte to ešte pred tým, ako si kurz začnete googliť. Lebo od toho za odvíja, koľko času budete chcieť kurzu venovať, koľko peniažkov do toho ste ochotný investovať, aké nároky na kurz budete mať. Ak si chcete len vyplniť čas a socializovať sa, nemusíte sa týrať niekoľkomesačnou výučbou. Berte do úvahy, že čím serióznejší kurz navštevujete, tým viac energie vás bude stáť. K času strávenému na kurze pripočítajte čas na prepravu tam a späť a domáce úlohy. Áno, domáce úlohy. Ste ochotný si ich robiť? Toto si fakt treba rozmyslieť. Seriózne kurzy navštevujú ľudia, ktorí chcú na sebe makať, chcú zmeniť svoj život, rozbehnúť v danej oblasti vlastný biznis. Ak s nimi budete študovať vy a.k.a. "náhodný okoloidúci", akurát vás to zdeptá. Naopak, ak ste to VY, kto chce makať a zmeniť svoj život, netrávte čas na bežných kurzoch a zatnite vysoko! Nájsť si dobrý kurz znamená nájsť si vhodný kurz. 
5. Nájdite si kurz s perspektívou. Ak sa o nejakú oblasť zaujímate dlhodobo a baví vás, možno by ste sa jej chceli venovať viac ako len občas a na vyššej úrovni ako v súčasnosti. V takom prípade si nájdite kurz, v rámci ktorého môžete zažiť procesy v praxi, zúčastniť sa nejakého zaujímavého projektu alebo podujatia a nazbierať kontakty. 

Máte ešte nejaké tipy, na čo si pri výbere vzdelávacieho kurzu dávať pozor? Aké sú vaše skúsenosti s neformálnym vzdelávaním? Akých kurzov sa radi zúčastňujete?

Ako pracovať efektívnejšie?

Foto: Pexels

Úprimne, v roku 2020 by som si za takýto článok dala po prstoch:) Mojou prioritou bolo spomaliť, nestresovať sa, nájsť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a príspevok o 120-percentných výkonoch úplne nie je v súlade s týmto konceptom. Ale čo je to vlastne efektívnosť? Byť efektívny predsa neznamená pracovať bezchybne a "do zodratia". Práve naopak, efektívnosť nám má pomôcť skončiť s prácou skôr, urobiť ju šikovnejšie. Byť efektívny znamená byť prefíkaný v oblasti nakladania s vlastným časom. Lebo zatiaľ, čo sa trápite s nejakou úlohou, resp. iba rozmýšľate nad tým, že by ste ju mali začať riešiť, už ste ju dávno mohli mať hotovú. 

Efektívnosť je dobrý sluha, ale zlý pán. Ak sa snažíte pracovať efektívne v rámci svojich možností a schopností, je to super. Akonáhle to ale začnete hrotiť a chcete byť efektívny vždy a všade, každý deň, za všetkých okolností, dostanete sa do stresu a budete z toho akurát vyčerpaný. Preto by som tento článok adresovala predovšetkým ľuďom, ktorí majú problém s motiváciou, odkladajú úlohy na neskôr, nedokážu pracovať sústredene a chceli by to zmeniť. Tak teda tu je - môj recept na efektívnosť:)

1. Nájdite vo svojej práci a v každej úlohe zmysel. Len ťažko môžeme hovoriť o efektívnosti, ak nemáte motiváciu byť efektívny. Nájdite si vo všetkom, čo robíte, nejaký benefit - napr. niečo sa dozviete, naučíte alebo naučíte vy niečo niekoho iného. Pouvažujte, aké užitočné schopnosti/vlastnosti vám pomáha budovať vaša práca. Možno vám príde do cesty komplikovaná dlhodobá úloha, ktorá cvičí akurát vašu trpezlivosť - aj to sa počíta:) Lebo súčasťou každej práce sú aj tie menej príjemné/menej zaujímavé úlohy. Nemôžeme ich preskočiť, ale môžeme zmeniť svoj prístup k nim. Môžeme ich vnímať ako peklo ALEBO (a to odporúčam) ako výzvu a trénovať si na nich napr. svoju profesionalitu, schopnosť argumentácie, organizačné schopnosti a pod.
2. Stanovte si priority. Ak počet/náročnosť pracovných úloh presahuje vaše kapacity (či už zdanlivo alebo reálne), zamerajte sa v prvom rade na nevyhnutné úlohy; tým menej podstatným sa povenujete, ak vám zostane čas. Je lákavé robiť to naopak - vybavíme radšej viac jednoduchších vecí, lebo ľúbime odškrtávanie hotových úloh, avšak nevybavená jedna dôležitá úloha je 100 x horšia ako 10 nepodstatných.
3. Vytvorte si to-do list a rozvrh. Premyslite si, čomu sa potrebujete daný deň venovať. Keď sa púšťate do novej úlohy, pouvažujte, ako dlho vám práca na nej potrvá. Stanovte si orientačný limit - napr. túto úlohu chcem vybaviť do 11tej. Cieľom nie je, aby ste sa stresovali, ale aby ste si stanovili mantinel a prílišne sa s jednotlivými úlohami nezdržiavali. 
4. Vybavte komplikovanú/najmenej zábavnú úlohu ako prvú. Nezáživnosti, ktoré nemajú termín, príp. nemajú až takú prioritu, ALE nemožno ich ignorovať, máme tendenciu odkladať. Niekoľko hodín, týždňov, mesiacov. Lenže napokon si vždy (vždy!) uvedomíme, ako nás to vyčerpáva - niečo dlho držať v hlave a nemať to hotové, takže sa rozhodne oplatí urobiť to ASAP.  
5. Každú úlohu si najskôr premyslite. Inak povedané, zbrklosť sa nevypláca. Pouvažujte, ako budete postupovať, čo a koho ku svojej práci potrebujete, kde to zoženiete a pod. Vygooglite si pojmy, návody, odporúčania. Takáto príprava vás bude stáť kúsok času, ale oveľa menej, ako keby ste mali nepremyslenú úlohu 3 x prerábať. 
6. Najskôr dokončite jedno, potom začnite druhé. Je veľmi ľahké skĺznuť k multitaskingu, ale vďaka nemu robíme naraz 5 vecí a ani jednu poriadne. Prípadne máme veľa rozrobeného, ale nič dokončené. Multitasking často vedie k chybovosti a vyčerpanosti a práve tomu sa chceme vyhnúť. 
7. Nezacyklujte sa v úlohách. Určitej úlohe môžete venovať 30 minút alebo 2 hodiny. Ak máte na daný deň naplánovaných 5 úloh, môžu vám zabrať 2,5 hodiny alebo 10 hodín. A to je rozdiel. Môžete vytvoriť excelovskú tabuľku, ktorá obsahuje všetko potrebné ALEBO vytvoríte excelovskú tabuľku, kde bude všetko dokonale zladené, zarovnané, farebne vyznačené. Závisí od charakteru úlohy - je dôležité, aby bola tabuľka iba prehľadná a funkčná ALEBO musí byť aj pekná? Dôkladne zvažujte, čo je nevyhnutné a čo je už, naopak, plytvanie časom.  
8. Naučte sa rozlišovať medzi dôležitým a naliehavým. Niektorí ľudia budú od vás všetko požadovať "obratom" a nezabudnú k tomu pripojiť 3 výkričníky (!!!). Budú vám s nepodstatnou vecou volať dovtedy, kým ich nezdvihnete. Vyrušia vás pri práci 5x, lebo ešte toto, ešte toto... Nie všetko naliehavé je dôležité. Vysvetlite kolegyni, klientovi, šéfovi..., že aktuálne pracujete na niečom, čo má termín o 2 hodiny, t. j. má to prioritu pred všetkými požiadavkami s neskorším termínom.
9. Buďte nedostupný. Niekedy nás o čas oberajú iní, ale niekedy za to môže naša nedisciplinovanosť. Mnoho ľudí popri riešení určitej úlohy odbieha k mailom - či už pracovným alebo súkromným. Ďalej našu prácu prerušujú telefonáty a smsky. Ak to charakter vašej práce umožňuje, pracujte v blokoch. Venujte sa riešeniu úlohy a až po jej dokončení (alebo v určitých intervaloch) skontrolujte svoju mailovú schránku a obvolajte zmeškané hovory. 
10. E-maily vybavujte ihneď po prečítaní. E-mail prečítam, odpíšem, vybavené. Nie je nič horšie ako mail, ktorý si prečítam, označím ho ako neprečítaný, v priebehu dňa naň niekoľkokrát omylom kliknem, lebo zabudnem, že TO JE TEN MAIL, takže ho ešte niekoľkokrát opätovne označím ako neprečítaný a keď sa k nemu neskôr vrátim, znova si ho prečítam, lebo konečne idem odpovedať...  
11. Zabezpečte si vhodné pracovné prostredie. Efektívnosť práce môže negatívne ovplyvňovať aj nedostupnosť vhodných technológií, technické problémy, absencia rôznych potrieb/pomôcok či neporiadok v pracovnom priestore. Či už si tieto veci riešite samy alebo prostredníctvom zamestnávateľa, je dobré na to myslieť, pretože sa potrebujete venovať práci a nie údržbe polofungujúcich zariadení. 
12. Oddychujte. Myslím, že toto netreba špeciálne vysvetľovať. Všetci sme nemožní, keď sme unavení:) Oddych nám pomáha zregenerovať sa fyzicky, ale aj psychicky. Aj keď sú obdobia, kedy je pracovných úloh veľa, snažte sa nájsť si čas na seba, svoje potreby a záujmy. Neodkladajte stretnutia s kamarátmi a rodinou, svoje koníčky a preventívne prehliadky kvôli tomu, že sa cítite byť "nenahraditeľný". Ak nemáte práve efektívny deň (lebo nie vždy idú veci podľa našich predstáv), nevyčítajte si to, ale užite si pre zmenu to lenivé tempo, veď efektívne dni tu boli aj budú:)

Máte ešte nejaké iné tipy na to, ako pracovať efektívnejšie? Čo pomáha vám?

Poznáte svoju hodnotu?

Foto: Pexels

K napísaniu tohto článku ma inšpiroval príspevok, ktorý som zdieľala cez víkend na Instagrame. V skratke pre tých, ktorí na tejto sociálnej sieti nie sú alebo ma nesledujú - zdieľala som správu jednej firmy, ktorá ma oslovila, aby som jej robila reklamu. Pošlú mi šperky ZADARMO, ak ZAPLATÍM náklady na dopravu z Francúzska. V prvom rade už keď sa slová zadarmo a zaplať stretnú v jednej vete, tak to nie je zadarmo. Zároveň mi nie je zrejmý tento model - TY nám urobíš reklamu, budeš s tým mať niekoľko hodín roboty, ale TY nám za to aj zaplatíš. A napokon, decká, ja mám 30 rokov. Mám prácu, mám kde bývať, mám čo jesť. Naozaj si niekto myslí, že mi pošle niečo, za čo si zaplatím, aj si to odmakám a na konci dňa budeme všetci spokojní? Takýchto správ mi denne chodí niekoľko. Nesťažujem sa, len tomu nerozumiem. 

Na druhej strane viem, že niekoho takýto "obchod" poteší. Viem, že sa vždy nájde nejaká dobrá duša, čo sa nechá využiť. Čím som sa v myšlienkach dostala až k tomu, koľkokrát som sa nechala využiť ja. A že tých situácií nebolo málo! Ale nie je to niekedy tak trochu nevyhnutné? Ísť pod cenu? Poďme sa o tom porozprávať.

Čo tvorí našu hodnotu? Sú to naše vedomosti, skúsenosti, naše know-how, súbor vlastností, schopností, kompetencií. Môžeš mať na niečo papier, ale keď ti to moc nejde, tvoja robota za veľa nestojí. Alebo ten papier mať nemusíš, ale si top odborník, lebo sa svojej práci venuješ dlho, máš ju rád a si profesionál, takže ti ľudia dôverujú a radi si ťa zaplatia. Teraz už len zistiť, do ktorej kategórie patrím, však? 

Zažili ste už situáciu, kedy ste si na pracovnom pohovore vypýtali radšej nižšiu mzdu, aby vás to zvýhodnilo pred inými kandidátmi? Vo svojej podstate na tom nie je nič zlé - v prípade, že o danej pozícii nemáte šajnu alebo ak šajn síce máte, ale chcete využiť skúšobnú dobu na to, aby sa obe strany lepšie spoznali a potom sa férovo dohodli. Čím sa dostávam k dôležitej veci, na ktorú netreba zabúdať - vaša cena rastie rovnako ako rastiete vy! Tým, že sa niečomu venujete, dozvedáte sa o danej oblasti stále viac, nadobúdate nové zručnosti alebo dokonca vlastnosti, pracujete rýchlejšie, efektívnejšie a po čase ste to vy, od koho sa iní učia. To vás stavia do celkom inej pozície, na akej ste boli pred rokom, pred dvoma alebo na akej ste začínali. A taktiež vaša osobnosť je jedinečná. Možno v práci nerobíte toľko chýb ako kolegovia alebo pracujete rýchlejšie alebo zostávate v práci dlhšie. Možno na rozdiel od kolegov neohŕňate nosom, keď vám nadriadený pridelí ďalšiu úlohu alebo nad rámec svojej štandardnej pracovnej náplne robíte ešte čosi navyše. Možno vaši kolegovia po pol roku odpadávajú ako hnilé hrušky a vy ste vo firme už po 2 rokoch služobne najstarší. To všetko treba zohľadniť.  

Pomerne slepí bývame voči veciam, ktoré nám idú od ruky. Niečo nám ide dobre a rýchlo, máme na to prirodzený talent, tak to už akoby ani nevnímame. Nestojí to za reč. Ale to, čo my urobíme ľavou zadnou, iní robiť nevedia alebo im to trvá 2 x dlhšie. Čokoľvek ste sa v minulosti naučili, venovali ste tomu čas, energiu, peniaze. Niekedy ľuďom v zamestnaní "prischne" dodatočná pracovná náplň, pretože niečo vedia/sú v niečom dobrí (napr. vieš robiť webové stránky, tak okrem toho, že si účtovníčka, budeš aktualizovať firemnú stránku), ale platovo sa nikam nepohnú. Robia to predsa v rámci svojho pracovného času, nie? Ale tie ich "skills" (že účtovníčka vie robiť aj webové stránky, tým pádom firma nepotrebuje 2 osoby, ale vystačí si s jednou) kto zaplatí? Tá chuderka účtovníčka to mala ako záľubu, že vo voľnom čase urobila stránku tomu známemu a tamtej známej, všetko sa prácne sama naučila, zaplatila si dokonca kurz na niektoré ITčkárske úkony a teraz to má robiť ešte popri svojej štandardnej pracovnej náplni a navyše zadarmo? 

Každá vaša schopnosť, vlastnosť, vedomosť... To všetko niečo stojí. Ak sa na nejakej pozícii vyžaduje komunikatívnosť a vy komunikatívny ste, neberte to ako samozrejmosť. Sú ľudia, ktorí majú problém komunikovať alebo ich nebaví komunikovať. A potom sú takí, ktorí si zaplatia drahý kurz, aby sa to naučili. Keď niečím disponujete a je jedno, či je to váš prirodzený talent alebo ťažkou prácou a drahým kurzom nadobudnutá schopnosť, naceňte ju a nezabudnite časom svoju cenu zvyšovať. Ľudia (nadriadení, zákazníci, známi...) to budú na vás skúšať, ale svoju cenu musíte poznať a stanoviť si vy. 

Na záver len dodám, že som sa v článku zamerala na pracovné prostredie, ale rovnako to platí v medziľudských vzťahoch. Keď vám niekto neopláca vašu hodnotu (vašu dobrotu, váš čas, úsilie, pozornosť a pod.) nie je to moc dobrý "obchod". 

Aké obsahy (ne)sledujete na sociálnych sieťach?

Foto: Pexels

Včera som po dlhom čase narazila na Instagrame na sekciu, kam si ukladám fotky iných užívateľov, ktoré ma zaujali (ikonka zastrihntej vlajky). Neukladám si sem hocičo, musí to byť FAKT PECKA, aby som si nejakú fotku uložila - niečo kreatívne, zaujímavé, oku lahodiace, vyvolávajúce pozitívne emócie, inšpiratívne. Musela som sa zasmiať, čo som tam našla. Určite viete, aké je ťažké reagovať na "Povedzte nám niečo o sebe..." alebo "Ktoré 3 slová vás najviac vystihujú?", tak táto sekcia na Instagrame vás TOTÁLNE odhalí! Hneď sa vie, kto je úchyl na kozmetiku, kto rád cvičí alebo háčkuje. Ja som v sekcii obľúbených našla toto:

• Obrovské množstvo fotografií skvelo vyzerajúcich raňajok! Zbožňujem sladké raňajky. Ovsené vložky, oriešky, jogurt, med, lievance, sladké pečivo, nutela, džemík, masielko...
• Interiérový dizajn. Určite to súvisí s tým, že ešte stále zariaďujem byt (a ešte dlho budem, haha), ale mňa tieto veci vždy bavili. Páčia sa mi minimalistické sterilné interiéry alebo potom opačný extrém - také ultra útulné, kde máte chuť sa zamotať do deky, dať si čokošku, čítať si, počúvať dážď za oknom...
• Umelecké fotografie (make-up, móda, mesto, príroda...). Tu ma taktiež baví minimalizmus. Keď je fotka pekne upravená a je na nej niečo zaujímavé. 
• Kvety. Tulipány, pivónie, ruže, slnečnice... 
• Nechty. Toto je z kategórie "divné":) Páčia sa mi fotky čerstvo upravených nechtov a podľa uložených záberov usudzujem, že najmä červené a nude laky.
• Kabelky. (♥) 
• Pekné myšlienky. Motivačné - také, čo vás nakopnú, otvoria vám oči, pohladia dušu. 
• Smiešnosti. Z času na čas na mňa vo feede "vyskočí" niečo, pri čom sa nahlas zasmejem, tak si to uložím - keď na to neskôr natrafím, znova sa zasmejem.

Už som to na blogu zmieňovala - či si to uvedomujeme alebo nie, tieto "obsahy naše každodenné" nás veľmi ovplyvňujú, preto pozor, kde po večeroch skrolujete:) Čím viac sa nejakej téme venujete, tým viac vám ju sociálne siete ponúkajú. Ja napríklad nedokážem sledovať memes z politického prostredia alebo profily, kde frčí jedna reklama za druhou, resp. obsahy, ktoré mi nič nedávajú. A som v tomto veľmi nekompromisná. Človek sa mení a to, čo vás bavilo pred rokom vás už teraz baviť nemusí, nemusíte to sledovať. A vaši kamaráti tiež nech sa nehnevajú, ale keď pridávajú pre vás irelevantné príspevky, môžete si ich dať skryť. Ak vás niečo otravuje ALEBO nemusí vás to ani otravovať - stačí, že vám to nič nedáva (žiadne good vibes, inšpiráciu, motiváciu, dobrý pocit, radosť...), preč s tým. Nie ste nikomu zaviazaný ho sledovať. A keď vás nejaká téma po čase opäť osloví, môžete sa k nej kedykoľvek vrátiť. Skúšajte, bez čoho fungovať viete a čo vám, naopak, chýba. Možno ani neviete, ako vás niektoré obsahy vyčerpávajú, až kým sa od nich na chvíľu neodstrihnete. Čo na sociálnych sieťach radi sledujete? A čo vás nebaví?

Kým čakáš na splnenie sna...

Foto: Pexels

Pri plnení snov netreba tlačiť na pílu. ...čo je pre niekoho možno nový uhol pohľadu, lebo obvykle sa hovorí, že na sny treba makať. Ráno zavčasu vstať, mať plán, sebadisciplínu, byť produktívny, vzdelávať sa, posúvať svoje hranice, vystupovať z komfortnej zóny a... a... Skrátka keď si chceš splniť sen, musíš byť na baterky. Ale ani po pretrhnutí cieľovej pásky nemáme dosť - aj keby sme mali všetko, aj tak by sme chceli viac alebo iné ako máme teraz. Z plnenia snov sa stáva naháňačka, úplné Fast and Furious, a my sme z toho unavení. Nevyspatí. Nervózni. Nešťastní.

Nie nadarmo sa hovorí, že nie cieľ, ale cesta je dôležitá. Ja na to často zabúdam. Aj vy? Občas sa skutočne zabúdam tešiť z malých aj veľkých pokrokov, pretože viac vnímam tú cestu pred sebou ako tú za sebou. Uvažujem nad tým, čo všetko stále neviem, čo sa potrebujem naučiť, čo všetko by som mala urobiť. Zabúdam, že to nie je MUSÍM, ale CHCEM. Z tých milých malých krôčikov, z toho nevinného to do listu načmáraného ráno pri raňajkách ceruzkou na kúsok servítky sa stáva bojový plán, 3. svetová, kolos úloh a povinností. Stres. 

Nuž ale aj keď idete po dlhej pauze behať a dáte si rovno šprint veď keď už, tak poriadne, dlho nevydržíte, elán vás rýchlo opustí. Ak máš dnes nápad, konečne (zase raz) fakt dobrý, nemusíš do neho vraziť hneď prvý mesiac všetok čas, nervy aj úspory. Kľud. Ak ťa niečo veľmi baví, nezameriavaj sa na to, že musíš niečo dosiahnuť. Že treba všetko hneď a už včera bolo neskoro. Proste rob, čo ťa baví, rob to najlepšie ako vieš a teš sa z toho. 

Nie všetky cesty sú rovinaté, niektoré sú pekelne kľukaté alebo treba šľapať do kopca. Vo vaku máš nádej a nadšenie, ale chýba ti ešte jedna dôležitá vec - trpezlivosť. Je až neuveriteľné, že interpreta, ktorého v súčasnosti pozná celý svet, kedysi nikto nepočúval. A že nejaká youtuberka s 5 milión sledovateľmi začínala natáčať videá na Nokiu 3310 (srandičky, aj keď...?). Vedeli ste, že J. K. Rowlingovú s Harrym Potterom odmietlo 12 vydavateľstiev pred tým, ako sa jej podarilo knihu vydať? Ak sa ti zdá, že to nemáš jednoduché, spomeň si na to. 

Mimochodom, aj vy ste si všimli, že keď ľudia hovoria o svojom živote pred tým, ako dosiahli v niečom úspech, vyvoláva to v nás ilúziu, že splniť si sen = ten jeden moment, kedy "to spravilo PUK! a z nuly sa stal NIEKTO"? A život sa rozdelil na život PRED a život PO. No ale schválne. Spomeňte si, keď sa vám naposledy splnil nejaký veľký sen - vnímate svoj súčasný život ako život PO? Nie. Je to blbosť. 

Aj život PRED je super. Len si ho akosi nestíhame užívať. Nejako sa k tomu svojmu snu dopracuješ, neboj. Ale nezabúdaj sa tešiť. Z pokrokov, vedomostí, skúseností, víťazstiev a že ťa občas niekto pochváli. Netýraj sa. Nekarhaj sa. Nevyčítaj si, že si o tomto čase mal byť už niekde inde. Ku snu vždy vedie cesta a môže byť skvelá a vzrušujúca alebo ťažká a vyčerpávajúca. Ktorú si zvolíš?