sobota 19. júna 2021

Nie som dosť dobrá, nedokážem, nezaslúžim si

Foto: Pexels

Nie som dosť dobrá, nedokážem, nezaslúžim si. Ako často si tieto veci hovoríte? Možno častejšie, ako si myslíte. A možno vôbec netušíte, že sa príliš podceňujete. Často sa mi stáva, že na ceste životom stretnem nejakú na prvý pohľad zdravo sebavedomú dušu, ale keď ju lepšie spoznám, zistím, že to sebavedomie je krehké a tak ako sa my ženy dokážeme samé seba zhadzovať pred sebou a pred inými, to snáď žiadny iný druh na svete nedokáže.

Koľkokrát som líčila kamarátky alebo dokonca modelky, ktoré boli pre mňa stelesnením ženskej krásy, ale keď sme sa začali baviť o "takých tých babských veciach" (čo sa pri líčení nevyhnutne stáva), vysvitlo, že nech my ženy vyzeráme akokoľvek, každá z nás je so sebou nespokojná. Rovnako v pracovnom živote som sa stretla so ženami, ktoré boli šikovné, rozhľadené a pracovité, napriek tomu o sebe pochybovali a každú novú úlohu prijímali s obavami, či ju zvládnu. Bojíme sa zmeniť prácu, lebo čo ak si už nič lepšie nájsť nedokážeme? Bojíme sa opustiť partnera, lebo čo ak nás už nikto nebude chcieť? Pochybovanie o sebe je často dôvodom, prečo nežijeme život, aký by sme chceli. Nechávame sa unášať tým, čo príde, namiesto toho, aby sme si vedome budovali šťastie. Nízke sebavedomie môže viesť k pocitu nenaplnenia, stagnácie, neschopnosti zmeniť svoj život, ale aj k tomu, že vás iní ľudia budú využívať

Nechávate si pekné šaty na špeciálnu príležitosť? Je vám ľúto kúpiť si niečo, čo by ste ale bez problémov kúpili kamoške k narodeninám? Máte kuchynský riad, ktorý nechcete zničiť, preto ho nepoužívate? Odkladáte si nové veci bokom, lebo najskôr sa musia pokaziť staré? Nedokážete si bezdôvodne kúpiť niečo väčšie, drahšie, mimoriadne? Nevidíte dôvod, prečo by ste si mali urobiť pekný účes na bežný deň do práce? Nechávate si použitie/spotrebu niektorých vecí na určitý konkrétny moment (keď pôjdem s kamoškami von, keď mi príde návšteva, keď pôjdem na dovolenku...)? Aj takýmto spôsobom si - možno bez toho, aby ste si to uvedomovali - dávate sama sebe najavo, že nie ste dosť dobrá, že si danú vec, zážitok alebo dobrý pocit nezaslúžite. Aby vaše sebavedomie mohlo rásť, nečakajte, že príde niekto alebo že sa stane niečo, čo vám to sebavedomie posilní, musíte si ho začať budovať vy

Do článku som vám vložila odkazy na 3 príspevky, kde sa viac venujem témam sebalásky, sebavedomia a sebahodnoty - ak vás tieto témy zaujímajú, môžete pokračovať v čítaní:)

sobota 12. júna 2021

Keď sa jedlo stane nepriateľom

Foto: Pexels

Blogujem od roku 2013 a nech už môj blog prešiel akýmikoľvek premenami, celý čas som sa vyhýbala jednej téme - moje názory na jedlo a stravovanie. Dôvody boli dva: 

1/ podľa mňa neexistuje žiadna univerzálna pravda o tom, čo by sme mali a nemali jesť, každý si sám musí nájsť, čo mu vyhovuje. Jeden rok je potravina XY "in", druhý rok nás už "najnovšie výskumy z USA" vystríhajú, že spôsobuje rakovinu, obezitu, smrť. Internet je plný samozvaných "odborníkov", ktorí vás presvedčia kedykoľvek o čomkoľvek, ale aj medzi skutočnými odborníkmi sa názory na jednu a tú istú vec rôznia. Na nálepky "zdravé" a "nezdravé" mám alergiu, veď aj keď je niečo "zdravé", môže vám byť z toho zle a aj keď je niečo "nezdravé", môže vám to zahojiť dušu, ak na to máte chuť a ľúbite tú atmošku, keď si dáte kúsok ... (no povedzte, čoho?:) 

2/ s jedlom mám prakticky celý život komplikovaný vzťah. Ako tínedžerku ma desilo každé deko, ktoré by som mohla pribrať z jedla, vody, zo vzduchu. Keď sa mi tieto veci v hlave upratali, nastala iná komplikácia - po nástupe na vysokú školu som začala mať problém s trávením, ktorý sa časom stupňoval, až som sa dostala do fázy, kedy mi bolo zle "zo všetkého". Kritický bol pre mňa prelom rokov 2019/2020, kedy ma moje (ťažko povedať, či nefunkčné alebo až príliš funkčné) trávenie vyradilo z normálneho života. Nechcela som chodiť von, obmedzila som kontakty, zrušila som všetky voľnočasové aktivity. Dala som výpoveď v práci, kde som zažívala enormný stres. Absolvovala som rôzne vyšetrenia a sedenia u psychológa. Napriek pohodovejšej práci, mojej snahe nestresovať sa a odsledovať si potraviny, ktoré mi spôsobujú ťažkosti, som sa nikam nedostala. Ja sama mám už roky "hokej" v tom, ktoré potraviny sú vhodné a nevhodné pre mňa, takže by mi asi ruka odpadla, keby som sa niekedy na blogu pokúšala písať múdrosti na túto tému.

Každopádne. Dnes je ten deň, kedy začínam... nazvime to "nový život", aj keď prechádzka ružovou záhradou to asi nebude. Tento týždeň som si po rokoch trápenia sa priznala, že nie som schopná rozoznať potraviny, ktoré mi vadia a absolvovala som test potravinovej intolerancie. Ukázalo sa, že mám intoleranciu najvyššieho stupňa na potraviny, pri ktorých som to predpokladala, ale aj na potraviny, pri ktorých by mi to ani vo sne (!!) nenapadlo. Keď už som mala v rukách tieto výsledky, nebolo divu, že som si reakcie na potraviny nevedela odsledovať, mám vysokú intoleranciu na všetky úplne bežné potraviny, ktoré som jedávala (ktoré ľudia bežne jedávajú!) na dennej báze. Naopak, keď som sa pozrela na ten krátky zoznam potravín, na ktoré nemám žiadnu intoleranciu, uvedomila som si, že ich vzájomne veľmi nie je možné kombinovať a že si nemám ani čo dať na raňajky a patrične som si kvôli tomu ešte cestou domov v MHDčke poplakala:)

Dôvod, prečo píšem tento článok je prozaický - chcem pomôcť vám, čo tento článok čítate a prechádzate si niečím podobným. Niekedy už len vedomie, že v tom človek nie je sám, pomáha. Sú témy, ktoré obvykle nerozoberáme s kamarátmi, rodinou, kolegami, pretože sú "príliš". Keď poviete, že máte problém s trávením, je to len všeobecná informácia a o detailoch je vám hlúpe hovoriť a možno o ne ani váš poslucháč nestojí. Nikto, kto nezažíva presne to isté, čo vy, netuší, aké vyčerpávajúce to je. Náročné po praktickej, fyzickej aj psychickej stránke. Vy sa síce vyrozprávate, ale tým sa vec nerieši. Ak by som vám mohla z vlastnej skúsenosti niečo poradiť, bolo by to:

1. Negooglite, neraďte sa s kamarátmi, vyhľadajte lekára. Čím skôr to urobíte, tým kratšie sa budete trápiť. Možno vám nepomôže prvý ani druhý lekár, ktorého navštívite, ale ak nedokážete nájsť riešenie svojpomocne, nenechajte sa odradiť, hľadajte a skúšajte ďalších odborníkov.

2. Ak nenachádzate podporu u ľudí vo vašom okolí, títo ľudia do vášho úzkeho kruhu nepatria alebo potrebujú čas, aby si uvedomili, že ich správanie voči vám nebolo/nie je korektné. Vždy sa nájdu ľudia, čo vám budú silou mocou nútiť ich zdravé (!!) domáce (!!) koláče a urazia sa, ak sa neponúknete. Ja som si kvôli potravinovej intolerancii narušila niekoľko vzťahov - či už kvôli tomu, že som nechcela chodiť von, stravovať sa mimo domu alebo som skrátka videla reakcie ľudí, čo "na mňa nemali náladu" alebo ma nepodporili v čase, keď som to potrebovala. Potravinová intolerancia, ak ju máte vo väčšom rozsahu a obmedzuje vás, má žiaľ vplyv aj na medziľudské vzťahy. 

3. Nenúťte sa tváriť sa, že sa nič nedeje. Ja som sa v uplynulých pár rokoch niekoľkokrát "natlačila" do situácií, ktoré mi boli mimoriadne nekomfortné, pretože "sa to odo mňa očakávalo" (zo slušnosti som sa ponúkla jedlom, o ktorom som vedela, že mi z neho bude zle; chodila som v kŕčoch na tréningy, pretože kamoška by bezo mňa nešla, ...), ale dnes viem, že sa v takýchto situáciách mám/chcem starať viac o seba ako o šťastie iných.  

4. Keď identifikujete problém, nevyhoďte hneď celú chladničku:) Pred 2 rokmi mi identifikovali histamínovú intoleranciu. Ešte v ten deň, ako mi volala doktorka, som prešla celú kuchyňu a vyradila množstvo potravín, ktoré som posunula kamoškám. Chcela som sa stravovať do konca života už len vhodnými potravinami a to hneď. Výsledkom bolo zúfalstvo, z jedla sa stal nepriateľ, v potravinách som sa bezradne presúvala medzi regálmi a bolo mi smutno z toho množstva jedla, ktoré som si nemohla vložiť do košíka. Chcela som na 100 % dodržať diétu, ale ešte som ani nevedela, aká to je, pretože histaminici na potraviny reagujú odlišne. Sama som si na seba vytvorila tlak, že ak sa chcem cítiť dobre, musím mať disciplínu, ale v skutočnosti som sa len zbytočne stresovala, stanovovala si nezmyselné pravidlá, obmedzovala sa, týrala. Preto tentokrát, keď mi prišli výsledky testu na potravinovú intoleranciu, nepreskočila som hneď z voza na voz, ale dopriala som si cca 3 dni, kým som vstrebala nové informácie, pouvažovala nad novým jedálničkom a zostavila si nákupný zoznam. Tentokrát som žiadne potraviny nevyraďovala - dojedla som, čo som mala v chladničke a zvolila postupný prechod k jedálničku, ktorý mi vyplynul z výsledkov. Myslím si, že takáto postupná zmena je človeku viac prirodzená a lepšie ju akceptuje ako keď vám z hodiny na hodinu zmizne pol špajze:)   

5. Je to klišé, ale nastavenie mysle je oveľa dôležitejšie ako to, čo sa vám v živote deje. Ako som spomínala vyššie, potraviny, na ktoré nemám vôbec žiadnu intoleranciu, sa medzi sebou nedajú veľmi kombinovať a práve na nich (len na nich) by som mala fungovať 3 mesiace. Keď som si to prečítala, na 30 minút sa mi "zrútil svet", ale potom som sa zamerala na to, čo mi táto nová etapa prinesie. Priniesla mi nádej - mám nádej, že dočasným vyradením nevhodných potravín ich po pár mesiacoch/rokoch budem môcť opäť zaradiť do jedálnička. Nádej, že mi možno celý jeden deň, dva alebo viac dní/týždňov po sebe nebude z jedla zle. Že sa budem môcť viac socializovať a viesť viac slobodný život (aj keď s krabičkou domáceho jedla v kabelke:)). Vďaka novým pravidlám som napríklad dnes ráno mala na raňajky prvýkrát v živote ryžu s ovocím, čo by mi v živote nenapadlo si pripraviť a aká je to dobrota! Na desiatu som mala čerstvý hrášok, ktorý som nejedla už niekoľko rokov a ktorý by mi za iných okolností nenapadlo si kúpiť. Aj keď je to niekedy ťažko uveriteľné, každá životná situácia má svoje pozitíva a na tie sa treba zamerať. 

sobota 5. júna 2021

Po prečítaní tohto článku nezbohatnete, ale stať sa to môže:)

Foto: Pexels

Peniaze sú dôležitou súčasťou nášho života, niekto ich má viac, niekto menej, niekto vie vyžiť aj z mála a niekomu ani veľa nestačí. Tento článok vám (ne)pomôže zbohatnúť - na bankovom účte budete mať o 5 minút rovnakú sumu, ale zmení sa váš pohľad na peniaze a tým možno aj spôsob, akým s nimi budete odteraz zaobchádzať. Dnes sa chcem s vami porozprávať o určitých princípoch, ktoré v našich peňaženkách a v našich hlavách platia, pretože niekedy ani nejde tak o tú samotnú sumu na vašom bankovom účte ako o to, ako ju vnímate. Tu sú sľúbené "finančné princípy":
  1. Je jedno, koľko peňazí máte, nikdy ich nebudete mať dostatok. Chcem tým povedať, možno ste v situácii, kedy máte všetko potrebné. Ale vždy môžete (a možno aj chcete) mať viac, vždy tu budú nejaké limity, čo si kúpiť môžete a čo nie, čo subjektívne považujete za drahé a čo za lacné, vždy bude niekto zarábať viac a vy sa občas pristihnete pri tom, že sa porovnávate. Toto všetko platí a je jedno, či máte na účte dvoj alebo päťciferný zostatok.
  2. Sú ľudia, ktorí majú peňazí dosť, len si ich nevedia vážiť alebo s nimi nevedia narábať. Nie vždy je to o sume, ktorá nám každý mesiac chodí na účet, je to hlavne o spôsobe, akým ju využívame.
  3. Tie najdôležitejšie veci si za peniaze nekúpite. Ozajstné priateľstvo. Materinskú lásku. Silný partnerský vzťah. Zdravie - vaše a vašich blízkych. 
  4. Tie najkrajšie veci sú zadarmo. Chvíle s rodinou. Západ slnka. Tolerancia. Úsmev. Pochvala. A stotisíc ďalších vecí.
  5. Ak máte naozaj finančný nedostatok, ste to VY, kto s tým musí niečo urobiť. Ja viem, toto je začarovaný kruh. Ak ste v zlej situácii, je náročné sa z nej dostať práve preto, že ste v zlej situácii. Toto je komplikovaná téma, ale chcem, aby tu tento princíp odznel, pretože veľa ľudí vníma svoju nepriaznivú finančnú situáciu ako daný a nemenný stav, avšak to neplatí.
  6. Objem peňazí, ktorý máte, zodpovedá veľkosti rizík/problémov. Ono zas nie je až tak zlé byť bežným človekom s obyčajnými problémami ("problémami") ako niekým, koho príjem je až moc veľký, moc viditeľný, moc diskutovaný a koho jediný prešľap (nevydarený biznis, chyba v účtovníctve...) môže stáť všetko. 
  7. Kto nič nevlastní, nič nestratí. Honobením majetku si okolo seba vlastne len skládkujete veci, o ktoré sa treba starať, o ktoré sa bojíte a mrzelo by vás, ak by sa zničili, stratili. 
  8. Ako problém sa ukazuje nielen nemať dosť peňazí, ale aj mať veľa peňazí a nevedieť, čo s nimi. Určite ste počuli príbehy o chudobných ľuďoch, z ktorých sa vďaka výhre v lotérii stali boháči, mnoho z nich napokon opäť skončilo na ulici. Pod tento bod by som ale zaradila aj ľudí, ktorí peniaze len škrečkujú, no nevedia si ich užiť.
  9. Všetko je o prioritách a niekedy počas nákupu naozaj stačí len položiť si otázku: Naozaj to potrebujem? Človek s trojciferným zostatkom na účte si musí určiť priority, ale človek s päťciferným zostatkom na účte si ich musí určiť tiež, akurát objem/predmet/kvalita spotreby je v prípade týchto ľudí odlišná.  
  10. Ak máte čo jesť, máte strechu nad hlavou, máte si čo obliecť, ste v suchu a teple a máte niekoho, na kom vám záleží, verte mi, máte všetko. Niekedy už nevieme, čo od dobroty, máme všetko a pritom sme nespokojní. Máme všetko, ale nevieme si to vážiť.
  11. Zákon príťažlivosti funguje, peniaze prichádzajú ľahko a často, ale len vtedy, ak tomu sami veríte. Verím, že tak ako všetko, aj peniaze si vieme do života pritiahnuť, stačí jediné - skutočne chcieť.  
  12. Bohatým sa stanete až vtedy, keď prestanete peniaze viniť z toho, čo nemáte, ale začnete im byť vďačný za to, čo máte. Peniaze nie sú zlé, tú nálepku sme im dali my ("peniaze kazia charakter"). Negatívny pohľad na peniaze (mám ich málo, nemôžem si dovoliť toto a tamto...) vám na pohode nepridá. Nevnímajte pohár ako poloprázdny, ale ako poloplný, inak povedané, vytvorte si pozitívny vzťah k peniazom bez ohľadu na to, koľko ich máte a uvidíte, že kvalita vášho života sa zlepší už len zmenou vášho prístupu. 
Aktuálne pripravujem ešte jeden článok na tému peniaze - ako s nimi lepšie hospodáriť, tak zostaňte naladení, pekný deň vám ešte prajem:)

nedeľa 30. mája 2021

Ako si nájsť letnú brigádu? Existuje nevhodná brigáda?

Foto: Pexels

Dnešný článok je určený študentom stredných a vysokých škôl, ktorí sa možno práve v tomto čase ohliadajú po letnej brigáde. Myslím si, že brigády sú dobrým odrazovým mostíkom pre budúce povolanie, aspoň v mojom prípade to tak bolo. Brigádovať som začala, keď som mala 14 rokov (ale pssst, to sa nesmie!:)). V podstate každý rok som niekde pracovala, nielen cez leto, niekedy aj na 2 - 3 miestach súčasne, vyskúšala som si aj prácu v zahraničí. Roznášala som letáky, pracovala som v rýchlom občerstvení, zmrzlinárni, reštaurácii, účinkovala som na festivaloch na Bojnickom zámku, robila som redaktorku v televízii, asistentku predaja v módnych obchodoch, asistentku golfového trénera či manažérku pre publicitu. Ako vidíte, boli to práce veľmi rôznorodé, viac i menej relevantné pre to, čomu sa napokon dnes venujem. Napriek tomu žiadnu z týchto brigád nevnímam ako zabitý čas, každá mi niečo dala. A tým sa dostávam k odpovedi na otázku, či existuje zlá/nevhodná brigáda.

Môj názor je taký, že každá brigáda vám niečo dá. ČO - to možno zistíte až neskôr v nejakej konkrétnej situácii, ale už len to, že nejakú brigádu máte, vás učí zodpovednosti, pracovným návykom, komunikovať na pracovnej úrovni + učíte sa konkrétne zručnosti (napr. práca s pokladňou, práca s určitým softvérom, práca s ľuďmi, organizácia procesov/času/ľudí atď.) a nikdy neviete, čo z toho sa vám neskôr môže zísť. Vďaka brigádam spoznávate a skúšate, čo vám vyhovuje. Keď "pôjde do tuhého" (skončíte školu a budete si hľadať svoj prvý full time job), už budete vedieť, aký kolektív vám (ne)vyhovuje, akého šéfa by ste (ne)chceli, aké pracovné prostredie by ste (ne)uvítali a pod. Všetky tieto "maličkosti" tvoria náš pracovný život a je dobré mať predstavu, ako by mal alebo nemal vyzerať. 

Možností brigádovania je v dnešnej dobe veľa. Preto určite riešite otázku, kde by ste mali pracovať, či musíte pracovať v odbore a kde si vlastne prácu hľadať. Samozrejme, že nájsť si prácu v odbore je najlepšie, ale nie vždy sa to podarí, resp. nie vždy sa nám chce robiť niečo "seriózne", príp. nás zláka rýchly zárobok a tak chodíme radšej po festivaloch plniť hotdogy namiesto toho, aby sme sa zaúčali napr. v účtovníckej kancelárii. Podľa mňa každá skúsenosť JE dobrá skúsenosť a aj pri tom predaji hotdogov môžete napr. stretnúť človeka, ktorý sa do budúcnosti ukáže ako užitočný kontakt. Ak sa vám nepodarí nájsť si brigádu relevantnú tomu, čomu sa chcete po škole venovať, nevadí, niečo sa naučíte, ale nezostávajte na danom mieste príliš dlho.

Ak sa vám podarí nájsť si brigádu v odbore, gratulujem, je to dôležitý riadok vo vašom životopise. Snažte sa naučiť čo najviac, zotrvať čo najdlhšie, prijímajte výzvy, buďte zvedaví, buďte aktívni. Je veľa prípadov, kedy si spokojný študent a spokojná firma "tľapnú" a pokračujú v spolupráci aj po ukončení štúdia. Mala som spolužiakov, ktorým sa to podarilo a netušíte, ako som im závidela, keď po škole nemuseli ísť na úrad práce a chodiť po pohovoroch. 

Zaručia vám študentské brigády dobrú prácu v budúcnosti? Môžu aj nemusia. Mne moje brigády (a dokonca aj veci, ktorým som sa venovala vo voľnom čase) veľmi pomohli v uplatnení sa, čím myslím, že som si našla prácu adekvátnu môjmu vzdelaniu a mojim predstavám, ale... Medzi školou a mojou prvou full time prácou som bola 3 mesiace nezamestnaná a v tom čase som vážne pochybovala o zmysle všetkých tých brigád. Dokonca na jednom pohovore ma pán, ktorý mal byť mojim budúcim šéfom, odmietol preto, že som pracovala pre organizáciu, s ktorou nesympatizoval. Takže áno, stretla som sa aj s tým, že mi moja pracovná skúsenosť viac uškodila ako pomohla, ale všetko sa deje z nejakého dôvodu a mne by sa tiež nepáčilo pracovať pre niekoho, kto by na mňa škaredo pozeral len preto, odkiaľ som prišla. 

Teraz pár riadkov k tomu, ako si brigádu vlastne nájsť. Štandardne človek googli ponuky na Profesii, ale mne sa viac vyplatilo "chodiť s otvorenými očami", resp. priamo osloviť subjekt, pre ktorý som chcela pracovať. Niektoré firmy neinzerujú na Profesii buď z finančných dôvodov (nechcú platiť za inzerát) alebo preto, že očakávajú záujem zo strany človeka, čo sa o danú problematiku/firmu/organizáciu zaujíma. Niekedy majú firmy pracovnú ponuku zverejnenú iba na svojej webovej stránke alebo vôbec, napr. naberajú ľudí priebežne alebo sa im práve uvoľnilo miesto a ešte nestihli ponuku pripraviť. Ak ste študentom vysokej školy, môžete sa informovať aj u svojich vyučujúcich, ktorí poznajú relevantné procesy/inštitúcie a ľudí z praxe, takže vás môžu doviesť k oveľa zaujímavejšej práci ako Google a aj ja som si raz takýmto spôsobom prácu našla. 

Na záver by som vám chcela povedať, že tie najlepšie brigády sú často tie najhoršie platené. Nepozerajte sa na brigádu primárne ako na zdroj peňazí (ak vám to situácia umožňuje), ale ako na zdroj cenných skúseností. Ak vás nejaká neplatená stáž dokáže vedomostne a prakticky obohatiť viac ako platená brigáda, zvoľte si stáž. Aj ja som mala džob, ktorý mi zarábal menej ako ma stála cesta tam a späť autobusom, ale obetovala som mu 3 roky a na pracovných pohovoroch bol práve TOTO ten riadok, ktorý najviac upútal:) 

Prajem vám veľa šťastia pri hľadaní brigády:)

sobota 22. mája 2021

Ako si splniť sny? │ Nástenka vízií

Foto: Pexels

O zákone príťažlivosti ste už určite počuli, ale ak náhodou nie, je to predpoklad, podľa ktorého si do života priťahujeme presne to, na čo myslíme. Či už ide o materiálne veci, zážitky, ľudí alebo to, kým sme, čo robíme a ako sa cítime, toto všetko si vieme do života pritiahnuť, t. j. naša súčasná situácia je výsledkom našich minulých myšlienok a naša budúcnosť sa tvorí práve tu a teraz. Ak by ste chceli vedieť, ako presne to funguje, odporúčam prečítať si knižku, vypočuť si audioknihu alebo si pozrieť dokument Tajomstvo na You Tube.

Zákon príťažlivosti počíta s tým, že všetko, čo si viete predstaviť, sa môže uskutočniť, inak povedané - čokoľvek je možné. Či už si prajete niečo pekné alebo škaredé, či už to prajete sebe alebo iným, či si to prajete vedome alebo nie, všetko sa splní, treba len vedieť, ako si správne priať (dozviete sa to v Tajomstve, je to tam tak trefne a jednoducho opísané, že by som to nedokázala výstižnejšie zreplikovať). Nemusíte sa vôbec starať o to, či je váš sen malicherný alebo príliš veľký, či máte na splnenie daného sna predpoklady, či si danú vysnívanú vec zaslúžite alebo nie, ak v ňu veríte, tak k vám príde

Zákon príťažlivosti je postavený na tom, že si do života dokážeme pritiahnuť len to, čo si dokážeme predstaviť a v čo veríme. Nestačí na danú vec (budem hovoriť o "veci", ale v skutočnosti ide o veci hmotné aj nehmotné, malé aj veľké, životné aj neživotné...) iba myslieť, musíte veriť a cítiť, že daná vec patrí do vášho života, musíte si to vedieť živo predstaviť - aké to je prechádzať sa vašim vysnívaným domom alebo viezť sa vo vami vysnívanom aute, ako vonia vzduch a šumí more na mieste, kam by ste chceli ísť na dovolenku alebo ako by vyzeral deň vo vami vysnívanom živote. Myšlienka bez emócií nestačí, nemá takú silu, aby sa uskutočnila. Dajte do toho dušu, zapojte svoje zmysly, predstavte si, že už máte to, po čom túžite - čo počujete, čo vidíte, čo cítite...? Emócia, túžba a viera sú magnetmi vašich snov.   

Skvelou pomôckou, ktorá popoženie vaše sny k uskutočneniu, je nástenka vízií. Pouvažujte, po čom v živote naozaj veľmi túžite a vyhľadajte si na internete obrázky (Instagram, Pinterest, Google...), ktoré zodpovedajú vašim snom. Pri výbere obrázkov dbajte na to, aby na obrázku bolo presne to, čo máte vy v hlave, napr. túžite po veľkej, priestrannej modernej kuchyni, tak si nestiahnite prvý random obrázok veľkej kuchyne, ale dajte tomu čas a venujte tomu energiu, aby ste našli presne takú kuchyňu, po akej túžite (farebné prevedenie, materiály, dispozičné riešenie, svetelné podmienky, výbava...). Ďalej dbajte na pocit, ktorý vo vás daný obrázok vyvoláva. Ak je to rozmazaný, zašumený alebo tmavý, ponurý záber, ktorý vás vyrušuje a vlastne sa viac sústredíte na to, aká nekvalitná tá samotná fotka je, resp. z nej nič necítite, nájdite si lepšiu. Obrázok vás musí potešiť, zahriať pri srdci, nabudiť, motivovať, rozcítiť, rozvášniť, prebudiť vo vás radosť, tešenie, nadšenie, musíte si vedieť predstaviť, že po tých schodoch ku krásnemu domu na obrázku kráčate vy alebo že na tej pláži ležíte vy. 

A napokon posledný dôležitý bod - majte svoje sny na očiach. Pripomínajte si pokojne aj každý deň alebo aj niekoľkokrát za deň svoje sny, nech sa stanú bežnou súčasťou vášho života, veď predsa o to tu ide. Nástenku vízií si môžete urobiť ako klasickú nástenku - vytlačiť si vyhľadané obrázky a pripnúť si ich na stenu, ale možno vám nebude príjemné, že ich budú vidieť iní obyvatelia vašej domácnosti alebo návštevy. V takom prípade si nástenku vízií môžete urobiť na pozadí svojho počítača alebo telefónu, môžete si vytvoriť samostatný album s fotkami v telefóne alebo - a to je podoba, ktorú využívam aj ja - si vytvoríte druhý, privátny účet na Instagrame a svoje sny si budete ukladať do profilu. Možností je veľa, pouvažujte, aká by vám vyhovovala - čo sa týka jednak vášho súkromia (vadí/nevadí vám, ak vaše sny vidia iní) a tiež dostupnosti (kde budete mať svoje sny skutočne denne na očiach?). 

Robíte si nástenku vízií alebo sa na ňu po prečítaní tohto článku chystáte?:) Prajem vám pekný deň a množstvo splnených snov:)