Strach, stres, úzkosť – ako ich rozpoznať a ako ich zmierniť?

Foto: Pexels

Strach. Stres. Úzkosť. Aj keď by sme tieto pocity najradšej vyškrtli z našich životov (a možno sa o to už pár rokov snažíme?), predsa tu sú. 100 % mojich článkov vychádza zo situácií, ktorými som si sama prešla a 99 % z nich píšem až v čase, keď mám tieto situácie (ne)úspešne za sebou. Tento článok patrí medzi to 1 % – píšem vám o niečom, čím si práve teraz prechádzam. V posledných týždňoch som bola nesústredená, skákala som doma aj v práci z úlohy do úlohy, zacyklovala som sa v úlohách, žiadny môj výstup som nepovažovala za dosť dobrý, žiadny deň za dostatočne efektívny, prepadávala ma panika, triviálne rozhodnutia mi trvali večnosť, niektoré situácie ma celkom paralyzovali. Celé to obvykle začína nevinne tým, že vás niečo baví, venujete tomu kopu času, energie, prepínate svoje sily, chcete to robiť na 120 %, príp. nemusí ísť len o jednu aktivitu, ale môže ísť o akúsi náhlu všeobecnú chuť žiť a užívať si život, v rámci ktorej si na seba naložíte viac ako je únosné. Napr. ja som človek, ktorý baží po zmysluplne využitom čase, efektívnych dňoch, dokonalých výstupoch, akurát jedného dňa sa prebudíš a cítiš sa ako štvaná zver. A teraz nehovorím o fyzickej alebo duševnej únave, ktorú dokáže vyriešiť víkend na chate, 10-hodinový spánok, dobrá knižka či prechádzka. Hlbšia vyčerpanosť sa môže prejavovať rôzne, výstražná kontrolka by vám mala zasvietiť, ak:

• dlhodobo cítite strach a stres 
• sa nedokážete sústrediť (napr. sa dlho pozeráte na vec pred sebou a neviete si dať do súvisu, prečo tam je a čo s ňou treba robiť)
• nedokážete pracovať systematicky napriek tomu, že za iných okolností táto vlastnosť patrí medzi vaše silné stránky
• nachádzate po sebe veľa chýb, čo u vás nebýva zvykom
• máte problém s pamäťou alebo si usporiadať myšlienky, mávate "okná"
• nedokážete ovládať svoje emócie (záchvaty paniky, hnevu, plaču...)
• zmocňuje sa vás bezradnosť v celkom bežných, jednoduchých situáciách
• triviálne rozhodnutia vám zaberú kopu času a stoja vás veľa energie
• prestávajú vám robiť radosť činnosti, ktoré vás za iných okolností tešia, resp. už aj pri výkone týchto činností pociťujete napätie, stres
• sa u vás začnú objavovať zdravotné problémy 
• máte zníženú/zvýšenú chuť do jedla
• zintenzívňujú sa vaše zlozvyky (fajčenie, maškrtenie...)
• vás snaha o dokonalosť privádza do situácií, v ktorých sa "zaseknete", zacyklujete sa v úlohách (napr. viacnásobne sa prezlečiete, pretože by to mohlo byť ešte lepšie; mnohonásobne sa vraciate k už hotovej úlohe, aby ste sa presvedčili, že ste urobili všetko, ako bolo treba a pod.) 
• máte nepokojnú myseľ – množstvo myšlienok vás doslova vyrušuje, váš mozog je extrémne činný a núti vás stále niečo robiť/nad niečím premýšľať; neviete „vypnúť“
• robíte krok A, ale myšlienkami ste už pri kroku B, C, D, E
• máte strach/stres z toho, že vám niečo uniká alebo že by ste v danej chvíli mali robiť niečo iné/niečo užitočnejšie
• máte problém so spánkom, príp. vám ani dostatok spánku nepomáha znovu obnoviť sily.

Ak čokoľvek z vyššie uvedeného na sebe spozorujete, spomaľte. Doprajte si pár dní voľna, dobite si baterky. Vypustite všetky aktivity, ktoré by vás mohli stresovať, vyvolať vo vás strach či úzkosť. Vy sami musíte cítiť, čo počas takéhoto "ozdravovacieho režimu" potrebujete (byť týždeň offline? nedvíhať telefón? nestretávať sa s toxickými ľuďmi? nepracovať na veciach, ktoré prebúdzajú váš perfekcionizmus?). Zobrať si voľno a využiť ho na ďalšie naháňanie sa a odškrtávanie úloh nikam nepovedie. Pouvažujte teda starostlivo, čo by vám najlepšie pomohlo dostať sa opäť do pohody. Ak sa potrebujete porozprávať, kontaktujte maminu, sestru, kamošku..., kouča alebo psychológa. Každopádne ste to VY, kto musí rizikovú situáciu identifikovať a ste to VY, kto ju musí riešiť. Nečakajte na vhodnejší čas, neodkladajte svoje zdravie na neskôr - stres je spúšťačom ďalších nepríjemností a neskôr už môže byť naozaj neskoro.  

Veľká objednávka svietidiel do bytu + ako si doma vyrobiť hygge atmosféru

Ko-neč-ne. Po roku bývania som si objednala svietidlá. Do tejto úlohy sa mi veľmi nechcelo, vedela som, že ma bude stáť kopu času a nervov. Veciam okolo elektriny sa nerozumiem, samozrejme, mohla by som zavolať ocinovi, ale to som ja, slečna NEZÁVISLÁ:) Našťastie, úvod do sveta žiaroviek som absolvovala už pred rokom, inak by sa z nákupu svietidiel stala celodenná aktivita. Trvalo mi asi 4 hodiny dať dokopy celú objednávku, v nákupnom košíku skončilo 8 svietidiel. Objednávala som z Westwing, ich sortiment sa mi páči, majú aj dizajnové kúsky + mojim cieľom bolo objednať čo najviac vecí (ideálne všetko) z jedného e-shopu, aby som hneď po dodaní mohla zavolať elektrikárov. Chvalabohu, svietidlá som našla do všetkých miestností, avšak žiarovky som objednávala z iného e-shopu, pretože reálne žiarovka stojí pár EUR, ale na Westwing si za ňu vypýtajú trojnásobok. Riadila som sa odporúčanými parametrami, len teplotu svetla som si vybrala podľa vlastných preferencií. Svetlo je pre celkovú atmosféru v byte veľmi dôležité, pretože skutočne v nás vyvoláva pocit chladu/tepla podľa toho, akú žiarovku si zvolíme. Kedysi som mala obdobie, že som žlté svetlo považovala za škaredé, ale potom som na vlastnej koži okúsila, čo je to mať doma studené svetlo a človek sa cíti ako v showroome. Koľkokrát aj keď sa idem večer prejsť u nás po sídlisku a pozerám do okien iných bytov, tá najkrajšia atmosféra ide zo "slnkom zaliatych" bytov, to je práve to teplé, mäkké svetlo. A teda čo som si objednala?

Kuchyňu a pracovňu mám zariadenú v čierno-bielej farebnej kombinácii a neplánovala som to narúšať. Do kuchyne muselo ísť stropné svietidlo, pretože pri závesnom by som neotvorila dvierka na skrini:) V pracovni som zvolila dlhé závesné svietidlo v industriálnom štýle, na ktoré prídu okrúhle žiarovky nadštandardných rozmerov. Do chodby v tvare "L", kde mám aj veľkú šatníkovú skriňu, prídu 2 biele ramená s bodovými svetlami. Zvolila som neutrálnu teplotu žiaroviek, pretože v miestnosti, kde mám oblečenie a veľké zrkadlo chcem mať svetlo podobné dennému. Do kúpeľne som vybrala 2 guľaté svietidlá - jedna veľká guľa pôjde na strop a jedna menšia nad zrkadlo. Tá nad zrkadlom má betónovú nôžku, čo sa mi skvelo hodí, keďže vedľa svietidla mám dekorácie z betónu. Na rozhranie obývačky (sivá + drevo) a môjho kreatívneho kútika (staroružová + biela + drevo) som zvolila vysoké svietidlo na trojnožke, ktoré mi krásne rozdelí (alebo spojí?:) tieto dva priestory. Pôjde sem výrazne žlté svetlo, na tomto mieste chcem dosiahnuť atmosféru podobnú horiacim sviečkam. A napokon spálňa - tu sa priznám, že som musela poľaviť zo svojich nárokov, mala som predstavu o veľkom závesnom svietidle zo svetlého bambusu, avšak na Westwing sa mi páčilo len jedno a práve to nebolo skladom. Vybrala som si teda svietidlo z "nebambusovej" sekcie v čierno-béžovej kombinácii, keďže sa mi do spálne krásne hodí. 

Tak čo poviete? Bol to celkom úspešný nákup, možno sa ho oplatilo tak dlho odkladať:) Úprimne som na túto činnosť mala v daný deň chuť a asi nemalo zmysel to siliť v čase, keď sa mi nechcelo. A tiež si myslím, že svietidlá sa ľahšie vyberajú, keď už máte byt ako tak zariadený, lebo už vidíte, či sa do danej miestnosti hodí niečo väčšie/menšie, závesné/stropné, výrazné/nenápadné, svetlé/tmavé. Na záver vám chcem dať ešte jeden tip, ak si doma tiež chcete vyrobiť peknú atmosféru, je skvelé mať aspoň jedno stmievateľné svietidlo - vstupná investícia je vyššia, ale rozhodne sa oplatí:) 

Mali ste aj vy pri zariaďovaní bytu niektoré úlohy na to do liste tak nízko, že trvalo rok, dva, tri... kým na ne prišlo?:) 

Foto: Westwing

FALL SHOPPING /H&M, MOHITO/

/ak vás nebavia omáčky, vynechajte prvý odsek, oblečeniu sa venujem až v tom druhom:)/

Krásne sobotné dopoludnie vám prajem! Týmto článkom sa kúsok odkloním od doterajšieho obsahu blogu, ale mám v pláne sem postupne zaraďovať aj nové typy príspevkov. Človek sa vyvíja a dnes ma baví niečo iné ako pred rokom, pred troma, pred piatimi. V poslednom čase (posledný cca rok?) sa mi veľmi páčia hygge obsahy - videá, články a fotografie, ktoré v človeku vyvolávajú pohodu. Asi to súvisí s mojím životným obdobím, podarilo sa mi spomaliť, nachádzam zmysel v iných veciach ako som nachádzala v minulosti, môj hodnotový rebríček sa zmenil. Samozrejme, aj naďalej chcem na blogu publikovať predovšetkým príspevky týkajúce sa motivácie, sebarozvoja, psychického zdravia, kvalitného trávenia voľného času a šťastného života, ale všetky tie super veci ako pohoda, šťastie, spokojnosť... sú výsledkom veľkého množstva faktorov. O niektorých veciach sa dá hovoriť povrchne, ale naopak aj tak, že komunikovaný obsah môže niekomu pomôcť, byť inšpiráciou. Preto rada sledujem Kate Hutchins, Marketu Frank, Emitaz, Annie Jaffrey, Valeriu Lipovetsky..., tieto ženy sú pre mňa obrovskou inšpiráciou, pretože keď ony hovoria o čomkoľvek, neznie to vôbec povrchne. A tak je tu dnes článok o oblečení, lebo to, ako vyzeráme, má veľký vplyv na to, ako sa cítime.  

Samotný proces nakupovania ma veľmi nebaví, skôr si užívam, keď môžem veci, ktoré doma mám, rôzne kombinovať. A že tých kombinácii je skutočne "milión", sa deje vďaka jednoduchosti môjho šatníka. Mám rada nadčasové kúsky, jednoduché strihy a zemité farby. Vyhýbam sa veciam, ktoré "kričia", pretože také si človek môže obliecť len raz za čas a býva ťažie ich kombinovať. Preferujem menej vecí, ale takých, ktoré skutočne nosím a môžem ich nosiť často a keď jedného dňa príde deň ich vyradenia, urobím to s dobrým pocitom, že svoje si odslúžili. Čo v mojom šatníku nenájdete? Červenú a ružovú farbu. Veci s nápisom či obrázkom, hlboké výstrihy, veci so vzorom, ktorý sa rýchlo opozerá. Nekvalitné materiály, nezmyselné kúsky (napr. rolák z hrubého materiálu bez rukáva, do akého počasia sa to nosí?!) a veci, ku ktorým treba niečo špeciálne, čo doma nemám (napr. špeciálnu podprsenku). Včera som nakupovala veci na jeseň, uvidím, ako mi budú sedieť a čo všetko si nechám.  

bielych svetrov tu mám viac - pre istotu, bielu mám rada a počítam s tým, že nie všetko mi sadne

niektoré veci som si objednala v dvoch farbách - tu sa rozhodnem až podľa toho, ako budú vyzerať naživo

prúžkovaný pulóver zatiaľ doma nemám a dúfam, že mi sadne veľkosť, lebo tento je fakt krásny! nechala by som si pokojne aj obe farby

tu vám dávam len pre ukážku, aké dilemy občas riešim - horčicový sveter vľavo je síce podľa mňa zaujímavejší, ale už sa poznám a viem, že by ma práve tá výraznejšia farba limitovala a skôr či neskôr určite aj omrzela, preto v nákupnom košíku skončil sveter vpravo

dva hrubšie svetre do chladnejšieho počasia 

tieto šály boli dilema č. 2, mali ich v niekoľkých krásnych farbách, ale vychádzala som z farieb kabátov, ktoré doma mám, resp. ktoré sú práve na ceste:) napokon som zvolila svetlejší šál vľavo - ak sa rozhodujem medzi svetlejšou a tmavšou farbou, obvykle končím pri svetlej

kožušinový kabát vľavo bola láska na prvý pohľad, vôbec som nad ním nerozmýšľala, hneď bol v košíku:) košeľový kabát vpravo som si skúšala už pred pár dňami v Prahe, ale povedala som si, že si ho môžem objednať aj online, a na e-shope bol dokonca o 20 eur lacnejší:) má krásnu svetlozelenú farbu, žiaľ, objektív fotoaparátu ju nedokáže zachytiť.

a táto šatka? krásny kúsok na chladnejšie rána, keď ešte nie je zima na šál, ale už si okolo krku chcete niečo dať. 

Tak čo? Je tu niekto s podobným vkusom ako mám ja? Pripravujete už svoj šatník na novú sezónu alebo ešte fičíte v letných kúskoch? ...krásnu sobotu vám prajem:)

Foto: H&M, Mohito

Ako som si zariadila interiér + pár tipov, ako si vybrať štýl, farby, kde a čo (ne)nakupovať

Foto: Pexels

V januári som publikovala článok 6 mesiacov v novom byte, kde som v kocke zhrnula, ako pokračujem so zariaďovaním, čo ma ešte čaká, aké komplikácie sa po nasťahovaní objavili, ako sa v byte po pol roku cítim atď. Práve som si ho prečítala a potvrdzujem, že svietidlá ešte stále nemám:) Tak ako pri oblečení, ani pri interiérových doplnkoch si neviem kúpiť niečo, s čím nie som na 100 % stotožnená a taktiež na nákup niektorých vecí potrebujem mať chuť, potrebujem vystihnúť ten "správny moment". Myslím si a často to počujem aj od kamarátok, že práve bezhlavé nakupovanie vecí je skratkou k tomu, aby ste sa jedného dňa prebudili do bytu, v ktorom bývať nechcete. Možno ste aj vy boli na návšteve, kde vám kamoška v novo zariadenom byte už od dverí ukazovala predmety, ktoré kúpila, ale sa jej nepáčia. A možno to aj vy u seba doma takto s niektorými vecami cítite. Obzvlášť, keď sa sťahujeme do nezariadeného/len čiastočne zariadeného bytu, človeka to láka bez rozmyslu nakupovať, lebo zrazu potrebuje všetko možné, tak niekde začať treba. Sú veci, ktoré vás súria, napr. posteľ, chladnička, práčka..., ale je aj množstvo takých, ktoré počkajú (mesiac, pol roka, 2 roky). Ak by som vám pri zariaďovaní bývania mohla dať jednu radu, obklopte sa vecami, z ktorých máte radosť, ku ktorým máte citovú väzbu, na ktoré sa radi pozeráte, pri ktorých radi trávite čas - je veľký rozdiel bývať medzi anonymnými haraburdami a vecami, ku ktorým máte vzťah. A je jedno, či bývate vo vlastnom, v nájme alebo na internáte. Samozrejme, že v prenajatom priestore si človek nemôže dovoliť čarovať toľko ako vo vlastnom, ale keď si kúpite haraburdu - len preto, že "ste v nájme", tak to stále bude haraburda a vy sa ako medzi haraburdami budete aj cítiť. "Som v nájme" by nemal byť argument pre zhromažďovanie bezcenných vecí (a nemyslím tým, že boli lacné, ale že skutočne ani pre vás žiadnu cenu nemajú), pretože aj v tom nájme strávite nejaký čas, možno viac času ako si myslíte, resp. ako ste pôvodne plánovali. Niekomu je ľúto investovať peniaze do vybavenia prenajatého bytu. Tak nakúpi lacné (často = nepekné, nehodiace sa a nekvalitné), dočasné riešenia. Lenže človek sa presťahuje dvakrát, trikrát a tie 3 lacné, dočasné písacie stoly sa stanú drahšie ako jeden poriadny. Roky plynú a vy si uvedomíte, že ste celý čas bývali v priestore, ktorý sa vám nepáčil. Teraz schválne pouvažujte, čím sa doma obklopujete. Sú to veci, ktoré vo vás vyvolávajú radosť alebo vo vás nevyvolávajú nič, prípadne vyvolávajú niečo negatívne? Môže to byť zlá spomienka alebo negatívna asociácia - napr. už len pomyslenie na to, aká je určitá vec zbytočná a neužitočná a že z nej každý týždeň len utierate prach, vás núti od nej odvracať oči. Aj keď chodíme do práce a máme veľa exteriérových aktivít, aj tak doma trávime pomerne veľa času a je to ten najintímnejší priestor, aký nám je k dispozícii. A ja fakticky verím, že pekne zariadené bývanie vplýva na našu pohodu, náladu, aktivitu, kreativitu... Mimochodom, viete čo je zaujímavé? Ja som si ešte pred 2 rokmi hovorila, že svoj byt určite nechcem zariaďovať tovarom z mainstreamových obchodov, že nechcem mať doma veci, ktoré má 10 000 ďalších domácností. A potom som dostala kľúče a už to išlo. Ikea, Jysk, Westwing, HM home... a lockdownov ani neviem koľko, bola som vďačná, že sa vôbec dalo nakupovať. Teraz sa pozerám okolo seba a je mi úplne fuk, čo majú doma iní ľudia, mne sa to páči takto, lebo som nákup každej veci zvážila a kúpila som len to, čo zapadlo do mojich predstáv. Nie pôvod vecí, ale ten prostý vzťah k nim je dôležitý - či ste ich v obchode vybrali srdcom alebo to bol nákup z núdze, donútenia, chvíľkové pomiatnutie, impulz, vplyv reklamy. A samostatná kapitola je ešte to, ako tie veci dokážete skombinovať. Ja som veľký minimalista, ale časom som pochopila, že minimalizmus mi vyhovuje iba v niektorých častiach bytu (kancelária, kúpeľňa, šatník, kuchynská linka), naopak, v tých častiach bytu, kde relaxujem, spím, som kreatívna, potrebujem mať inú atmosféru - pocit útulnosti, tepla, pohody, a to viem dosiahnuť len nákupom vhodných doplnkov a materiálov a vytvorením prostredia, ktoré je všeličo, len nie minimalistické. A tým sa dostávam k mojej druhej rade odo mňa pre vás - pri zariaďovaní bývania (ak sa neviete rozhodnúť, čo sa vám najviac páči, do akého štýlu ísť, ako veci skombinovať...), vychádzajte z toho, ako sa v ktorej časti/miestnosti chcete cítiť, a to vám predurčí materiály (napr. drevo = teplo, útulnosť; kov = chlad, sterilita), farby a z toho vyplynie štýl. S tými farbami fakt opatrne, niekto znesie viac, niekto menej, napr. ja si doma držím 5 farieb - bielu, čiernu, sivú, svetlo hnedú a rozbíjam to staro ružovou. Každopádne keď si predstavíte interiér, kde je každá vec inej farby, pôsobí to doslova ako zbierka náhodných predmetov. A práve v tomto bolo vďačné nakupovanie v bežných reťazcoch, ktoré ponúkajú množstvo farebne jednotných tovarov a tovarov, ktoré je ľahké kombinovať. Na záver ešte jeden extra tip - mne toto robí obrovskú radosť - keď si kupujem produkty nebytového charakteru (krém na ruky, pilník na nechty, hygienické vreckovky, obal na okuliare, kozmetická taštička...) - ak je to možné, vyberám si aj tieto veci vo farbách interiéru. Nikto nepostrehne, že to bol zámer, ale ako dobre to vyzerá! Niekedy možno neviete pomenovať, čo sa vám na nejakom interiéri páči alebo nepáči, ale detaily urobia veľa!:)

Prečo niektorí ľudia chcú byť single?

Foto: Pexels

Doposiaľ som sa na blogu nevenovala partnerským vzťahom - predovšetkým je to téma, ktorej sama nerozumiem:) Partnerstvo je skrátka chémia, buď to funguje alebo nie a keď ste niekde medzi, pravdepodobne stále rozmýšľate, na ktorú stranu sa prikloniť (tak funguje to, či nie?!). Každý človek (bez ohľadu na to, či je momentálne vo vzťahu alebo nie) podvedome cíti, čo mu vyhovuje viac - či je to život v partnerstve alebo je to život bez partnera. V dnešnej dobe už táto téma nie je tabu a určite aj vy máte v okolí ľudí, ktorí sú single, užívajú si to a nechcú to zmeniť. Možno sa pýtate, ako niekto môže dobrovoľne chcieť žiť sám? Čím to je, že niekto je a niekto nie je partnersky/rodinne založený? Existujú nejaké "tajné" výhody single života, o ktorých neviem? Ak sa domnievate, že odpovede nájdete v tomto článku, bingo! Tento článok (je skôr pre ženy:) vám môže byť rovnako užitočný, ak ste sa ocitli single, ale nechcete byť single a potrebujete to spracovať, resp. objaviť svetlú stránku single života. 

Ako prvé chcem povedať, že chcem-byť-single život možno nie je voľba. Možno je to niečo, čo má človek dané a nepotrebuje nad tým rozmýšľať. Možno je to zakódované v génoch, možno to prišlo výchovou alebo životnými skúsenosťami. Či už patríte do skupiny ľudí, ktorí chcú byť single alebo nechcú byť single, je to v oboch prípadoch v poriadku, nehľadajte za tým žiadnu "chybu softvéru". Zároveň vaše preferencie nemusia byť doživotné - človek sa vyvíja, mení, menia sa jeho potreby, názory, priority, sociálny status, životná situácia... žijeme v turbulentnom prostredí, mení sa náš vonkajší aj vnútorný svet. No a potom je tu ešte tá prirodzená ľudská vlastnosť (zvedavosť či skôr ješitnosť?) - vždy budú chvíle, kedy budete rozmýšľať, či "tráva na druhej strane nie je zelenšia". Zadaní občas túžia byť single (alebo s niekým iným) a singláci občas túžia byť s niekým. 

Prečo ľudia chcú byť sami? Dôvodov môže byť množstvo, ale sumarizujem tie podľa mňa základné:

• Každé vaše rozhodnutie je LEN VAŠE rozhodnutie - kde budete bývať, do čoho investujete, kam pôjdete na dovolenku, ako strávite večer...  
• Nemusíte na nikoho brať ohľad, nemusíte sa s nikým zosúlaďovať, zohľadňujete len svoje potreby, svoje názory, preferencie, ciele, sny, očakávania... Je to sebecké? Možno, ale dovolím si povedať, že po takomto slobodnom a sebeckom živote občas túžime všetci a single ľudia ho žijú 24/7.  
• Nikto vás neobmedzuje, nebrzdí a neovplyvňuje. Človek je vraj priemerom 5 ľudí, s ktorými sa najčastejšie stretáva (ja tomu verím, aj vy?) a je prirodzené, že sa chce naladiť/sa časom naladí na podobnú vlnu s partnerom. Vaše názory, záľuby a priority už nie sú tak celkom vaše, svoj voľný čas trávite a manažujete si ho s ohľadom na partnera. Potom sa stáva, že sa ľudia rozídu a jeden/možno obaja zistia, že nebyť toho druhého, využívali by čas inak a o tomto čase už chceli byť inde. 
• Každý vzťah časom zovšednie, resp. je len veľmi málo výnimiek, ktoré potvrdzujú toto pravidlo.
• Nemusíte tolerovať zlozvyky svojho partnera a zároveň sa nemusíte cítiť zle pre tie svoje. 
• Nemusíte sa pretvarovať (pred jeho rodičmi, kamarátmi, pred ním).  
• Nemusíte sa snažiť. Vzťah nie je burina, ktorá rastie hocikde a sama od seba, na druhej strane správna starostlivosť chce toľko úsilia, že si človek rozmyslí, či si tú rastlinu domov zaobstará.   
• Nemusíte sa pretekať s inými ženami v tom, že VY ste najlepšia partnerka, milenka, matka, kuchárka, spolubývajúca atď. Ak ste single, ste to len vy a žiadne podobné nezmyselné súťaže sa nekonajú. 
• Nemusíte viesť nútené rozhovory, keď na ne nemáte chuť. Nemusíte znášať partnerove nálady, čítať medzi riadkami, domnievať sa. Nemusíte sa zúčastňovať nezmyselných hádok, byť terčom alebo autorom sarkastických poznámok, ktoré neskôr mrzia a pod.  
• Nie všetky ženy túžia robiť domáce práce aj za iného človeka.  
• Okej. Teraz načnem trošku boľavú tému, ale niektoré ženy naozaj potrebujú, aby ich partner bol finančne zabezpečený a tým nemyslím, aby bol "bohatý", hovorím o zdravej finančnej rovnováhe. Niektoré ženy - ambiciózne, majúce určitú predstavu o živote - sa neuspokoja s mužom, ktorý zarába polovicu z ich príjmu, ak ani ich príjem nie je tak závratný, že by uživil dvoch/troch ľudí. Toto nie sú zlatokopky. Tieto ženy jedného dňa zostanú doma s dieťaťom a ich muž im bude domov nosiť slabú výplatu. Myslíte si, že budú šťastné? Budú smutné, unavené, zanedbané, ale rozhodne nie šťastné. Robiť pôjdu ony a s dieťaťom zostane muž. Takže žena si to vynosí, odrodí, odkojí a ešte aj odpracuje. Preto ak majú ženy na výber - žiť život vo finančnom nedostatku, strese a neistote alebo žiť život single s výplatou, ktorá jednotlivcovi bohate stačí, niektoré si zvolia druhú možnosť. 
• Ak človek nie je rodinne založený a netúži po dieťati, samozrejme, môže si nájsť partnera, ktorý uvažuje rovnako, ale koľko je takých ľudí (a ako sa takí ľudia hľadajú?:). Partnerstvá vznikajú väčšinou práve preto, aby z partnerstva vznikla rodina.
• Niektorí ľudia chcú byť single, pretože sú to silné (alebo tvrdohlavé?) osobnosti, pre ktoré žiadny iný človek nie je dostatočnou oporou. Ide o ľudí, ktorí majú schopnosť byť tu pre seba a byť sám sebe najväčšou oporou, byť sám sebe najlepším priateľom. 
• Nikto ti nevie dať to, čo si vieš dať ty sám. 

Týmto nechcem vyzdvihovať single život ako lepšiu formu života. Single život ani život v partnerstve nie je lepší ani horší, je len kvalitatívne iný a vy musíte (proste musíte:) byť schopný rozoznať, čo vám je bližšie. Je to ako voľba medzi pracovným pomerom a podnikaním. Teniskami a lodičkami. Je jedno, čo si vyberiete, VY sa v tom musíte cítiť dobre - bez ohľadu na to, či vám to iní ľudia odobria alebo nie. Ak vidíte zmysel života v iných veciach ako v partnerstve (dobrovoľníctvo, kariéra, duchovný život, kreatívna tvorba...), nie je dôvod, aby ste sa do vzťahu tlačili. Naopak, ak vám život prinesie krásny vzťah, potom všetky body, ktoré som uviedla vyššie, padajú, pretože vám to všetko, čo so vzťahom súvisí, bude celkom prirodzené a nebudete mať pocit, že sa niekomu prispôsobujete, že vás niekto ovplyvňuje, obmedzuje. Žiaľ, ak hľadáte šťastie alebo dokonca "vykúpenie" zo svojich životných trablov v partnerstve, tak to vykúpenie nikdy nepríde. Tým, že si nájdete partnera, vaše zlozvyky nepominú, vaša minulosť sa nevymaže, vaše slabé stránky sa zázračne nepremenia na silné. Niektoré ženy vo vzťahu vidia akési záchranné koleso, ale takto to nefunguje, vzťah iba podčiarkne to, kým ste a s čím do vzťahu prichádzate - nízke sebavedomie? Manipulatívne správanie? Žiarlivosť? (Doplňte si)?  

Na záver by som ešte chcela povedať, že samota nerovná sa osamelosť. Single ľudia majú život tak pekný a pestrý, aký si ho sami urobia (niekto si to zariadiť vie a niekto nie). Ak ste sa ocitli single, ale nie ste radi single, prípadne uvažujete nad ukončením vzťahu, ale bojíte sa byť single, verte mi, zem sa točiť neprestane. Život pôjde ďalej a vy musíte učiniť len jedno jediné ľahké rozhodnutie, či si túto etapu života spríjemníte, užijete, budete sa venovať svojim záľubám, kamarátom, sebe alebo niečomu, na čo ste doposiaľ nemali čas či chuť ALEBO sa budete umárať myšlienkami, teóriami, strachom a výčitkami. Zariaďte si každý deň tak, aby ste sa niečím potešili a nerobte to zo súcitu, ale preto, že sa máte rady. Sústreďte sa na pekné veci (kto sa díva do slnka, nevidí oblaky), píšte si denník vďačnosti, stretávajte sa čo najviac s tými správnymi ľuďmi, obklopte sa inšpiratívnymi obsahmi, buďte aktívni, vymyslite si projekt a pracujte na ňom, vzdelávajte sa, nenechajte svoj mozog zachádzať k zlým myšlienkam. A keď zlá myšlienka príde, povedzte si STOP (fakt si to povedzte!) a nahraďte ju peknou.  

V prípade, že chcete k tejto téme niečo dodať, budem rada, ak mi napíšete:)